UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu OLIVA group s.r.o., so sídlom Doležalova 15C, Bratislava, IČO: 46 710 361, zast. Vaňko a partneri ADVOKATI.SK, s.r.o., so sídlom Gorkého 10, Bratislava, IČO: 52 782 921, proti žalovanému Olivagroup Sk a.s., so sídlo Mostová 6, Bratislava, IČO: 51 284 952, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35Cn/4/2025 a o nesúhlase Okresného súdu Trnava s postúpením sporu Okresným súdom Galanta, takto
rozhodol:
P r í s l u š n ý m na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Galanta.
Odôvodnenie
1. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bol postupom podľa § 43 ods. 2 CSP predložený Okresným súdom Trnava súdny spis na rozhodnutie o príslušnosti z dôvodu, že Okresný súd Trnava nesúhlasí s postúpením sporu z Okresného súdu Galanta.
2. Na zdôvodnenie svojho nesúhlasu Okresný súd Trnava uviedol, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k viacerým nehnuteľnostiam z rôznych katastrálnych území, a to na základe Dohody o zrušení zmluvy o predaji podniku zo dňa 7.2.2023. Žalobca podal žalobu na Okresný súd Galanta, pričom z obsahu žaloby vyplýva, že tak urobil v zmysle § 37 CSP. Podľa názoru Okresného súdu Trnava má spor medzi žalobcom a žalovaným občianskoprávny charakter. Podporne poukázal na uznesenie sp. zn. 8Ndc/7/2025, ktorý v obdobnej veci rozhodol tak, že spor u určenie vlastníckeho práva nemá obchodnoprávny charakter, pretože predmet sporu nespadá pod obchodné záväzkové vzťahy uvedené v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.
3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Trnava a Okresnému súdu Galanta v súvislosti s kauzálnou príslušnosťou (§ 43 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením veci je dôvodný.
4. Podľa § 20 písm. a) CSP namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučnesúd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.
5. Podľa § 37 CSP ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
6. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
7. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
8. Otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť v tomto spore o nesúhlase s postúpením je, či predmetom konania má občianskoprávny alebo obchodnoprávny charakter. Je zrejmé, že subjektmi konania daného konania sú právnické osoby. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku uzavretej so žalobcom dňa 13.1.2023, pričom zmluvné strany sa následne dohodli na jej zrušení (dohoda o zrušení zmluvy o predaji podniku zo dňa 7.2.2023).
9. To, či spor možno definovať ako obchodnoprávny, závisí predovšetkým od právnej povahy (právneho statusu) strán a ich vzťahu, z ktorého spor vznikol. Určujúcou normou je v tomto prípade § 261 Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje vymedzenie obchodných záväzkových vzťahov. V danom prípade žalobca a žalovaný síce zodpovedá definícii podnikateľa (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka), avšak z dikcie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka tiež vyplýva, že na to, aby sa určitý záväzkový vzťah mohol kvalifikovať ako obchodnoprávny, musí byť okrem požiadavky kladenej na povahu subjektov daného vzťahu splnená aj požiadavka povahy záväzku. Z hľadiska obchodného záväzkového vzťahu by muselo ísť na strane podnikateľa o výkon jeho podnikateľskej činnosti. Uvedené požiadavky musia byť splnené pri vzniku záväzkového vzťahu, v opačnom prípade o obchodnoprávny vzťah nepôjde (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Ndc/7/2025zo dňa 15.4.2025).
10. Predmetom daného sporu je určenie vlastníckeho práva, pričom tento nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 ods. 1 a nejde o žiadnu vec obchodnoprávnej agendy uvedenej v Prílohe č. 1 časť II písmeno B Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy (vyhláška ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy). Z uvedených charakteristík a vymedzenia predmetu sporu je teda potrebné považovať spor za občianskoprávny.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa však nestotožňuje s názorom Okresného súdu Trnava, v zmysle ktorého „majú v danej veci príslušnosť rôzne okresné súdy vzhľadom na § 20 písm. a) CSP“. Takýto záver nevyplýva ani z komentovaného znenia § 37 CSP, na ktorý poukázal Okresný súd Trnava. Podľa mienky najvyššieho súdu, ak je vo veci výlučne miestne príslušných podľa § 20 písm. a) CSP viacero súdov, možno podľa § 37 CSP konať na ktoromkoľvek z nich. V posudzovanom prípade sa nehnuteľnosti nachádzajú (aj) v obvode Okresného súdu Galanta.
12. Najvyšší súd, na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením veci z Okresného súdu Galanta je dôvodný a príslušným na konanie v tejto veci je Okresný súd Galanta podľa § 20 písm. a) CSP.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.



