3Ndob/9/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: TELESERVIS spol. s r.o., so sídlom Lachová 37, 851 03 Bratislava, IČO: 17 329 299, zastúpeného advokátkou JUDr. Silviou Rolkovou, LL.M., advokátka, so sídlom Ľudovíta Fullu 5, 903 01 Senec, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o určenie práva neplatiť nájomné, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 22Cb/26/2017 a o návrhu žalovaného na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu žalovaného na prikázanie sporu Okresnému súdu Bratislava V nevyhovuje.

Odôvodnenie

1. Žalobca sa žalobou z 5. septembra 2017 domáhal, aby súd určil, že nie je povinný platiť nájomné vo výške 6 710,- eur bez DPH ročne od roku 2015 až do doby odstránenia vád predmetu nájmu, pre ktoré žalobca nemôže predmet nájmu užívať.

2. Podaním zo 16. apríla 2018 navrhol žalovaný prikázať spor Okresnému súdu Bratislava V z dôvodu vhodnosti. Návrh na prikázanie sporu zdôvodnil tým, že aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 21Cb/67/2016 je základom sporu právny vzťah založený nájomnou zmluvou, ktorú uzavreli strany sporu dňa 23. apríla 2010. Obsah žaloby je totožný s prejavmi žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. Žaloba predstavuje zjavné zneužitie procesného úkonu, keďže ju žalobca mohol podať ako vzájomnú žalobu. Z tohto dôvodu sú podľa žalovaného splnené predpoklady na postúpenie sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava V za účelom následného spojenia veci s konaním vedeným pod sp. zn. 21Cb/67/2016.

3. Žalobca podaním z 18. septembra 2018 s prikázaním sporu Okresnému súdu Bratislava V nesúhlasil. Návrh žalovaného považuje za nedôvodný a neodôvodnený, ktorý má za následok predlžovanie sporu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Žiar nad Hronom a Okresnému súdu Bratislava V [podľa § 39 ods. 3 Civilnéhosporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“)] vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrhu žalovaného na prikázanie sporu nie je možné vyhovieť.

5. Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 C. s. p., na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

6. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti súdneho konania alebo jeho zrýchlenie (viď bod I judikátu R 26/2016). Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. Zároveň jedným z predpokladov na vyhovenie návrhu na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti je aj súhlas druhej strany sporu (viď aj uznesenie najvyššieho súdu zo 16. novembra 2010, sp. zn. 1Ndob/64/2010).

7. Najvyšší súd uvádza, že prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti musí byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami, ako sú napríklad hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie sporu súdom, ktorému sa prikázanie sporu navrhuje. Konkrétne dôvody odôvodňujúce rýchlosť a efektívnosť konania však v návrhu žalovaného absentujú. Samotná skutočnosť, že sa na Okresnom súde Bratislava V vedie medzi stranami iný spor - hoc jeho základom je tá istá nájomná zmluva uzavretá medzi stranami - nepredstavuje dôvod pre delegáciu sporu. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 21Cb/67/2016 si žalovaný (v postavení žalobcu) uplatňuje proti žalobcovi (v postavení žalovaného) nárok na plnenie a v rozhodovanej veci je predmetom sporu určovací nárok, z čoho je zrejmé, že predmet dokazovania je v obidvoch konaniach odlišný. Preto nemožno dospieť k záveru, že by prejednanie sporu Okresným súdom Bratislava V (aj v prípade spojenia vecí na spoločné konanie) bolo hospodárnejšie, efektívnejšie a rýchlejšie, ako v prípade vecne a miestne príslušného Okresného súdu Žiar nad Hronom.

8. Naopak návrh žalovaného na prikázanie sporu neobsahujúci konkrétne dôvody opodstatňujúce ním navrhovaný procesný postup sa najvyššiemu súdu javí ako účelový, ktorý má za následok oddialenie prejednania sporu okresným súdom. Podanie návrhu na prikázanie sporu v posudzovanej veci je tak v rozpore so zákonnými dôvodmi, pre ktoré možno spor prikázať inému súdu z dôvodu vhodnosti.

9. Najvyšší súd taktiež pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj stanovisko žalobcu, ktorý s prikázaním sporu Okresnému súdu Bratislava V nesúhlasil.

10. V posudzovanom prípade tak nie sú splnené výnimočné zákonné podmienky, ktoré by odôvodňovali prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti z Okresného súdu Žiar nad Hronom Okresnému súdu Bratislava V. Z tohto dôvodu najvyšší súd návrhu žalovaného na nevyhovel.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.