3 Ndt 14/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obžalovaného J. K. a spol. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2008 v Bratislave námietku zaujatosti obžalovaného J. K., ktorú vzniesol proti všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného J. K. a spol. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 3To 61/2008, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Trnave z 19. júna 2008, sp. zn. 7T 82/2007, bol obžalovaný J. K. uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., v bode 2/ rozsudku z trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005, z trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 221 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005 a z trestného činu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 202 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005.
Tým istým rozsudkom bol uznaný za vinného i obžalovaný S. P., a to v bode 2/ rozsudku z prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Obžalovanému J. K. bol podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov a osem mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 44 Tr. zák. súd u obžalovaného S. P. upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., lebo pokladal trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T 51/2007, zo 16. mája 2007 v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu v trvaní tri roky za dostatočný.
Poškodení P. P. a N. P. boli podľa § 228 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.
V dôsledku odvolania podaného obžalovaným J. K. proti rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 7 T 82/2007, z 19. júna 2008 ako i sťažnosti podanej tým istým obžalovaným proti uzneseniu toho istého súdu zo 17. júna 2008, sp. zn. 7T 82/2007, okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o podaných opravných prostriedkoch.
Krajský súd v Trnave určil termín verejného a neverejného zasadnutia na 7. októbra 2008.
Pred začatím verejného zasadnutia obžalovaný J. K. vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave. Požiadal, aby vec bola odňatá a prikázaná inému súdu. Dôvodil tým, že okresný súd ho odsúdil na základe toho, čo v konaní hovorila prokurátorka. 7. júna 2008 podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, o ktorej sa nerozhodlo, a preto podľa jeho názoru krajský súd pokračuje v tom, čo robila sudkyňa na „okrese“.
Podľa existujúcej súdnej praxe námietka zaujatosti vznesená procesnou stranou proti všetkým sudcom konkrétneho súdu, v danom prípade proti sudcom Krajského súdu v Trnave, sa považuje za návrh na delegáciu v zmysle ustanovenia § 23 Tr. por.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa. O odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Sudcovia Krajského súdu v Trnave vo svojich vyjadreniach, ktoré sú súčasťou spisu na č. l. 499 - 504 zhodne uviedli, že v predmetnej trestnej veci sa necítia byť zaujatí, obžalovaného nepoznajú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade námietky zaujatosti vznesenej obžalovaným preskúmal predložený spisový materiál a existenciu dôvodov pre odňatie veci a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa a zistil, že návrh obžalovaného nie je dôvodný.
V zmysle citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por. za dôležité dôvody je potrebné považovať také okolnosti, ktoré umožnia celkovo lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie účelu trestného konania iným súdom ako súdom miestne príslušným. Dôležitými dôvodmi sú okolnosti, ktoré zabezpečia zistenie skutkového stavu veci, dodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov a zabezpečia najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu.
Z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Pre zmenu príslušnosti súdu určenej zákonom, a teda pre rozhodnutie o odňatí veci a jej prikázaní inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia existovať závažné „dôležité dôvody“. V predmetnej veci obžalovaný vo vznesenej námietke zaujatosti však neuviedol ani voči jednému sudcovi krajského súdu žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného postupu pri rozhodovaní v tejto veci. Z obsahu predloženého spisového materiálu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, že trestnú vec obžalovaného J. K. Krajskému súdu v Trnave neodníma.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. októbra 2008
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v.r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. Jana Serbová
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová