3 Ndt 12/2016

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti

obžalovanému L.   E., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,

písm. d/ Trestného zákona a iné, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.

2T 91/2009, na neverejnom zasadnutí konanom 3. mája 2016, o návrhu obžalovaného L. E.

na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obžalovaného L. E., vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 3To 27/2015, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda, naposledy rozsudkom z 20. októbra 2014, sp. zn.

2T 91/2009, podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného L. E.

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, č. 2Pv 61/2007, z 29. júna 2009

v bode 3/ zo skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby do 15. mája 2007 v obci K., okres D., v rodinnom dome

č. X., mal predávať a pre tento účel neoprávnene prechovával 1 ks plastovej injekčnej

striekačky s obsahom 3303 mg metamfetamínu zodpovedajúce 17-35 obvykle jednorazovým

dávkam psychotropných látok, pričom metamfetamín je podľa zák. č. 139/1998 Z. z.

o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov

zaradený do II. skupiny psychotropných látok, ďalej konope s hmotnosťou 180,64 g s priemernou koncentráciou 1,4 % hmotnostných THC, obsahujúce 2529 mg THC

zodpovedajúce 361 jednorazovým dávkam omamnej látky a podľa zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov

zaradený do I. skupiny psychotropných látok, ktoré látky boli nájdené pri domovej prehliadke

15. mája 2007. V spojení s rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 22. mája 2013,

sp. zn. 2T 91/2009 (č.l. 331 spisu), ktorým bol právoplatne obžalovaný uznaný za vinného

z pokračovacieho zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného

zákona, bol obžalovanému uložený podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37

písm. h/, písm. m/, § 42 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

5 (päť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

ktorý bol v obžalobe právne posúdený ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona.

Za skutky ustálené v bodoch 1/, 2/ a 4/ rozsudku, právne posúdené ako pokračovací zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2

Trestného zákona (body 1/ a 2/) a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona

(bod 4/), z ktorých bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného už rozsudkom Okresného

súdu Dunajská Streda, sp. zn. 2T 91/2009, z 22. mája 2013 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trnave, sp. zn. 5To 22/2014, z 1. júla 2014 bol obžalovanému uložený podľa § 294

ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky.

Zároveň boli zrušené :

- rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 3T 83/2011, zo dňa

  23. novembra 2011

- trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 1T 163/2013, zo dňa

  26. augusta 2013

- trestný rozkaz Okresného súdu Galanta, sp. zn. 0T 189/2012, zo dňa 30. októbra 2012

  vo výroku o treste.

Súd podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. nariadil prepadnutie vecí:

- 1 ks malorážka, nezistenej značky, čínskej výroby typu L.R.JW-W15A kalibru 22

Long Rifle, výrobného čísla X., so záverom výrobného čísla X.

s puškohľadom značky TASCO Prong Hrong, 78 ks nábojov kalibru 22 Long Rifle,

1 ks puška kalibru 22 WIN: R.R. bez výrobného čísla a skúšobných značiek s odsuvným otočným záverom s namontovaným puškohľadom značky Tactical 4x32,

1 ks podomácky vyrobený tlmič výstrelu, 197 ks nábojov rôzneho kalibru.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný L. E. (č.l. 371 spisu), ktoré

písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Mariana Zányiho (č.l. 381 spisu).

Na Krajskom súde v Trnave sa pod sp. zn. 3To 27/2015, vedie v trestnej veci

obžalovaného L. E. konanie v štádiu rozhodovania o odvolaní proti prvostupňovému

rozsudku.

Obžalovaný L. E. písomným podaním z 9. septembra 2015 (č.l. 397 spisu) vzniesol

námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave podľa § 31

ods. 1 Trestného poriadku a zároveň podal návrh na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave

a jej prikázanie Krajskému súdu v Nitre podľa § 23 Trestného poriadku.

V tejto súvislosti namietol, že sudcovia Krajského súdu v Trnave sú voči jeho osobe

zaujatí z dôvodu, že sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda a sudcovia Krajského súdu

v Trnave sú priamo rodinne viazaní a sú medzi nimi priame rodinné väzby, na základe čoho dochádza k tomu, že sudcovia Krajského súdu v Trnave vždy akceptujú akékoľvek

rozhodnutia sudcov Okresného súdu Dunajská Streda bez toho, aby veci zákonným spôsobom

preskúmali. Je preto toho názoru, že tieto priame rodinné väzby sú závažnou prekážkou

spravodlivého postupu voči obžalovanému.

