3Nds/1/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Juraj Halama- UČEBNÉ POMÔCKY SLOVAKIA, IČO: 45 932 212, Malachovská cesta 2101/17, 974 05 Banská Bystrica, právne zastúpený advokátkou Mgr. Vladimírou Halamovou, nám. 14. října 1307/2, 150 00 Praha 5 - Smíchov, Česká republika, IČ: 73630861, adresa na doručovanie: Kaštanová 995, 25001 Brandýs nad Labem, Česká republika, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, za účasti: Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, Dolná 46, 974 01 banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0832/99/2015 zo dňa 30.11.2016, v konaní o nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/5/2017 je dôvodný.

Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

Odôvodnenie

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.01.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0832/99/2015 zo dňa 30.11.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu SOI v Banskej Bystrici zo dňa 30.11.2016 č. D/0231/06/15 zo dňa 27.10.2015.

2. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/5/2017-53 zo dňa 07.02.2019 postúpil vec podľa § 18 ods. 2 prvej vety zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) Krajskému súdu v Banskej Bystrici s odôvodnením, že podľa § 13 ods. 1 SSP je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, t.j. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici podaním zo dňa 11.02.2020 predložil vec podľa § 18 ods. 3 SSP narozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci z Krajského súdu v Bratislave. Svoj nesúhlas odôvodnil uvedením všetkých úkonov vykonaných Krajským súdom v Bratislave po podaní žaloby, čím si mal v predmetnej veci Krajský súd v Bratislave založiť svoju miestnu príslušnosť a s poukazom na § 41 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok mohol skúmať miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril. Uviedol, že prvým procesným úkonom žalovaného bolo jeho písomné vyjadrenie k žalobe. Žalovaný námietku miestnej nepríslušnosti Krajského súdu v Bratislave na prejednanie predmetnej veci nevzniesol, neurobil tak ani neskôr. Rovnako ani žalobca nenamietal miestnu príslušnosť KS BA. Krajský súd v Banskej Bystrici mal preto za to, že príslušným na prejednanie veci je Krajský súd v Bratislave.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 3 SSP preskúmal vec predloženú Krajským súdom v Banskej Bystrici a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci je dôvodný.

5. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 25 zákona č. 162/2015 Z. z., správny súdny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

7. Z obsahu spisu najvyšší súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu SOI v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj. Prvým úkonom žalovaného bolo vyjadrenie k žalobe a zaslanie príslušného administratívneho spisu Krajskému súdu v Bratislave. Vzhľadom na to, že námietku miestnej nepríslušnosti môže uplatniť žalovaný najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí a z obsahu tohto podania nevyplýva, že by takú námietku žalovaný podal, došlo k založeniu miestnej príslušnosti. Krajský súd v Bratislave následne pokračoval v procesných úkonoch a uznesením zo dňa 22.06.2017 rozhodol o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Z dikcie § 9 ods. 1 druhá veta SSP vyplýva, že súdne konanie sa prejednáva na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Na určenie vecnej a miestnej príslušnosti sú rozhodujúce okolnosti, ktoré sú dané v čase začatia konania. Ide o uplatnenie základnej procesno-právnej zásady tzv. perpetuatio fori, spočívajúcej v trvaní určenej súdnej príslušnosti až do skončenia konania, bez ohľadu na neskoršie zmeny okolnosti, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné. Na skutočnosti, ktoré vznikli až po začatí súdneho konania a ktoré by inak mali za následok iné určenie príslušnosti súdu, sa už v priebehu súdneho konania neprihliada. Najvyšší súd považuje za nevyhnutné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave predtým, ako postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici, vykonal v prejednávanej veci procesné úkony, čím taktiež nesporne došlo k založeniu miestnej príslušnosti.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že vzhľadom na nevznesenie námietky miestnej nepríslušnosti pri prvom úkone žalovaného a vykonaniu procesných úkonov Krajským súdom v Bratislave došlo k založeniu miestnej príslušnosti a postúpením veci na Krajský súd v Banskej Bystrici by došlo k porušeniu zásady perpetuatio fori. Z uvedeného dôvodu určil, že miestne príslušným na rozhodnutie a prejednanie veci je Krajský súd v Bratislave.

9. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.