3Nds/8/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mgr. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, ulica R., zastúpený: Advokátska kancelária ŠČURY, s. r. o., M. R. Štefánika 2618, Čadca, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-2/2016/OPK zo dňa 17. marca 2016, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením tejto právnej veci Krajským súdom v Bratislave, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci vedenej na Krajskom súde Bratislave pod sp. zn. 2S/160/2016 j e d ô v o d n ý.

Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/160/2016-50 zo dňa 03.05.2017, právoplatným dňa 16.06.2017 s poukazom na § 10, § 13 ods. 1, § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici s odôvodnením, že Krajský súd v Bratislave nie je miestne príslušným na konanie v predmetnej veci, pretože v prvom stupni rozhodoval riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici (§ 13 ods. 1 SSP).

2. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR, pretože nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou, keďže predmetná vec napadla na Krajskom súde v Bratislave dňa 28.07.2017. Následne Krajský súd v Bratislave vykonal úkony vo veci vydaním uznesenia č. k. 2S/160/2016-14 zo dňa 15.08.2016, ktorým vyzval žalobcu na odstránenie vád podania, resp. vyzval žalovaného na podanie vyjadrenia k žalobe.

3. Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, v predmetnom prípade úkony Krajského súdu v Bratislave nesmerovali ku skúmaniu miestnej príslušnosti. Žaloba obsahovala všetky potrebné údaje k tomu, aby bola správne založená miestna príslušnosť súdu, napriek tomu Krajský súd v Bratislave založilsvoju miestnu príslušnosť tým, že vo veci vykonával úkony voči obom účastníkom. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Nds/3/2014.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení nesúhlasu s postúpením veci ďalej poukázal na potrebu aplikácie ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pri skúmaní miestnej príslušnosti, pretože Správny súdny poriadok pre túto činnosť neobsahuje bližšie pravidlo. V zmysle § 41 CSP môže miestnu príslušnosť súd skúmať len na námietku účastníka uplatnenú pri prvom procesnom úkone, čo sa v tomto prípade nestalo.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici poukázal na ust. § 5 ods. 1 SSP, § 25 SSP, čl. 17 CSP a § 41 CSP a na ich základe dospel k záveru, že miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Krajský súd v Bratislave.

6. Podľa § 9 ods. 1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.

7. Podľa ust. § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 11 ods. 1 OSP, konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

9. Podľa § 246a ods. 1 OSP, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.

10. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.

11. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

12. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti po oboznámení sa s vecou dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

14. Z obsahu súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žaloba napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 23.05.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čo vyplýva z úradného záznamu vyhotoveného dozornou úradníčkou Krajského súdu v Bratislave dňa 27. 07. 2016 (č. l. 8). Krajský súd následne vyzval žalobcu na doplnenie žaloby a pripojenie plnomocenstva. Žaloba bola doplnená podaním dňa 18.08.2016 a následne doručená žalovanému na vyjadrenie a predloženie administratívnych spisov. Podaním zo dňa 07.10.2016 sa žalovaný vyjadril k žalobe a toto vyjadrenie bolo následne zaslané žalobcovi na vedomie. Miestnu príslušnosť však nenamietal. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/160/2016-50 zo dňa 03.05.2017 postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako miestne príslušnému.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie vo veci nesúhlasu s miestnou, vecnou alebo kauzálnou príslušnosťou, po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

16. Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 491 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého postupoval podľa ustanovení nového procesného kódexu - Správneho súdneho poriadku. V prípade miestnej príslušnosti však z citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 SSP vyplýva, že príslušnosť (či už miestna, vecná alebo kauzálna) sa skúma a určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.

