N a j v y š š í s ú d  

3 Ndt 10/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 31. júla 2012 v trestnej veci obžalovaného J. P. D. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp. zn. 1T 164/11, o návrhu obžalovaného J. P. D. na odňatie a prikázanie veci takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného J. P. D. vedená na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp. zn. 1T 164/11, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Dňa 7. októbra 2011 bola na Okresnom súde v Piešťanoch podaná obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry v Piešťanoch na obvineného J. P. D. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a prečin sprenevery v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 213 ods. 1 Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júla 2012 obžalovaný písomným podaním vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu v Piešťanoch a zároveň podal návrh na odňatie tejto veci Okresnému súdu v Piešťanoch a jej prikázanie Okresnému súdu Bratislava I. Ako dôvod uviedol, že medzi obžalovaným a sudcom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom JUDr. Rastislavom Dlugošom sa viedlo občiansko-súdne konanie, pričom menovaný sudca je v priateľskom vzťahu so sudcami Okresného súdu v Piešťanoch ako aj so sudcami Krajského súdu v Trnave a preto má obžalovaný pochybnosti o nezaujatosti sudcov Trnavského kraja.

Okresný súd v Piešťanoch predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o žiadosti obžalovaného o odňatí a prikázaní predmetnej trestnej veci, pričom súčasťou spisu je aj vyjadrenie sudcov Okresného súdu v Piešťanoch k žiadosti obžalovaného, z ktorého vyplýva, že z prítomných sudcov sa žiaden necíti byť vo veci zaujatý.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného návrhu preskúmal v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. obsah predloženého spisového materiálu a dôvody pre odňatie veci a jej prikázanie inému súdu, pričom zistil, že návrh obžalovaného nie je dôvodný.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Keďže obžalovaný požadoval odňatie veci mimo obvod Krajského súdu v Trnave, je príslušný na rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“. Delegácia sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23 ods. 1 Tr. por.

Dôležitými dôvodmi treba predovšetkým rozumieť také dôvody, ktoré zaisťujú nestranné a zákonné prejednanie veci, náležité zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich zásad trestného konania, výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov, pričom všetky okolnosti majú zabezpečiť najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu. Pri úvahe, či v konkrétnej prejednávanej trestnej veci sú dané dôležité dôvody pre delegáciu, nie je možné vychádzať len z jedného určitého hľadiska či okolnosti, ale je treba zvažovať všetky do úvahy prichádzajúce okolnosti prípadu vo vzájomnej súvislosti.

Z obsahu predloženého spisového materiálu a obžalovaným podaného návrhu na odňatie a prikázanie veci Najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť trestná vec v zmysle podaného návrhu odňatá Okresnému súdu v Piešťanoch, pričom svoju prieskumnú povinnosť zameral na skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o otázke odňatia a prikázania veci.

Subjektívny pocit obžalovaného o zaujatosti všetkých sudcov Trnavského kraja z titulu priateľských vzťahov so sudcom, s ktorým obžalovaný viedol civilný spor sú len jeho ničím nepodloženými domnienkami. Ako vyplýva z vyjadrenia sudcov Okresného súdu v Piešťanoch, ktorý je v tomto štádiu trestného konania vecne a miestne príslušným súdom, títo sa necítia byť v predmetnej veci zaujatí.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania.

K tomu považoval Najvyšší súd za potrebné uviesť, že z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. možno rozhodnúť len o vylúčení sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.

I keď zákon v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 31 ods. 1 Tr. por. predstavuje výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady uvedenej v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na túto skutočnosť možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Obžalovaný vo svojej žiadosti neuviedol žiaden konkrétny dôležitý dôvod, ktorý by odôvodnil kladné rozhodnutie o jeho žiadosti, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alžbeta Kóňová