Zároveň uviedol, že podáva návrh na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave podľa

§ 23 Trestného poriadku a prikázanie veci Krajskému súdu v Nitre, kde bude podľa jeho

názoru lepšie zabezpečené zistenie skutkového stavu veci a pokiaľ by nebolo rozhodnuté

o návrhu na odňatie a prikázanie veci, bol by tým ohrozený spravodlivý proces.

Skutočnosť, že medzi sudcami Okresného súdu Dunajská Streda a sudcami Krajského

súdu v Trnave sú priame rodinné väzby, sa obžalovaný dozvedel 5. augusta 2015 z osobnej

korešpondencie advokáta, ktorému plne dôveruje a námietku zaujatosti podľa § 31 ods. 4 Trestného poriadku vznáša bezodkladne, len čo sa dozvedel o možných dôvodoch vylúčenia

sudcov Krajského súdu v Trnave.

Písomným podaním z 10. januára 2016 obžalovaný opätovne podal návrh na odňatie

veci podľa § 23 Trestného poriadku (č.l. 412 spisu).

Súčasťou spisu sú aj vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Trnave (č.l. 428 a nasl.

spisu) k návrhu obžalovaného (s výnimkou JUDr. Jána Mihala z dôvodu práceneschopnosti

a JUDr. Kataríny Benczovej z dôvodu stáže na Najvyššom súde Slovenskej republiky),

z ktorých vyplýva, že ani jeden sudca tohto súdu sa necíti byť zaujatý v predmetnej veci

a nemá žiaden vzťah k prejednávanej veci, ani k obžalovanému. Výnimkou sú sudcovia

JUDr. Vladimír Tencer, JUDr. Janka Klčová a JUDr. Daniela Šramelová, ktorí na verejnom

zasadnutí 19. januára 2016 namietli svoju zaujatosť voči osobe obžalovaného (č.l. 413 spisu).

Uznesením Krajského súdu v Trnave z 21. januára 2016, sp. zn. 6Nto 2/2016, boli vyššie

uvedení sudcovia podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodov podľa § 31 ods. 1

Trestného poriadku vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti

obžalovanému E. vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 3To 27/2015

(č.l. 417 spisu). Opatrením predsedu Krajského súdu v Trnave z 9. februára 2016, Spr 112/2016, bola trestná vec obžalovaného pridelená na prejednanie a rozhodnutie veci

do senátu v inom zložení (č.l. 422 spisu).

Dňa 25. apríla 2016 bola predmetná vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na rozhodnutie o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci inému súdu,

konkrétne Krajskému súdu v Nitre.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd príslušný podľa § 23 ods. 1 veta

za bodkočiarkou Trestného poriadku na rozhodnutie o delegácii veci, preskúmal predložený

spisový materiál a zistil, že nie je daný zákonný dôvod na odňatie tejto trestnej veci

príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu.

Podľa existujúcej súdnej praxe námietka zaujatosti vznesená procesnou stranou proti

všetkým sudcom konkrétneho súdu sa považuje za návrh na delegáciu v zmysle § 23 ods. 1

Trestného poriadku. V danom prípade sa trestná vec obžalovaného L. E. rozhoduje na Krajskom súde v Trnave, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či sú splnené

podmienky pre postup podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku.

V zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec

príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí

a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

V zmysle citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Trestného poriadku za dôležité dôvody

je potrebné považovať také okolnosti, ktoré umožnia celkovo lepšie uplatniť základné zásady

trestného konania a splnenie účelu trestného konania iným súdom ako súdom miestne

príslušným. Dôležitými dôvodmi sú okolnosti, ktoré zabezpečia zistenie skutkového stavu

veci, dodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, výchovné pôsobenie trestného konania

na obžalovaného i na ostatných občanov a zabezpečia najmä dôveru občanov v nestranné,

objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu.

Z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Pre zmenu príslušnosti súdu určenej zákonom, a teda pre rozhodnutie o odňatí veci

a jej prikázaní inému súdu toho istého druhu a stupňa musia existovať závažné „dôležité

dôvody“.

