Najvyšší súd
3 Nds/1/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. F. M., nar. X.,
bytom vo V., K., proti odporcovi: Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity so sídlom
v Ružomberku, Nám. A. Hlinku č. 56/1, v konaní o nesúhlase Krajského súdu v Žiline
s postúpením veci Okresného súdu Ružomberok spis. zn. 9C/150/2009 Krajskému súdu
v Žiline ako súdu vecne a miestne príslušnému, jednomyseľne
r o z h o d o l :
Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci z Okresného súdu Ružomberok
n i e j e dôvodný.
Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod spis. zn.
21S/82/2011 je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Žiline.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline, oddelenie správneho súdnictva postupom podľa § 104a ods. 3
O.s.p. predložil dňa 02.02.2012 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vec sp. zn.
21S/82/2011 na rozhodnutie o jeho nesúhlase s postúpením mu právnej veci Okresným súdom
Ružomberok ako súdu vecne príslušnému. V nesúhlase uviedol, že petitom podania zo dňa
08.07.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu okamžite mu vydať diplom
Mgr. na základe riadne absolvovanej štátnej skúšky zo dňa 15.01.2008 a k nemu opravené
vysvedčenie podľa vyhlášky MŠ SR č. 581/2007 Z.z. a okamžitého určenia termínu obhajoby
rigoróznej práce. Podanie navrhovateľa nemalo všetky náležitosti žaloby v správnom
súdnictve, preto bolo potrebné vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád. Pokus krajského súdu
však zostal bezúspešný, keďže navrhovateľ na výzvu vady neodstránil. Krajský súd zistil,
že odporcom je orgán verejnej správy, Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická
fakulta, ktorá je verejnou vysokou školou (§ 1 písm. a/ bod 19 opatrenia MŠ SR č. 472/2007
Z.z., ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl, pôsobiacich na území Slovenskej republiky).
V teórii správneho práva sa verejná správa delí na štátnu správu, samosprávu a ostatnú správu. Verejné vysoké školy sa zaraďujú medzi samosprávne orgány, nie sú priamymi ani
nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy, ale sú vykonávateľmi verejnej správy, ako širšieho
pojmu štátna správa. Krajskému súdu nebola známa skutočnosť, z ktorej by Katolíckej
univerzite v Ružomberku vyplývala obmedzená pôsobnosť pre územie Slovenskej republiky,
teda ju považoval za orgán s pôsobnosťou pre celé územie SR. V predmetnej veci zistil
vecnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p,
pretože návrh navrhovateľa smeruje proti odporcovi, ktorý je orgánom s pôsobnosťou pre celé
územie republiky.
Najvyšší súd ako súd vecne príslušný na rozhodovanie v sporoch o vecnú príslušnosť
medzi okresným a krajským súdom (§ 104a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.) po oboznámení sa s návrhom na začatie konania a s nesúhlasom Krajského súdu
v Žiline s postúpením predmetnej veci dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline
nie je dôvodný.
Podľa 104a ods. 3 O.s.p. ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením
nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.
Podľa § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný
na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej
správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
Najvyšší súd zistil, že Krajský súd v Žiline uznal ako nesporné, že predmet konania
patrí do právomoci správneho súdnictva (Piata časť O.s.p.). Najvyšší súd sa v konaní zaoberal
jeho nesúhlasom iba v rozsahu nesúhlasu, ktorý spočíval v tom, že na konanie mal byť
príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p., keďže
Krajský súd v Žiline právne kvalifikoval odporcu ako iný orgán s pôsobnosťou pre celé
územie Slovenskej republiky.
Pre určenie vecnej príslušnosti je však nevyhnutné najskôr subsumovať predmet
konania pod konkrétny inštitút správneho súdnictva, podľa ktorého navrhovateľ ochranu
žiada. Navrhovateľ vady žaloby neodstránil. Krajský súd i na základe neurčitej žaloby
podľa obsahu ju kvalifikoval ako návrh na konanie proti nečinnosti odporcu podľa § 250t
O.s.p.
Tejto právnej kvalifikácii však nezodpovedá petit návrhu, ktorým sa navrhovateľ
domáha splnenia tvrdenej povinnosti proti odporcovi, a to vydať diplom Mgr. na základe
riadne absolvovanej štátnej skúšky dňa 15.01.2008.
V konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd v zmysle § 250t ods. 4 O.s.p.
uloží správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť v správnom konaní, pričom správnemu
orgánu neurčuje spôsob ani formu rozhodnutia. Nečinnosť predpokladá existenciu správneho konania a povinnosti správneho orgánu konať spôsobom stanoveným príslušným právnym
predpisom (§ 250t ods. 1 O.s.p.).
