UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v spore žalobcu: Deutsche Leasing Slovakia, spol. s r.o., Prievozská 4B, Bratislava, IČO: 35 813 474, zastúpeného: Mgr. Michal Zeman, advokát, so sídlom Medená 18, Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Marcela Turasová, so sídlom Hlavná 6, Šaľa, správca úpadcu: Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. v konkurze, J. Zigmundíka 1489, Vrbové, IČO: 36 269 727, zastúpeného: AK FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, o určenie popretej pohľadávky, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cbi/24/2018, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením sporu Krajským súdom v Trnave, takto
rozhodol:
Príslušným na konanie a rozhodnutie o odvolaní j e Krajský súd v Bratislave.
Odôvodnenie
1. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bol postupom podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) predložený Krajským súdom v Bratislave súdny spis na rozhodnutie o príslušnosti. Krajský súd v Bratislave nesúhlasí s postúpením sporu Krajským súdom v Trnave.
2. Krajský súd v Trnave postúpil spor Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu, že vo veci rozhodoval Okresný súd Trnava a voči jeho rozhodnutiu bolo odvolanie podané do 31. mája 2023, v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu na výklad § 34 v spojení s § 22 a § 471c Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 1. júna 2023 (tlačové komuniké z 22. augusta 2023 zverejnené na stránke www.nrsr.sk), ktorý je primerane použiteľný aj na výklad § 196a ods. 1 a 3 a § 206o ZKR, je na dokončenie odvolacieho konania v prejednávanom obchodnoprávnom spore kauzálne príslušný Krajský súd v Bratislave.
3. Krajský súd v Bratislave nesúhlas s postúpením sporu odôvodnil nasledovným, Okresný súd Trnava vo veci rozhodol rozsudkom zo 17. marca 2022 č. k. 36Cbi/24/2018-453. Pre určenie kauzálnej a funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu je rozhodujúce, kedy bolo podané odvolanie. Odvolanie vočiuvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný dňa 7. apríla 2022. Odvolacie konanie bolo teda začaté podaním odvolania žalovaného 7. apríla 2022, t. j. za účinnosti právnej úpravy účinnej do 31. mája 2023, kedy na konanie a rozhodovanie o podanom odvolaní v prejednávanej veci bol kauzálne a funkčne príslušný Krajský súd v Trnave. Krajskému súdu v Trnave bol súdom prvej inštancie (Okresný súd Trnava) predmetný spis predložený na rozhodnutie o podanom odvolaní 26. septembra 2022, t. j. rovnako v čase, kedy na konanie a rozhodovanie o podanom odvolaní v prejednávanej veci bol kauzálne a funkčne príslušný Krajský súd v Trnave. Zmena zákona č. 7/2005 ZKR, ku ktorej došlo zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, nemá vplyv na už založenú kauzálnu a funkčnú príslušnosť Krajského súdu v Trnave v prípade odvolacích konaní začatých pred 1. júnom 2023. Zavedením kauzálnej príslušnosti zákonom č. 150/2022 Z. z. totiž nedochádza od 1. júna 2023 k prechodu výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi v prebiehajúcich odvolacích konaniach, a teda konania o odvolaní začaté pred 1. júnom 2023 sa majú dokončiť na doteraz príslušných krajských súdoch, t. j. v prejednávanej veci na Krajskom súde v Trnave. Niet žiadneho ustanovenia, ktoré by zakladalo prechod výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi. Keďže odvolanie bolo v tomto prípade podané do 31. mája 2023, na jeho vybavenie je príslušný doterajší odvolací súd - Krajský súd v Trnave.
4. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Banskej Bystrici a Krajskému súdu v Žiline (§ 43 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením sporu nie je dôvodný.
5. Podľa § 196a ods. 1 ZKR sú na konanie podľa tohto zákona kauzálne príslušné: a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave, h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
6. Podľa § 196a ods. 3 ZKR na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa: a) odseku 1 písm. c), f) a h) a odseku 2 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, b) odseku 1 písm. a), d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave, c) odseku 1 písm. b) a e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.