17. V prejednávanej veci bola žaloba podaná na Krajskom súde v Bratislave dňa 23.05.2016, t. j. predmetné konanie bolo začaté ešte v čase účinnosti OSP. Aj v prípade aplikácie ustanovenia § 491 ods. 1 SSP je nevyhnutné v prejednávanej veci posudzovať miestnu príslušnosť podľa ustanovení OSP, nakoľko aj v zmysle § 9 ods. 1 SSP sa príslušnosť posudzuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania. K týmto okolnostiam nesporne patrí aj skutočnosť, že v čase začatia konania bol platným a účinným procesným kódexom OSP, a teda najvyšší súd dospel k záveru, že miestnu príslušnosť je potrebné v prejednávanej veci posudzovať podľa jeho ustanovení.

18. Citované ustanovenie § 11 ods. 1 OSP zakotvuje zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej je pre určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a trvá až do skončenia sporu. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, ak by sa podmienky miestnej príslušnosti počas konania zmenili.

19. V zákonnom ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej sa má konanie uskutočňovať na tom súde, ktorý je vecne o miestne príslušný. Znamená to, že zákon trvá na dodržiavaní kritérií stanovených v § 9 pre založenie vecnej príslušnosti a v § 84 - 89b pre založenie miestnej príslušnosti. Rozhodnutie, na ktorý súd podať žalobu, teda neponecháva na voľnú úvahu účastníka. Pre založenie vecnej a miestnej príslušnosti súdu sú však rozhodujúce iba okolnosti, ktoré existujú v čase začatia konania, t.j. v deň doručenia žaloby na súd alebo v deň, keď bolo vydané uznesenie o začatí konaniu bez návrhu (§ 82 ods. 1). Ak sa konanie začalo na vecne a miestne príslušnom súde, bude sa konanie viesť na tomto súde, teda bude trvať jeho príslušnosť až do skončenia konania (zásada trvania príslušnosti alebo perpetiatio fori). To platí aj vtedy, ak neskôr počas konania dôjde k zmene okolností rozhodujúcich pre určenie príslušnosti (napr. zmena bydliska žalovaného, zmena žaloby, pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania, zmena alebo zámena účastníkov). Takáto zmena okolností totiž nemá žiadny vplyv na už raz založenú vecnú ani miestnu príslušnosť, a preto súd nemôže z tohto dôvodu vysloviť svoju vecnú alebo miestnu nepríslušnosť podľa § 104a, resp. § 105. Inštitút vecnej alebo miestnej nepríslušnosti možno totiž aplikovať iba v prípade, ak súd, na ktorý bola podaná žaloba, nebol v deň jej doručenia vecne alebo miestne príslušný. (Števček. M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. Vydanie, C. H. Beck, 2012).

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za rozhodujúce dodržanie vyššie uvedenej a popísanej zásady perpetuatio fori, ktorá bola zakotvená nielen v Občianskom súdnom poriadku, ale má svoje vyjadrenie aj Správnom súdnom poriadku v § 9 ods. 1 veta druhá. V zmysle dodržania tejto zásady teda najvyšší súd konštatuje, že v prejedávanej veci sa konanie začalo na miestne príslušnom súde - Krajskom súde v Bratislave a jeho miestna príslušnosť trvá až do skončenia veci.

21. Najvyšší súd považuje za nevyhnutné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave predtým, ako postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici, vykonal v prejednávanej veci procesné úkony (výzva na vyjadrenie a pod.), čím taktiež nesporne došlo k založeniu miestnej príslušnosti.

22. Podľa § 25 ods. 1 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení ointervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

23. Podľa § 44 ods. 3 CSP na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát.

24. Podľa § 46 ods. 1 CSP senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.

25. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá SSP a § 44 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 46 ods. 1 CSP, v ktorých je upravené zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k SSP, z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje podľa § 21 písmeno b/ SSP vo veciach uvedených v § 11 písm. a/- g/ SSP, t.j. ako súd prvej inštancie. Rozhodovanie najvyššieho súdu o nesúhlase správneho súdu s miestnou príslušnosťou je upravené v § 18 ods. 3 SSP, čo znamená, že najvyšší súd tu nerozhoduje ako súd prvej inštancie, preto najvyšší súd rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu senátu a dvoch sudcov.

26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.