UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v spore žalobcu: IMAO electric, s. r. o., so sídlom Mládežnícka 108, Považská Bystrica, IČO: 44 007 841, zastúpeného JUDr. Marián Karásek, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 136, Považská Bystrica, proti žalovanému: BOPAL laminum s.r.o., so sídlom Dopravná 1364/11, Topoľčany, IČO: 44 883 064, o zaplatenie sumy 15.228,22 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 58Cb/1/2024, o nesúhlase Okresného súdu Nitra s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica pre upomínacie konanie z o s t a l a z a c h o v a n á.
Odôvodnenie
1. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) bol predložený podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na rozhodnutie o nesúhlase Okresného súdu Nitra s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica.
2. Okresný súd Nitra svoj nesúhlas odôvodnil nesprávnym postupom Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“). Žalobca uskutočnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhlásenie, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol vo svojom kontrolnom výkaze, a to v súlade s § 3 ods. 5 zákona o upomínacom konaní. Žalovaný bol preto v podanom odpore proti platobnému rozkazu povinný uviesť údaje podľa § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona o upomínacom konaní. Žalovaný tak ale neurobil. Okresný súd Banská Bystrica mal preto odpor žalovaného odmietnuť podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona o upomínacom konaní ako vecne neodôvodnený. Kauzálne príslušným na konanie by z uvedeného dôvodu mal aj naďalej byť Okresný súd Banská Bystrica.
3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Nitra a Okresnému súdu Banská Bystricapodľa ustanovenia § 43 ods. 2 CSP, prejednal spor o príslušnosť a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Nitra s postúpením sporu je dôvodný.
4. Podľa § 2 zákona o upomínacom konaní je na konanie kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
5. Podľa § 3 ods. 5 zákona o upomínacom konaní, ak je žalobca platiteľom dane z pridanej hodnoty, v návrhu môže vyhlásiť, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu.
6. Podľa § 11 ods. 1 veta prvá zákona o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený.
7. Podľa § 11 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov.
8. Podľa § 11 ods. 4 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca urobil v návrhu vyhlásenie podľa § 3 ods. 5, žalovaný musí okrem skutočností podľa odseku 3 v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva; inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený.
9. Podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona o upomínacom konaní súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný bez vecného odôvodnenia.
10. Podľa § 12 ods. 2 zákona o upomínacom konaní o následkoch podľa odseku 1 musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
11. Podľa § 12 ods. 4 zákona o upomínacom konaní na účel zistenia skutočností podľa § 11 ods. 4 si súd pre rozhodnutím vyžiada súčinnosť príslušného orgánu.
12. Z obsahu súdneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uskutočnil vyhlásenie podľa § 3 ods. 5 zákona o upomínacom konaní, teda že uplatňovaný nárok žalobca uvádza v kontrolnom výkaze. Bolo preto povinnosťou Okresného súdu Banská Bystrica skúmať, či vecné odôvodnenie odporu žalovaného spĺňa kritéria stanovené v § 11 ods. 4 zákona o upomínacom konaní a keďže žalobca aj žalovaný sú účtovnými jednotkami, aj kritéria v zmysle § 11 ods. 3 zákona o upomínacom konaní.
13. Z obsahu odporu podaného žalovaným vyplýva, že žalovaný nespochybňoval žalobcom uplatňovaný nárok čo do dôvodu a výšky, namietal len, že tovar mal vady, ktoré majú za následok nefunkčnosť tovaru. V odpore neuviedol, či mu ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku bola doručená faktúra, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve. Súčasne zo spisu vyplýva, že žalovaný k odporu nepriložil listinné dokumenty, ktorými by preukazoval skutočnosti uvádzané v odpore (vady tovaru), pritom ich predloženie výslovne predpokladá § 11 ods. 4 veta druhá zákona o upomínacom konaní. O náležitostiach vecného odôvodnenia odporu bol žalovaný poučený v platobnom rozkaze.
14. Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 12 ods. 3 zákona o upomínacom konaní žiadosťou o súčinnosť zo dňa 6. novembra 2024 požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Sekciu boja proti podvodom a analýzy rizík, o poskytnutie informácie, či uplatňovaný nárok uviedli žalobca ažalovaný vo svojom kontrolnom výkaze. 15. V odpovedi Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 14. novembra 2024 bolo Okresnému súdu Banská Bystrica oznámené, že u oboch dopytovaných subjektov bol nárok špecifikovaný prostredníctvom faktúry uvedený v kontrolnom výkaze.
16. Pokiaľ za uvedených okolností, Okresný súd Banská Bystrica postupoval podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní (doručil odpor žalobcovi s výzvou na vyjadrenie a podanie návrhu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku) je zrejmé, že tak postupoval s opomenutím aplikácie § 11 ods. 3 a 4 zákona o upomínacom konaní. Ak následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Nitra, postupoval tak rovnako bez toho, aby náležite posúdil vecné odôvodnenie odporu podaného žalovaným.
17. Posúdenie vecného odôvodnenia odporu v súlade s § 11 ods. 3 a 4zákona o upomínacom konaní prináleží súdu kauzálne príslušnému podľa § 2 zákona o upomínacom konaní. Preto ak Okresný súd Banská Bystrica neposúdil vecné odôvodnenie odporu žalovaného, je potrebné konštatovať, že nesúhlas Okresného súdu Nitra je dôvodný a kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica zostala zachovaná.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.