3Nds/7/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Eugen Konečný - EKO Čadca, IČO: 10 972 414, Palárikova 96, Čadca, zastúpený: JUDr. Stanislav Záhumenský, advokát, F. Kráľa 1504, Čadca, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: MAXA plus, s.r.o., IČO: 44 154 101, U Hluška 1543, Čadca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 06134/2015/B625-SV/01485/Pa zo dňa 15. januára 2015, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením tejto právnej veci Krajským súdom v Bratislave, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci vedenej na Krajskom súde Bratislave pod sp. zn. 2S/114/2015 j e d ô v o d n ý.

Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline predložil vec vedenú na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/114/2017 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o miestnej príslušnosti. Predloženie spisu Najvyššiemu súdu SR odôvodnil tým, že Krajský súd v Bratislave postúpil vec Krajskému súdu v Žiline, ktorý mu vec postúpil ešte v roku 2015 uznesením č. k. 21S/12/2015 zo dňa 15.04.2015. Poukázal na § 9 a § 97 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a na to, že na príslušnosť sa vzťahuje zásada „perpetuatio fori“, podľa ktorej sa skutkové okolnosti významné pre príslušnosť zisťujú z návrhu na začatie konania k momentu začatia konania (§ 31 SSP) a trvajú až do skončenia podania. Rovnaká zásada platila aj podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Miestna príslušnosť sa v čase začatia konania spravovala podľa § 246a ods. 1 veta prvá O.s.p. a vzhľadom na to, že žalovaným je ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy so sídlom v Bratislave, rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu je sídlo žalovaného správneho orgánu. Miestna príslušnosť Krajského súdu v Bratislave bola určená v čase začatia konania dňa 09.02.2015 podľa vtedy účinnej procesnej normy a v zmysle § 11 O.s.p. a § 9 ods. 1 SSP trvá až do skončenia tohto konania.

2. Podľa § 18 ods. 2 SSP ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.

3. Podľa § 18 ods. 3 SSP ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti po oboznámení sa s vecou dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Žiline postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/114/2015-58 zo dňa 12.04.2017 rozhodol, že predmetnú vec postupuje Krajskému súdu v Žiline ako súdu miestne príslušnému. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca síce podal žalobu dňa 09.02.2015, t.j. ešte pred nadobudnutím účinnosti SSP, avšak prechodné ustanovenie § 491 SSP jednoznačne stanovuje, že SSP sa vzťahuje aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, ak nie je ustanovené inak. Z § 492 ods. 1, 2 SSP vyplýva, že podľa doterajších predpisov sa dokončia iba konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a odvolacie konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že na prejednávanú vec sa vzťahujú ustanovenia SSP. Vzhľadom na to, že podľa súčasnej úpravy miestnej príslušnosti upravenej v § 13 ods. 1 SSP sa miestna príslušnosť posudzuje podľa sídla orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni a v predmetnej veci ako prvostupňový správny orgán rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky je preto miestne príslušným Krajský súd v Žiline.

6. Podľa § 105 ods. 1 O.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

7. V prejednávanej veci bola žaloba podaná na Krajskom súde v Žiline dňa 06.02.2015, t.j. predmetné konanie bolo začaté ešte v čase účinnosti OSP. Následne bola vec postúpená Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu miestnej príslušnosti. Aj v prípade aplikácie ustanovenia § 491 ods. 1 SSP je nevyhnutné v prejednávanej veci posudzovať miestnu príslušnosť podľa ustanovení OSP, nakoľko aj v zmysle § 9 ods. 1 SSP sa príslušnosť posudzuje podľa okolností existujúcich v čase začatie konania. K týmto okolnostiam nesporne patrí aj skutočnosť, že v čase začatia konania bol platným a účinným procesným kódexom OSP, a teda najvyšší súd dospel k záveru, že miestnu príslušnosť je potrebné v prejednávanej veci posudzovať podľa ustanovení OSP. 8. Ustanovenie § 11 ods. 1 O.s.p. zakotvuje zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej je pre určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a trvá až do skončenia sporu. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, ak by sa podmienky miestnej príslušnosti počas konania zmenili.

9. V zákonnom ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej sa má konanie uskutočňovať na tom súde, ktorý je vecne o miestne príslušný. Znamená to, že zákon trvá na dodržiavaní kritérií stanovených v § 9 pre založenie vecnej príslušnosti a v § 84 - 89b pre založenie miestnej príslušnosti. Rozhodnutie, na ktorý súd podať žalobu, teda neponecháva na voľnú úvahu účastníka. Pre založenie vecnej a miestnej príslušnosti súdu sú však rozhodujúce iba okolnosti, ktoré existujú v čase začatia konania, t.j. v deň doručenia žaloby na súd alebo v deň, keď bolo vydané uznesenie o začatí konaniu bez návrhu (§ 82 ods. 1). Ak sa konanie začalo na vecne a miestne príslušnom súde, bude sa konanie viesť na tomto súde, teda bude trvať jeho príslušnosť až do skončenia konania (zásada trvania príslušnosti alebo perpetiatio fori). To platí aj vtedy, ak neskôr počas konania dôjde k zmene okolností rozhodujúcich pre určenie príslušnosti (napr. zmena bydliska žalovaného, zmena žaloby, pristúpenie ďalšieho žalovaného dokonania, zmena alebo zámena účastníkov). Takáto zmena okolností totiž nemá žiadny vplyv na už raz založenú vecnú ani miestnu príslušnosť, a preto súd nemôže z tohto dôvodu vysloviť svoju vecnú alebo miestnu nepríslušnosť podľa § 104a, resp. § 105. Inštitút vecnej alebo miestnej nepríslušnosti možno totiž aplikovať iba v prípade, ak súd, na ktorý bola podaná žaloba, nebol v deň jej doručenia vecne alebo miestne príslušný. (Števček. M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. Vydanie, C. H. Beck, 2012).

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za rozhodujúce dodržanie vyššie uvedenej a popísanej zásady perpetuatio fori, ktorá bola zakotvená nielen v Občianskom súdnom poriadku, ale má svoje vyjadrenie aj Správnom súdnom poriadku, v § 9 ods. 1 veta druhá. V zmysle dodržania tejto zásady teda najvyšší súd konštatuje, že v prejedávanej veci sa konanie začalo na miestne príslušnom súde - Krajskom súde v Bratislave a jeho miestna príslušnosť trvá až do skončenia veci.

11. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci z Krajského súdu v Bratislave za dôvodný, lebo zistil, že miestne príslušným na konanie je Krajský súd v Bratislave.

12. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, čím sú dotknuté krajské súdy viazané (§ 18 ods. 3 in fine SSP).

13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.