3Ndob/7/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: TRANSCO Bohemia, s.r.o., so sídlom Benešovská 1438, Děčín II - Nové Město, 405 02 Děčín, Česká republika, IČO: 61537357, v konaní zast. Mgr. Narcis Tomášek, advokátom, so sídlom U Starého mostu 111/4, 405 02 Děčín, Česká republika, proti žalovanému: JOMO Zuckerbackerai, GmbH, so sídlom Korneuburger Strasse 37, A - 2100 Leobendorf, Rakúsko, IČO ATU 71348669, v konaní zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/47/2019, o určení súdu príslušného na prejednanie a rozhodnutie veci, takto

rozhodol:

Na prejednanie a rozhodnutie veci j e p r í s l u š n ý Okresný súd Trenčín.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trenčín predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 38 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), na určenie miestne príslušného súdu. Svoj postup odôvodnil tým, že v predmetnom spore je právomoc súdu Slovenskej republiky určená podľa čl. 31 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky č. 11/1975 Zb. ministra zahraničných vecí o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave CMR (ďalej len „Dohovor CMR“), nakoľko zásielka bola vydaná v mieste vykládky Ilava. Žalovaný podal námietku miestnej príslušnosti v podanom odpore zo dňa 30. decembra 2019, ktorý odôvodnil tým, že čl. 31 ods. 1 Dohovoru CMR určuje iba podmienky právomoci súdov príslušného štátu, a preto má súd za to, že podmienky miestnej príslušnosti chýbajú a podáva v zmysle § 38 C. s. p. návrh na určenie miestnej príslušnosti. 2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si žalobou doručenou na Okresný súd Trenčín dňa 26. apríla 2019 uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 1 575 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalobca ako dopravca zaisťuje od roku 2011 pre žalovaného ako objednávateľa prepravu tovaru žalovaného - medzištátnu nákladnú prepravu tovaru, uskutočnenú zo skladu žalovaného v Rakúsku k odberateľom žalovaného v Českej a Slovenskej republike. Prepravné na základe faktúry č. 00114258, č. 00114205 a č. 00113861 za prepravu zásielky zo skladu žalovaného z Leobendorfu do miesta vykládky Ilava žalovaný neuhradil.

3. Podľa § 156 ods. C. s. p., konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

4. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru CMR tento dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sú uvedené v zmluve leží v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

5. Podľa čl. 31 ods. 1 Dohovoru CMR spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého: a/ má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b/ leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miesto určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.

6. Zásielka bola v danom prípade vydaná v mieste vykládky Ilava na území Slovenskej republiky. Keďže z obsahu žaloby a pripojených dokladov nevyplýva, že si zmluvné strany určili na súde ktorého štátu sa bude viesť prípadný spor vzniknutý z uvedenej prepravnej zmluvy a žalobca podal žalobu v zmysle čl. 31 ods. 1 písm. b/ Dohovoru CMR na súde toho štátu, kde leží miesto určené na vydanie zásielky, právomoc slovenských súdov je daná, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú.

7. Podľa § 38 C. s. p. ak ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, alebo ich nemožno zistiť, najvyšší súd určí, ktorý súd spor prejedná a rozhodne.

8. Vzhľadom k splneniu podmienky právomoci slovenských súdov v danej veci a k chýbajúcim podmienkam určenia miestnej príslušnosti, ktorú nie je možné určiť ani podľa § 20 C. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 38 C. s. p. určil na prejednanie a rozhodnutie danej veci Okresný súd Trenčín.

9. Pri svojom rozhodnutí zohľadnil skutočnosť, že z čl. 31 ods. 1 písm. b/ Dohovoru CMR vyplýva, že spory vzniknuté z prepráv podliehajúcich tomuto dohovoru môže žalobca viesť (pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán) na súdoch štátu, na území ktorého leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miesto určené na jej vydanie. Keďže samotný dohovor preferuje ako miestne príslušný súd podľa miesta nakládky alebo vykládky, dospel najvyšší súd k záveru, že zásade hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti civilného sporového konania zodpovedá, aby vec prejednal a rozhodol Okresný súd Trenčín ako súd miestne príslušný podľa miesta vykládky Ilava.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.