3 Ndt 12/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci obžalovaného Ing. P. P. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona prerokoval na neverejnom zasadnutí 26. júna 2013 v Bratislave námietku zaujatosti
vznesenú proti sudcom Krajského súdu v Trenčíne obžalovaným Ing. P. P. a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obžalovaného Ing. P. P. pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vedená na Krajskom súde v Trenčíne
pod sp. zn. 23To 43/2013, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 9. apríla 2013, sp. zn. 3T 12/2011, bol
obžalovaný Ing. P. P. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku.
Obžalovanému bol uložený podľa § 221 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák.,
s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý mu bol
podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 2 roky.
Súd zároveň rozhodol aj o uplatnenom nároku na náhradu škody.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný Ing. P. P. odvolanie.
Vec bola predložená 3. mája 2013 Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie
o podanom odvolaní.
Písomným podaním z 11. júna 2013 obžalovaný Ing. P. podal návrh na odňatie
a prikázanie veci podľa § 23 Trestného poriadku. Domáhal sa, aby najvyšší súd rozhodol tak,
že sa jeho trestná vec, sp. zn. 3T 12/2011, odníma Krajskému súdu v Trenčíne a prikazuje
sa Krajskému súdu v Prešove. Dôvodil tým, že od známeho sa dozvedel, že odvolanie podával
zbytočne, pretože na krajskom súde už bolo vybavené jeho odsúdenie. Zistil, že jeho
odsúdenie nebolo výsledkom rozhodovacej činnosti okresného súdu, ale tretej osoby, ktorá
súvisí s inou trestnou vecou vedenou pod sp. zn. 2T 36/2012. Krajský súd v Trenčíne
v krátkom čase po predložení spisu na rozhodnutie, určil termín verejného zasadnutia
a vtedy zistil, že predsedom senátu je JUDr. Ondrej Samaš, pričom zastupujúcim predsedom
senátu je JUDr. Peter Tóth, manžel samosudkyne, ktorá vo veci rozhodovala v prvom stupni.
Obžalovaný vyslovil pochybnosti o objektívnom rozhodovaní krajského súdu vzhľadom
na rodinné prepojenie sudkyne Okresného súdu Trenčín JUDr. Evy Tóthovej a sudcu
Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Petra Tótha a tiež preto, že osoby súvisiace s iným trestným
stíhaním, sp. zn. 2T 36/2012, majú blízke vzťahy so sudcami trenčianskych súdov.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým
sudcom Krajského súdu v Trenčíne, vec bola predložená 24. júna 2013 na Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako na súd vecne i miestne príslušný o tejto námietke rozhodnúť.
Podľa existujúcej súdnej praxe, námietka zaujatosti vznesená procesnou stranou proti
všetkým sudcom konkrétneho súdu, v danom prípade proti sudcom Krajského súdu
v Trenčíne, sa považuje za návrh na delegáciu v zmysle ustanovenia § 23 Trestného poriadku.
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému
súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní
rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne vo svojich vyjadreniach, ktoré sú súčasťou spisu
na č.l. 204 – 209 a predseda senátu JUDr. Ondrej Samaš aj v osobitnom vyjadrení, č.l. 203
zhodne uviedli, že v predmetnej trestnej veci sa necítia byť zaujatí, obžalovaného Ing. P. P.
nepoznajú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, na podklade námietky zaujatosti vznesenej
obžalovaným, preskúmal predložený spisový materiál a existenciu dôvodov pre odňatie veci a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa a zistil, že návrh obžalovaného nie je
dôvodný.
V zmysle citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Trestného poriadku za dôležité dôvody
je potrebné považovať také okolnosti, ktoré umožnia celkovo lepšie uplatniť základné zásady
trestného konania a splnenie účelu trestného konania iným súdom ako súdom miestne
príslušným. Dôležitými dôvodmi sú okolnosti, ktoré zabezpečia zistenie skutkového stavu
veci, dodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, výchovné pôsobenie trestného konania
na obžalovaného i na ostatných občanov a zabezpečia najmä dôveru občanov v nestranné,
objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu.
Z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Pre zmenu príslušnosti súdu určenej zákonom, a teda pre rozhodnutie o odňatí veci a jej prikázaní inému súdu toho istého druhu a stupňa musia existovať závažné „dôležité
dôvody“. V predmetnej veci obžalovaný vo svojom rozsiahlom podaní však neuviedol ani
voči jednému sudcovi krajského súdu žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
vzbudiť podozrenie z nie nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného postupu
pri rozhodovaní v tejto veci. Uvádzal len všeobecné, žiadnym dôkazom neobjektivizované
tvrdenia (od známeho sa dozvedel...., tretia osoba vybavila jeho odsúdenie a pod.) Z obsahu
predloženého spisového materiálu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali
postup podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku. Takýmto dôvodom rozhodne nemôže byť pocit
obžalovaného, že odvolací súd koná rýchlo a bez prieťahov. Ani samotný manželský vzťah
medzi sudkyňou okresného súdu a sudcu krajského súdu sám o sebe neodôvodňuje
bez ďalšieho pochybnosti o ich nezaujatom rozhodovaní. Dôležitým dôvodom odňatia
a prikázania veci nemôže byť skutočnosť, že obžalovaný sa nestotožní s vecným rozhodnutím
súdu. Na nápravu prípadných pochybení v rozhodovacej činnosti súdov slúžia výlučne riadne
a mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sa obžalovaný môže domáhať preskúmania
jednotlivých rozhodnutí v jeho trestnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto môže konštatovať, že v posudzovanom
prípade neboli splnené zákonné podmienky tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 23 ods. 1 Trestného poriadku, a preto rozhodol tak, že trestnú vec obžalovaného Ing. P. P. Krajskému
súdu v Trenčíne neodníma.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. júna 2013
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová