3 Ndt 14/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci
proti obžalovanému M. Š., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, vedenej
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2T 82/2014, na neverejnom zasadnutí konanom
21. októbra 2015, o návrhu obžalovaného M. Š. na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1
Trestného poriadku, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obžalovaného M. Š., vedená
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2T 82/2014, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na Okresnom súde Trnava sa pod sp. zn. 2T 82/2014, vedie proti obžalovanému M. Š.
trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.
Obžalovaný M. Š. písomným podaním z 30. júla 2015, podal návrh na odňatie tejto
trestnej veci príslušnému Okresnému súdu Trnava a jej prikázanie na Okresný súd
Bratislava I. Zároveň obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti voči veci prejednávajúcej
zákonnej sudkyni Okresného súdu Trnava JUDr. Helene Gajdošovej. Tento návrh odôvodnil
tým, že poškodená strana a sudcovia Okresného súdu Trnava sú v blízkom rodinnom
prepojení a sú medzi nimi priame rodinné väzby, resp. nadštandardné vzťahy. Je presvedčený,
že sudcovia Okresného súdu Trnava vždy rozhodujú bez toho, aby veci náležite preskúmali.
Uviedol, že sudkyňa JUDr. Helena Gajdošová kriminalizuje osobu obžalovaného vždy
v jeho neprospech. Obžalovaný zdôraznil, že uvedenú skutočnosť sa dozvedel 30. júla 2015
od Mgr. D. L.. V záujme lepšie zisteného skutkového stavu a objektívnej pravdy
ako hlavného predpokladu pre spravodlivé rozhodnutie navrhol podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku odňať vec Okresnému súdu Trnava a prikázať vec Okresnému súdu Bratislava I.
V opačnom prípade by podľa obžalovaného bol ohrozený spravodlivý proces a týmto žiadal,
aby sa voči jeho osobe postupovalo nezaujato, spravodlivo a zákonným spôsobom.
Dňa 22. septembra 2015 bola predmetná vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu obžalovaného M. Š. na odňatie a prikázanie veci inému
súdu, konkrétne Okresnému súdu Bratislava I.
Súčasťou predloženého spisového materiálu sú aj vyjadrenia všetkých sudcov
príslušného prvostupňového súdu, z ktorých vyplýva, že v predmetnej trestnej veci sa necítia
byť zaujatí. Z vyjadrenia sudkyne JUDr. Heleny Gajdošovej na hlavnom pojednávaní
25. augusta 2015, ktorým doplnila pôvodné vyjadrenie o svojej nezaujatosti, vyplýva,
že obžalovaného ani poškodeného nepozná a skutočnosti uvádzané obžalovaným
sú vymyslené a účelové.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd príslušný podľa § 23 ods. 1 veta
za bodkočiarkou Trestného poriadku na rozhodnutie o delegácii veci, preskúmal predložený
spisový materiál a zistil, že nie je daný zákonný dôvod na odňatie tejto trestnej veci
príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu.
Podľa existujúcej súdnej praxe námietka zaujatosti vznesená procesnou stranou
proti všetkým sudcom konkrétneho súdu sa považuje za návrh na delegáciu v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku. V danom prípade sa trestná vec obžalovaného M. Š. rozhoduje
na okresnom súde, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či sú splnené podmienky
pre postup podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku.
V zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec
príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí
a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
„Dôležitými dôvodmi“ sa rozumie existencia takých dôvodov, ktoré zabezpečia lepšie
zistenie skutkového stavu veci, dodržanie zásad trestného konania a nestranné, objektívne
a spravodlivé rozhodnutie prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná. Pritom nemožno
vychádzať len z jedného hľadiska, ale treba vo vzájomnej súvislosti hodnotiť všetky okolnosti
prípadu.
Z obsahu predloženého spisového materiálu, vrátane písomných vyjadrení všetkých
sudcov dotknutého súdu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali delegáciu tejto
veci podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku. Nepotvrdilo sa ani tvrdenie obžalovaného M. Š. o rodinných väzbách, prípadne obžalovaným tvrdených „nadštandardných“ vzťahoch
poškodeného a sudcov Okresného súdu Trnava. V predmetnej veci obžalovaný ani voči
jednému sudcovi Okresného súdu Trnava nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného
postupu pri prípadnom rozhodovaní v tejto veci. Subjektívny pocit obžalovaného, že medzi
sudcami Okresného súdu Trnava a poškodeným Ing. V. P., existujú priateľské vzťahy, a teda
z uvedeného dôvodu okresný súd nerozhodne v jeho trestnej veci spravodlivo, je len ničím
nepodloženou domnienkou obžalovaného.
Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že nie je oprávnený
rozhodovať aj o ďalšej námietke zaujatosti obžalovaného M. Š., a to konkrétne námietke
zaujatosti vznesenej vo vzťahu k zákonnej sudkyni JUDr. Helene Gajdošovej.
V zmysle § 32 ods. 3 Trestného poriadku bude následne úlohou okresného súdu postupovať
tak, že rozhodne o tejto námietke zaujatosti, a to uznesením, voči ktorému je sťažnosť
prípustná.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre odňatie veci Okresnému
súdu Trnava, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. októbra 2015
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alžbeta Kóňová