7. Podľa § 196a ods. 6 ZKR súd, na ktorom prebieha konanie podľa tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané osobitnou povahou konaní podľa tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
8. Podľa §206o ZKR konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
9. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
10. V predloženom spore o príslušnosť Okresný súd Trnava vydal 17. marca 2022 č. k. 36Cbi/24/2018- 453 rozsudok, proti ktorému podal žalovaný odvolanie, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 7. apríla 2022. V posudzovanej veci je predmetom sporu určenie pravosti popretej pohľadávky, ide teda o konanie vyvolané osobitnou povahou konkurzného konania.
11. S účinnosťou do 31. mája 2023 bol v spore vyvolanom osobitnou povahou konkurzného konania nakonanie v prvej inštancie namiesto všeobecného súdu žalovaného výlučne príslušný súd, na ktorom prebiehalo konkurzné konanie (podľa § 20 písm. d) CSP v znení účinnom do 31. mája 2023) a funkčne príslušný na konanie o odvolaní bol krajský súd podľa § 34 CSP.
12. S účinnosťou od 1. júna 2023 prišlo k zrušeniu pôvodného znenia § 20 písm. d) CSP upravujúceho výlučnú miestnu príslušnosť v sporoch vyvolaných osobitnou povahou konkurzného a reštrukturalizačného konania, ako aj k zrušeniu pôvodného znenia § 24 CSP upravujúceho kauzálnu príslušnosť súdov na konkurzné a reštrukturalizačné konania. Právna úprava príslušnosti súdov pre konkurzné a reštrukturalizačné konania, vrátane funkčnej príslušnosti, spolu s úpravou príslušnosti súdov pre incidenčné konania, bola novelou začlenená do zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
13. Nová právna úprava príslušnosti súdov obsiahnutá v § 196a ZKR aj napriek absencii výslovného označenia, upravuje v § 196a ods. 3 ZKR funkčnú príslušnosť súdu na konanie o odvolaní. Prvou otázkou, s ktorou sa najvyšší súd musí pre rozhodnutie tejto veci vysporiadať, je výklad § 196a ods. 6 ZKR, ktorý priamo a samostatne neupravuje príslušnosť súdu na konanie v sporoch vyvolaných osobitnou povahou konaní definovaných v § 196 ZKR, ale upravuje, že na také konanie je príslušný súd, na ktorom prebieha konanie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii definované v § 196 ZKR. Výklad predmetného ustanovenia je problematický z toho pohľadu, či sa na príslušnosť súdov pre konania vyvolané osobitnou povahou konaní definovaných v § 196 ZKR má vzťahovať okrem § 196a ods. 1, 2 a 4 ZKR aj ustanovenie upravujúce funkčnú príslušnosť súdov na konanie o odvolaní obsiahnuté v § 196a ods. 3 ZKR. Zákonodarcom zvolené znenie § 196a ods. 6 ZKR nie je v tomto smere jednoznačné, neurčuje priamo kauzálne príslušný súd a ani súd funkčne príslušný na konanie o odvolaní, neodkazuje ani konkrétne na ustanovenia, ktoré sa majú aplikovať na incidenčné konania, odkazuje len na súd, na ktorom prebieha konanie definované v § 196 ZKR. Problematickosť výkladu § 196a ods. 6 ZKR je ešte zreteľnejšia, keď sa právna úprava účinná od 1. júna 2023 porovná s právnou úpravou obsiahnutou v Civilnom sporovom poriadku do 31. mája 2023, kde príslušnosť súdov na incidenčné konania bola upravená ako výlučná miestna príslušnosť a v prípade funkčnej príslušnosti súdov na konanie o odvolaní sa postupovalo podľa všeobecného ustanovenia § 34 CSP (pre incidenčné konania tak nebol osobitne stanovený súd funkčne príslušný na konanie o odvolaní).
