3Nds/8/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. J. K., bytom F.,

právne zastúpeného JUDr. Martinou Rodákovou, advokátkou so sídlom Humenská 21,

Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 1,

Bratislava, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný

inšpektorát, Diaľničné oddelenie Žiar nad Hronom, ul. 9. mája 12, Banská Bystrica, o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného - pokutových blokov ev. č. 0378632,

0378633, 0378634, 0378635, 0378636 a 0378637, séria E, konajúc o nesúhlase Krajského

súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci nie je dôvodný.

Na konanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší

súd“) dňa 18.12.2014, vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici nesúhlas s postúpením veci

vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/65/2014 a predložil vec na rozhodnutie

najvyššiemu súdu podľa § 104a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Krajský súd v Banskej Bystrici sa nepovažuje za miestne príslušný rozhodnúť

o žalobnom návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného z dôvodu založenia

miestnej príslušnosti Krajským súdom v Košiciach, a to jeho úkonmi adresovanými

žalovanému (žalobcovi – poznámka najvyššieho súdu). Preto ju podľa nesúhlasiaceho

krajského súdu postupujúci krajský súd mohol skúmať už len na námietku účastníkov. 2   3Nds/8/2014

Účastníci konania miestnu príslušnosť Krajského súdu v Košiciach nenamietali, a preto  

je podľa Krajského súdu v Banskej Bystrici daná miestna príslušnosť Krajského súdu

v Košiciach.

Za úkony Krajského súdu v Košiciach, ktorými založil svoju miestnu príslušnosť

vo veci, Krajský súd v Banskej Bystrici považuje výzvu adresovanú žalobcovi zo dňa

30.06.2014 na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby, ďalej uznesenie Krajského

súdu v Košiciach č. k. 7S/65/2014-15 zo dňa 15. júla 2014, ktorým uložil žalobcovi v lehote

15 dní opraviť žalobu označením žalovaného správneho orgánu (§ 250 ods. 4 OSP), ako

i uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/65/2014-25 zo dňa 19. augusta 2014, ktorým

uložil žalobcovi v lehote 10 dní odstrániť vadu žaloby zo dňa 05.06.2014 tak, aby označil

správny orgán, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie.

Krajský súd v Košiciach postúpenie veci a určenie miestnej príslušnosti Krajského

súdu v Banskej Bystrici dôvodí aplikáciou ustanovenia § 246c ods. 1 OSP v spojení

s § 250 ods. 4 OSP. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že na základe uznesenia

Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/65/2014-25 zo dňa 19. augusta 2014 žalobca podaním

zo dňa 09.09.2014 doplnil na základe údajov z evidenčnej karty vodiča, že pokutu

mu napadnutým rozhodnutím uložil Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Banskej Bystrici, Diaľničné oddelenie Žiar nad Hronom.

Podľa Krajského súdu v Košiciach napadnuté rozhodnutia – pokutové bloky vydal

organizačný útvar Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici v súvislosti s postihom

za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Týmto realizoval svoju vecnú

príslušnosť na konanie v zmysle § 5 zákona o správnom konaní, ktorý má subsidiárny

charakter vo vzťahu k priestupkovému konaniu (§ 51 zákona o priestupkoch). Podľa § 52 ods.

2 písm. a) zákona o priestupkoch orgány policajného zboru prejednávajú priestupky spáchané

porušením všeobecne záväzných právnych predpisov bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky, pričom na základe ustanovenia § 86 písm. a) zákona o priestupkoch v blokovom

konaní môžu prejednávať orgány policajného zboru priestupky podľa § 30, § 46 až 50 alebo

ďalšie priestupky, ak tak ustanovení osobitný zákon.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Košiciach za žalovaného považuje iba správny

orgán, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutia. Pretože žalovaný má sídlo v obvode 3   3Nds/8/2014

Krajského súdu v Banskej Bystrici, postúpil mu vec podľa § 250d ods. 2 OSP ako miestne

príslušnému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Podľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný

prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 246a ods. l OSP miestne príslušným na konanie v správnom súdnictve je súd,

v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava,

ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie SR,

okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého

obvode je všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa § 250 ods. 4 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa § 249 ods. 2 OSP žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania

obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí

nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Podľa § 105 ods. 3 OSP, ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí,

alebo účastník postúpenie namieta do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení,

predloží vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd,

ktorému má byť vec podľa rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená. Nadriadený súd

rozhodne do 30 dní od predloženia veci.

