3Ndob/64/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobcu Ing. U. M., narodený X. A. XXXX, bytom C., zastúpený Advokátska kancelária Hardošová, s. r. o., so sídlom Černyševského 10, Bratislava, IČO: 56 389 850, proti žalovanému R.E.M.D. s.r.o., so sídlom Jelenia 1, Bratislava, IČO: 48 214 302, zastúpený BUČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Karpatská 13/A, Bratislava, IČO: 53 968 191, o zaplatenie 20 000 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 71Cb/74/2025, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica, takto

rozhodol:

Príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica pre upomínacie konanie zostala z a c h o v a n á.

Odôvodnenie

1. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bol postupom podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) predložený Mestským súdom Bratislava III súdny spis na rozhodnutie o príslušnosti z dôvodu nesúhlasu s postúpením sporu z upomínacieho konania Okresným súdom Banská Bystrica.

2. Nesúhlas s postúpením sporu odôvodnil Mestský Bratislava III tým, že žalovaný odôvodnil podaný odpor jednou vetou „Pohľadávka zanikla uspokojením“, k formuláru odporu nepriložil žiaden listinný dôkaz a svoje tvrdenie bližšie nezdôvodnil. Podľa predkladajúceho súdu mal upomínacím súdom vydaný platobný rozkaz nadobudnúť právoplatnosť, pretože odpor neobsahoval náležitosti vymedzené v § 11 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoUK“). Okresný súd Banská Bystrica mal odpor žalovaného odmietnuť podľa § 12 ods. 1 písm. d) ZoUK ako odpor podaný bez vecného odôvodnenia. Kauzálne príslušným na odmietnutie odporu je podľa § 2 ZoUK Okresný súd Banská Bystrica, ktorý opomenul skúmať vecné odôvodnenie odporu.

3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu BanskáBystrica (§ 43 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný.

4. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoUK“) tento zákon upravuje príslušnosť súdu, postup súdu a postup strán sporu v upomínacom konaní, v ktorom sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto zákona.

6. Podľa § 2 ZoUK na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

7. Podľa § 11 ods. 1 ZoUK proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa paltobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

8. Podľa § 12 ods. 1 písm. d) ZoUK súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný bez vecného odôvodnenia.

9. Z právnej úpravy obsiahnutej v ZoUK vyplýva povinnosť žalovaného podaný odpor vecne odôvodniť. Následkom porušenia povinnosti žalovaného odpor vecne odôvodniť je odmietnutie odporu podľa § 12 ods. 1 písm. d) ZoUK. Procesnou povinnosťou súdu príslušného na upomínacie konanie je vecné odôvodnenie každého podaného odporu preskúmať.

10. Najvyšší súd poukazuje na závery týkajúce sa vecného odôvodnenia odporu prijaté v uznesení najvyššieho súdu z 22. augusta 2024 sp. zn. 4Ndob/21/2024, podľa ktorých je vecné odôvodnenie odporu jednou z podstatných náležitostí odporu, ktorú zákon vyžaduje na to, aby odpor vyvolal žiadané právne účinky, t. j. zrušenie platobného rozkazu. Vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t. j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaný musí v odpore uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku (vecné alebo právne), čiže žalovaný musí v odôvodnení opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku, súčasne musí k odporu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nepostačuje preto, aby žalovaný len namietal proti povinnosti zaplatiť dlžnú sumu bez ďalšieho zdôvodnenia, namietal svojou zlou finančnou situáciou v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov na úhradu dlžnej sumy a pod., ktoré tvrdenia by bez ďalšieho mali za následok odmietnutie odporu.

11. Najvyšší súd dopĺňa, že tvrdenia žalovaného uvedené v odpore sú aj podkladom pre ďalšie konanie na súde prvej inštancie, ak žalobca vo vyjadrení k odporu podá návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku v zmysle § 14 ods. 1 ZoUK. Preto je potrebné, aby žalovaný v odpore podanom v upomínacom konaní poprel tvrdenia žalobcu spôsobom, ktorý súdu umožní identifikáciu skutkových a právnych dôvodov popretia nároku žalobcu.

12. Z obsahu odporu podaného žalovaným vyplýva, že podaný odpor odôvodnil jednou vetou v znení „Pohľadávka zanikla uspokojením“. Žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval, či prišlo k uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, k akému dátumu prišlo k jej uspokojeniu a akým spôsobom malo prísť k uspokojeniu pohľadávky. Žalovaný rovnako neoznačil a ani nepriložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali. Z podaného odporu žalovaného tak nie je možné žiadnym spôsobom identifikovať skutkové a ani právne dôvody tvrdeného zániku žalovanej pohľadávky, keď k uspokojeniu mohlo prísť ako splnením, tak napríklad aj započítaním, výkonom záložného práva, prípadne iným spôsobom. Najvyšší súd len dopĺňa, že žalobca následne vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že prišlo len kčiastočnému plneniu vo výške 5 000 eur, a to až po vydaní platobného rozkazu a platba bola uskutočnená subjektom odlišným od žalobcu.

13. Najvyšší súd ako súd nadriadený rozhodujúci v tejto veci si je vedomý tej skutočnosti, že výlučne upomínací súd má právomoc posudzovať podania doručené počas trvania upomínacieho konania. Postúpením spisu súdu príslušnému podľa CSP (za dodržania procesných pravidiel vymedzených v zákone o UK), sa upomínacie konanie končí a súd, ktorému bol spis postúpený, nie je oprávnený z vlastnej iniciatívy opätovne preverovať obsah podaní a ich vyhodnotenie upomínacím súdom, ibaže by sa jednalo o hrubé porušenie ustanovení ZoUK, ktorého dôsledkom by bolo nezákonné ukončenie upomínacieho konania a predčasné, resp. nesprávne postúpenie spisu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa CSP (uznesenie najvyššieho súdu z 29. októbra 2024 sp. zn. 5Ndob/37/2024).

14. V tu posudzovanej veci ale nastal podľa najvyššieho súdu závažný nedostatok v postupe Okresného súdu Banská Bystrica, ako súdu kauzálne príslušného pre upomínacie konanie. Okresný súd Banská Bystrica bez náležitého skúmania vecného odôvodnenia odporu postupoval podľa § 14 ods. 1 ZoUK a vyzval žalobcu na vyjadrenie k odporu a podanie návrhu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku.

15. Najvyšší súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný a príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica pre upomínacie konanie zostala zachovaná.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.