14. Najvyšší súd pri výklade predmetného § 196a ods. 6 ZKR zvolil metódu teleologického výkladu právnej normy a sledujúc účel novely, ktorým je špecializácia súdov (vrátane odvolacích súdov) s cieľom zabezpečenia rýchlosti, kvality a efektívnosti rozhodovania súdov, dospel k záveru, že predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že za súd funkčne príslušný na konanie o odvolaní v konaniach vyvolaných osobitnou povahou konaní definovaných v § 196 ZKR, je od 1. júna 2023 potrebné vnímať súd určený podľa § 196a ods. 3 ZKR. Uvedený výklad podľa najvyššieho súdu zabezpečí naplnenie účelu novely. Iný výklad by spôsobil neželaný výsledok, kedy by incidenčné konania boli v odvolacom konaní rozhodované krajskými súdmi, ktoré sa na konania podľa zákona a konkurze a reštrukturalizácii a agendu obchodného súdnictva nemajú špecializovať.
15. Vzhľadom na uvedený záver prijatý najvyšším súdom zostáva najvyššiemu súdu vysporiadať sa s výkladom prechodného ustanovenia § 206o ZKR. Najvyšší súd tu poukazuje na skutočnosť, že znenie tohto ustanovenia je zhodné s § 471c CSP, ktorého výkladu sa už venoval vo viacerých predchádzajúcich rozhodnutiach (napríklad v uznesení zo 16. augusta 2023, sp. zn. 5Ndob/5/2023, v uznesení z 23. augusta 2023, sp. zn. 3Ndob/8/2023 alebo v uznesení z 23. augusta 2023, sp. zn. 4Ndob/19/2023).
16. Najvyšší súd vzhľadom na totožnosť znenia prechodných ustanovení obsiahnutých v § 206o ZKR a § 471c CSP, ktoré boli prijaté ako súčasť tej istej novely, nevidí dôvod na to, aby sa odklonil od svojich záverov prijatých vo vzťahu k výkladu § 471c CSP.
17. V krátkosti najvyšší súd uvádza, že v procesnom práve sa pri riešení otázok intertemporality aplikuje okamžitá aplikovateľnosť novej procesnej úpravy na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajších predpisov. Ak nebolo zákonodarcom prijaté prechodné ustanovenie, ktoré by upravovalo inak, jepotrebné, aby súdy aj na konania začaté a prebiehajúce podľa predchádzajúcej právnej úpravy aplikovali novú právnu úpravu, a to od momentu nadobudnutia jej účinnosti. S uvedeným súvisí aj § 40 CSP upravujúci povinnosť súdu aj bez námietky skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania.
18. Najvyšší súd ďalej uvádza, že § 206o ZKR rovnako ako § 471c CSP, upravuje zachovanie vecnej a miestnej príslušnosti v konaniach začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023, neupravuje ale zachovanie funkčnej a ani kauzálnej príslušnosti, čo vyplýva za gramatického výkladu predmetného ustanovenia. Najvyšší súd ďalej poukazuje na odôvodnenie uznesenia z 23. augusta 2023, sp. zn. 3Ndob/8/2023, v ktorom najvyšší súd uviedol, že vo vzťahu k nerešpektovaniu účelu novely výkladom prechodného ustanovenia § 471c CSP zvoleným najvyšším súdom, najvyšší súd uvádza, že v danom prípade nejde o pravú medzeru v zákone, teda o prípad, kedy úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti. Zo znenia § 471c CSP podľa najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že zákonodarca zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti v konaniach začatých do 31. mája 2023 v § 471c CSP neupravil vedome. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zákonodarca v znení tohto prechodného ustanovenia pristúpil k vymenovaniu iných druhov príslušnosti, ktoré zostávajú zachované (vecnej a miestnej príslušnosti), avšak kauzálnu a ani funkčnú príslušnosť neuviedol, ako aj z porovnania s prechodným ustanovením § 470 ods. 4 CSP. Následný prípadný rozpor s dôvodovou správou a aj usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemožno odstraňovať výkladom, ktorým by sa zmenil nepochybný obsah predmetného ustanovenia (čl. 3 ods. 1 CSP). Naopak, krajským súdom prezentovaný výklad, podľa ktorého by konania o odvolaniach podaných do 31. mája 2023 mali byť dokončené na pôvodných krajských súdoch funkčne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, nerešpektuje podľa najvyššieho súdu účel sledovaný novelou, ktorým je v prvom rade špecializácia súdov, vrátane krajských súdov. Navrhovaný výklad by spôsobil neželanú dvojkoľajnosť, kedy by odvolacie konania v obchodnoprávnych sporoch aj napriek zamýšľanej špecializácii naďalej prebiehali aj na krajských súdoch, ktoré už podľa novej právnej úpravy nemajú byť súčasťou špecializovaného obchodného súdnictva.
