UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovanému: Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, Bratislava, IČO: 35 829 052, o zaplatenie 112 025,28 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 62Cb/125/2024, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Žilina, takto
rozhodol:
P r í s l u š n ý m súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Žilina.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Žilina prípisom zo dňa 6. septembra 2024 postúpil vec Mestskému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 22 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
2. Mestský súd Bratislava III nesúhlasil s postúpením sporu a súdny spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súdu spoločne nadriadenému obom súdom podľa § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti. V nesúhlase s postúpením sporu Mestský súd Bratislava III namieta, že by sa jednalo o obchodnoprávny spor, ktorý by zakladal kauzálnu príslušnosť Mestského súdu Bratislava III podľa § 22 písm. a) CSP. Mestský súd Bratislava III uviedol, že z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca ako správca majetku štátu sa domáha voči žalovanému mimozmluvného nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou žalovaného, ktorá sa spravuje výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Predkladajúci súd je názoru, že príslušným na prejednanie a rozhodnutie daného občianskoprávneho sporu je Okresný súd Žilina, v rámci územného obvodu ktorého vznikla časť žalobou uplatnenej škody, a na ktorý bola podaná žaloba. V prípade, ak by sa najvyšší súd nestotožnil s aplikáciou § 19 písm. b) CSP v spojení s § 37 CSP na daný spor, je na prejednanie a rozhodnutie v predmetnomobčianskoprávnom spore miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV podľa § 12 ods. 2 CSP.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Žilina a Mestskému súdu Bratislava III na rozhodnutie o príslušnosti (§ 43 ods. 2 CSP), po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Žilina je dôvodný.
4. Podľa § 19 písm. b) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.
5. Podľa § 37 CSP, ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
6. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
7. Podľa § 261 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.
8. Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca ako štátny podnik sa domáha voči žalovanému náhrady škody vo výške 112 025,28 eura s príslušenstvom z titulu škody spôsobenej imisiami, produkovanými a vypúšťanými do ovzdušia žalovaným v dôsledku čoho dochádza k zníženiu kvality dreva na porastoch v danej lokalite lesného hospodárskeho celku, ako aj ku škode, znížením objemového a hodnotového prírastku lesných porastov. Žalobca v žalobnom návrhu síce poukázal na ustanovenie § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, avšak v nasledujúcom texte žaloby uviedol, že v danej veci je potrebné na posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody použiť úpravu Občianskeho zákonníka (§ 420a). Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že ustanovenie § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka sa týka uzatvárania zmlúv, ktorých obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, avšak medzi stranami sporu nebola uzavretá zmluva, z ktorej by vyplýval uplatnený nárok, preto predmetné ustanovenie nie je aplikovateľné na rozhodovaný spor. Najvyšší súd konštatuje, že v rozhodovanom spore medzi žalobcom a žalovaným neexistuje obchodný záväzkový vzťah, ale naopak jedná sa o občianskoprávny spor.
9. Najvyšší súd v neposlednom rade zdôrazňuje, že pre rozhodnutie o príslušnosti bolo rozhodujúce aj to, že žalobca v žalobe uskutočnil voľbu príslušnosti danej na výber podľa § 19 písm. b) CSP. Navrhol aby Okresný súd Žilina v územnom obvode, ktorého došlo ku škode, vo veci konal a rozhodol.
10. Najvyšší súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný. Na konanie a rozhodnutie veci aktuálne vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 62Cb/125/2024 je príslušný Okresný súd Žilina v súlade s § 19 písm. b) CSP.
11. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.