Najvyšší súd dospel k záveru, že podľa obsahu ide o návrh na ochranu pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. Navrhovateľ sa domáha
odstránenia protiprávneho stavu tým, že mu diplom nebol vydaný. Takýto petit obsahuje
návrh na splnenie povinnosti v zmysle § 250v ods. 4 druhá veta O.s.p s cieľom odstrániť
tvrdený protiprávny stav. Rozhodujúca je však v danom prípade prejavená vôľa a navrhovateľ
by mal v prípade neurčitého návrhu súdu potvrdiť, či súhlasí s tým, aby jeho žaloba (návrh)
pre ďalší postup v konaní bola takto kvalifikovaná. Správne súdnictvo je ovládané
dispozičnou zásadou a žalobcovi nemôže súd oktrojovať spôsob právnej ochrany, ktorý
si vyvodil ako pravdepodobne mienený z neurčitej žaloby. V tejto súvislosti je nevyhnutné
dodať, že okresný súd mal postúpiť vec z dôvodu vecnej nepríslušnosti až potom, ako
zabezpečil identitu predmetu konania do takej miery, aby nadriadený súd mohol v prípadnom
spore o vecnú príslušnosť rozhodnúť bez toho, aby mal pochybnosti o predmete konania.
Zhodný právny názor bol vyslovený v uznesení NS SR 5 Nds/1/2012 zo dňa 03.02.2012:
„Nakoľko niekedy je obťažné rozlíšiť, či vec patrí do všeobecného súdnictva alebo
do správneho súdnictva, predovšetkým okresný súd, ak podanie účastníka nie je celkom jasné,
musí v súlade s ustanovením § 43 OSP vždy odstrániť vady tohto podania tak, aby bolo zrejmé
nad akúkoľvek pochybnosť, čo je predmetom konania (sporu). Len ak vec nesporne spadá pod
správne súdnictvo, treba ju bezodkladne uznesením postúpiť súdu vecne a miestne
príslušnému v správnom súdnictve“.
Vzhľadom na to, že obidve konania (konanie o ochrane pred nečinnosťou i konanie
o ochrane pred nezákonným zásahom) majú v zmysle § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p. rovnakú
vecnú príslušnosť, najvyšší súd sa zaoberal i vyhodnotením, či odporca je „iným orgánom
s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky“.
Podľa § 5 ods. 1 prvá veta zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 141/2002 Z.z.)
verejná vysoká škola je verejnoprávna samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje
zákonom.
Podľa § 6 ods. 1 písm. e/ zákona č. 131/2002 Z.z. do samosprávnej pôsobnosti verejnej
vysokej školy patrí rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností
študentov.
Podľa § 3 zákona č. 131/2002 Z.z. akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí
učitelia a výskumní pracovníci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený
týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy
(zamestnanecká časť akademickej obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská
časť akademickej obce vysokej školy). Členovia akademickej obce majú právo navrhovať
kandidátov do volieb kandidáta na rektora.
Označený odporca ako vysoká škola je samosprávnou inštitúciou a vykonáva
samosprávne funkcie voči akademickej obci vysokej školy. Subjekty, voči ktorým
je samospráva vykonávaná nie sú určené územnou pôsobnosťou vysokej školy, ale vnútorným
vzťahom k vysokej škole, tým, že tvoria akademickú obec vysokej školy. Akademická
samospráva je preto vykonávaná nie na územnom princípe, ale na tzv. záujmovom princípe,
ktorý predpokladá existenciu vnútorného vzťahu medzi samosprávnym orgánom a členom
akademickej obce. Nie je preto rozhodujúce, kde má člen akademickej obce bydlisko. Vysoká
škola nemá svoj územný obvod a na rozdiel od orgánov verejnej správy založených
na územnom princípe (napr. obce, mestá - územná samospráva), nevykonáva pôsobnosť voči
neurčitému počtu subjektov, kde vzťah k subjektu je vymedzený územným obvodom.
S ohľadom na túto okolnosť dospel najvyšší súd k záveru, že vysokú školu nie je možné
kvalifikovať ako orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Vecná
príslušnosť na konanie v tejto právnej veci nie je založená podľa ustanovenia
§ 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ale vecne príslušný je krajský súd v zmysle § 246 ods. 1 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 22. februára 2012
JUDr. Ivan R U M A N A
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Emília Čičková