19. Najvyšší súd k argumentácii predkladajúceho súdu, podľa ktorej je kauzálnu príslušnosť potrebné považovať za podmnožinu miestnej príslušnosti, a preto je prechodným ustanovením § 206o ZKR upravené jej zachovanie, uvádza, že jednotlivé druhy príslušnosti nemožno stotožňovať alebo vnímať ako poddruhy inej príslušnosti, keď každý druh príslušnosti má svoj vlastný účel, samostatné kritéria určenia príslušnosti a aj osobitnú úpravu. Skutočnosť, že kauzálna príslušnosť má prioritnú povahu voči ostatným druhom príslušnosti (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 29. januára 2019 sp. zn. 5Ndob/2/2019) neznamená, že by ju bolo možné vnímať ako poddruh inej príslušnosti. Pri výklade prechodného ustanovenia § 206o ZKR (zhodne ako pri výklade § 471c CSP) preto nemožno dospieť k záveru, že by v ňom bolo skryto (v rámci vecnej alebo miestnej príslušnosti) zahrnuté aj zachovanie kauzálnej príslušnosti.
20. Pri namietanom faktickom prechode výkonu súdnictva, ku ktorému dochádza zmenou funkčnej príslušnosti v odvolacích konaniach začatých do 31. mája 2023, najvyšší súd uvádza, že krajský súd je povinný skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania (§ 40 CSP). Preto pokiaľ v priebehu odvolacieho konania príde k zmene právnej úpravy funkčnej príslušnosti, je na zákonodarcovi, aby zrozumiteľne a jednoznačne upravil, či s ohľadom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy a s ohľadom na povinnosť súdu skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania podľa § 40 CSP, zostáva zachovaná funkčná príslušnosť v konaniach začatých podľa prechádzajúcej právnej úpravy, a to prijatím prechodného ustanovenia, ktoré v rámci novely vo vzťahu k funkčnej príslušnosti prijaté nebolo.
21. K rovnakým záverom, aké boli prijaté najvyšším súdom v tomto rozhodnutí, dospel najvyšší súd aj v uznesení z 27. septembra 2023 sp. zn. 5Ndob/15/2023. Najvyšší súd dopĺňa, že prijatými závermi neprichádza k porušeniu práva na zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a ani k porušeniu zásady perpetuatio fori, keď k zmene funkčnej príslušnosti prišlo, na základe zmeny právnej úpravy a jej okamžitej aplikovateľnosti, pričom úprava intertemporality novej procesnej úpravy bola v rukáchzákonodarcu.
22. Najvyšší súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením sporu nie je dôvodný. Na konanie a rozhodnutie o odvolaní je v súlade s § 196a ods. 3 písm. b) ZKR v spojení s § 196a ods. 6 ZKR príslušný Krajský súd v Bratislave.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.