Nestrannosť je neodmysliteľným atribútom pojmu súd a definuje

sa ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Pri posudzovaní nestrannosti sudcu je treba

rozlišovať medzi subjektívnym prístupom – čo si sudca myslel pro foro interno a objektívnym

prístupom – či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti

o jeho nestrannosti. Rozlišuje sa teda nestrannosť subjektívna (konkrétna) a objektívna

(abstraktná).

Subjektívna nestrannosť sudcu sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak,

spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu a objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa objektívnych symptómov.

K vylúčeniu všetkých sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci, inými slovami

k akceptovaniu návrhu na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku

môže dôjsť len vtedy, ak vzťah sudcov k účastníkom konania, k ich zástupcom alebo k veci

dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.

V posudzovanej veci všetci aktívni sudcovia Krajského súdu v Trnave deklarovali,

že obžalovaného nepoznajú, nemajú k nemu ani k veci žiadny vzťah, a preto sa vo veci necítia

byť zaujatí. Jediní sudcovia JUDr. Vladimír Tencer, JUDr. Janka Klčová a JUDr. Daniela

Šramelová na podklade tvrdenia obžalovaného o korupčnom správaní týchto sudcov uviedli,

že pociťujú zaujatosť voči osobe obžalovaného; uznesením Krajského súdu v Trnave

z 21. januára 2016, sp. zn. 6Nto 2/2016, však boli sudcovia JUDr. Vladimír Tencer,

JUDr. Janka Klčová a JUDr. Daniela Šramelová podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku

z dôvodov podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku vylúčení z vykonávania úkonov trestného

konania v trestnej veci proti obžalovanému E. vedenej na Krajskom súde v Trnave

pod sp. zn. 3To 27/2015 a opatrením predsedu Krajského súdu v Trnave z 9. februára 2016,

Spr 112/2016, bola trestná vec obžalovaného pridelená na prejednanie a rozhodnutie veci

do senátu v inom zložení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel

k záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky pre navrhovaný postup.

Námietka zaujatosti vznesená obžalovaným voči všetkým sudcom Krajského súdu

v Trnave je len všeobecná, žiadnymi relevantnými skutočnosťami nie je podložená,

preto ostala len v rovine subjektívnych pocitov obžalovaného.

Nepreukázalo sa tvrdenie obžalovaného L. E. o rodinných väzbách sudcov Okresného

súdu Dunajská Streda a sudcov Krajského súdu v Trnave, ani z tohto dôvodu prameniaca

existencia nedostatočných záruk spravodlivého procesu voči osobe obžalovaného

a zákonného postupu krajského súdu, na ktorom tvrdení obžalovaný postavil svoj návrh

na tzv. delegáciu veci.

V predmetnej veci obžalovaný ani voči jednému sudcovi Krajského súdu v Trnave

nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného postupu pri prípadnom rozhodovaní v tejto

veci. Subjektívny pocit obžalovaného, že medzi sudcami Okresného súdu Dunajská Streda

a sudcami Krajského súdu v Trnave existujú „priame rodinné väzby“, a teda z uvedeného

dôvodu krajský súd nerozhodne v jeho trestnej veci spravodlivo, samo o sebe ani v prípade

preukázania existencie týchto väzieb, nezakladá bez ďalšieho dôvod na odňatie a prikázanie

veci mimo obvod Krajského súdu v Trnave. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že sudca

je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy

je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia a je povinný prejednať

a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.

Práve naopak, z obsahu spisového materiálu neušlo pozornosti Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky, že obžalovaný na jednej strane namieta nestrannosť sudcov a na strane

druhej sám konštatuje, že nemá toľko peňazí za „menší trest“ a práve z tohto dôvodu

je ohrozený spravodlivý proces vo vzťahu k obžalovanému (č.l. 412 spisu), čo vyvoláva

pochybnosť o skutočnom úmysle obžalovaného L. E..

Obžalovaný žiadnymi dôvodmi ani nekonkretizoval (s výnimkou jeho pocitu,

že Krajský súd v Nitre lepšie zistí skutkový stav veci), prečo sa domáha, aby vec

bola prikázaná Krajskému súdu v Nitre.

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre odňatie veci Krajskému

súdu v Trnave, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 3. mája 2016

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alžbeta Kóňová