Podľa § 105 ods. 1 vety tretej a štvrtej OSP súd skúma miestnu príslušnosť prv, než

začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr

pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

V správnom súdnictve v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP, pokiaľ nejde

o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, je miestne 4   3Nds/8/2014

príslušným zásadne súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie

a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak (§ 246a ods. 1 prvá veta OSP). Sídlo

správneho orgánu je určené zákonom alebo podzákonným všeobecne záväzným právnym

predpisom, prípadne internými organizačnými normami.

Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno považovať za úkon súdu vo veci samej.

Je to úkon, ktorý je súd povinný urobiť na základe § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), s poučením o následkoch nezaplatenia súdneho

poplatku. Implicitne z ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch vyplýva,

že výzva na zaplatenie súdneho poplatku nie je úkonom vo veci samej, keďže v zmysle

uvedeného ustanovenia zákon výslovne zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku, po tom, čo súd už začal konať vo veci samej, nepripúšťa.

Zároveň nemožno prisvedčiť právnemu názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici

ohľadne založenia miestnej príslušnosti Krajského súdu v Košiciach vydaním vyššie

uvedených uznesení, ktorými žalobcovi uložil oznámiť súdu označenie správneho orgánu,

ktorý žalobou napádané rozhodnutia vydal.

Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca v jej obsahu a petite označil napadnuté

rozhodnutie popisom   - pokutové bloky, s uvedením ich evidenčných čísiel a série E, bez

toho, aby riadne označil správny orgán, resp. orgán policajného zboru, ktorý mu ich vydal.

Medzi podstatné náležitosti žaloby patrí označenie rozhodnutia a postupu správneho

orgánu, ktoré žalobca napáda (§ 249 ods. 2 OSP). Z jazykového výkladu tejto obligatórnej

náležitosti žaloby vyplýva, že zákon v súvislosti s identifikáciou napádaného správneho

rozhodnutia predpokladá okrem uvedenia jeho čísla a dátumu jeho vydania, aj uvedenie

správneho orgánu, ktorý ho vydal. Minimálne tieto tri identifikačné údaje tvoria podľa

všetkých procesnoprávnych predpisov na úseku správneho práva (podľa Správneho poriadku,

Daňového poriadku, atď.) vo všeobecnosti zákonmi požadované formálne náležitosti

rozhodnutia. Označenie správneho orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, je preto

obligatórnou náležitosťou žaloby, hoci označenie žalovaného nie je jej podstatnou

náležitosťou, pretože kto je žalovaným, určuje zákon.

5   3Nds/8/2014

Ak žalobou napadnuté rozhodnutie neobsahuje označenie správneho orgánu, ktorý

ho vydal, je potrebné jeho identifikáciu zistiť, predovšetkým s prihliadnutím na nevyhnutnosť

skúmania podmienok konania súdneho prieskumu, t.j. spôsobilosťou predmetu súdneho

prieskumu zákonnosti (§ 248 OSP) počnúc a skúmaním vecnej a miestnej príslušnosti

správneho súdu (§ 246 OSP a 246a OSP) končiac.

V tejto veci možno konštatovať, že z časového hľadiska, resp. z pohľadu štádia

konania pred krajským súdom, Krajský súd v Košiciach skúmal miestnu príslušnosť prv, než

začal konať vo veci samej. Nakoľko podaná žaloba neobsahovala označenie správneho

orgánu, ktorého rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu, teda nebola čo do jej

obsahových náležitostí perfektným žalobným návrhom, Krajský súd v Košiciach možnosť

skúmať podmienky konania nemal.

Uzneseniami č. k. 7S/65/2014-15 zo dňa 15. júla 2014 a č. k. 7S/65/2014-25 zo dňa

19. augusta 2014 Krajský súd v Košiciach odstraňoval vady žaloby za účelom získania

informácie potrebnej pre skúmanie podmienok konania, preto nemožno tieto úkony

adresované žalobcovi považovať za úkony súdu vo veci samej, ktorými by založil svoju

miestnu príslušnosť v tejto veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodovanie sporov  

o príslušnosť (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 105 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že nesúhlas

Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením predmetnej veci nie je dôvodný.

S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte

pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) tak, ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 03. februára 2015

  JUDr. Jozef M I L U Č K Ý, v.r.   predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková