3Ndob/6/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobcu 1/: Ing. R. Q., MBA, narodeného XX. XX. XXXX, Q., a žalobkyne 2/: obchodnej spoločnosti EDYMAX Europe s. r. o., Bardejov, Hurbanova 21, IČO: 44 498 152, oboch zastúpených advokátskou kanceláriou SCHWARZ advokáti s. r. o., Bratislava-Rača, Podbrezovská 40, IČO: 36 858 285, proti žalovanému: PhDr. L. B., MBA, narodeného XX. XX. XXXX, Q., zastúpeného advokátskou kanceláriou Glatzová & Co., s. r. o., Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 860 506, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2Cob/14/2023, o nesúhlase Krajského súdu v Košiciach s postúpením sporu Krajským súdom v Prešove vedenom pod sp. zn. 6Cob/53/2023, takto

rozhodol:

Na konanie o odvolaní j e p r í s l u š n ý Krajský súd v Košiciach.

Odôvodnenie

1. Súdny spis bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložený z dôvodu nesúhlasu Krajského súdu v Košiciach s postúpením sporu z Krajského súdu Prešov postupom podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Krajský súd v Košiciach nesúhlasí s postúpením veci z dôvodu, že funkčná príslušnosť Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu v obchodných veciach je podľa § 34 ods. 2 písm. c) CSP daná iba na konania začaté na Okresnom súde Prešov po 31. máji 2023. Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré nebolo vydané v takom konaní sa vzťahuje § 34 ods. 1 CSP, podľa ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v obvode ktorého má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Preto na konania v obchodnoprávnych sporoch začatých do 31. mája 2023 na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Prešove je aj naďalej funkčne príslušný ako odvolací súd Krajský súd v Prešove.

2. Krajský súd v Prešove podľa § 43 ods. 1 CSP postúpil spor Krajskému súdu v Košiciach ako súdu podľa neho príslušnému. Tento postup odôvodnil tým, že Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie mu predložil spor po zrušení rozhodnutia Krajského súdu v Prešove rozhodnutím najvyššieho súdu sp.zn. 3Obdo/62/2022, a to za novej procesnej úpravy obsiahnutej v CSP, účinnej po 31. máji 2023. Najvyšší súd v tejto súvislosti dodáva, že ide konkrétne o uznesenie najvyššieho súdu z 27. apríla 2023, sp. zn. 3Obdo/62/2022 (ďalej len „zrušujúce uznesenie“). Podľa Krajského súdu v Prešove v tejto novej úprave absentujú prechodné ustanovenia o funkčnej príslušnosti súdov v neskončených veciach, na rozdiel od vecnej a miestnej príslušnosti. Pri určovaní funkčnej príslušnosti je tak potrebné aplikovať princíp okamžitej aplikability procesných predpisov. Z toho Krajský súd v Prešove vyvodil, že nie je funkčne príslušný na opätovné konanie o odvolaní proti rozhodnutiu v obchodnoprávnom spore, ale je ním Krajský súd v Košiciach podľa § 34 ods. 2 písm. c) CSP. Na uvedené ustanovenie, ako aj na ustanovenie § 34 ods. 1 CSP a § 22 písm. e) CSP v rámci postupovania sporu Krajský súd v Prešove poukázal ich citáciou.

3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Prešove a Krajskému súdu v Košiciach podľa § 43 ods. 2 CSP, posúdil dôvodnosť predloženého nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením mu obchodnoprávneho sporu na odvolacie konanie dôvodný nie je.

4. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

5. Podľa § 471c CSP, konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

6. Podľa § 34 ods. 1 CSP, ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

7. Podľa § 34 ods. 2 písm. c) CSP, na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa § 22 písm. e) a § 23 písm. e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.

8. Podľa § 22 CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné: a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave, h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

9. Podľa § 3 ods. 5 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Krajského súdu v Prešove je mesto Prešov; jeho obvod tvoria obvody Okresného súdu Bardejov.

10. Spor o príslušnosť spočíva v spore medzi Krajským súdom v Prešove a Krajským súdom v Košiciach v otázke funkčnej príslušnosti súdu na rozhodovanie o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov z 24. mája 2022, č. k. 1Cb/12/2022 (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie“), keďže zrušujúcim uznesením bolo uznesenie Krajského súdu v Prešove z 25. augusta 2022, č. k. 6Cob/49/2022 (ďalej len „uznesenie odvolacieho súdu“), ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie zrušené a vec vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolacím súdom v čase rozhodovania najvyššieho súdu bol Krajský súd v Prešove. Zrušujúce uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. júna 2023. V danej veci sa tak má opakovane uskutočniť ďalšie odvolaciekonanie so začiatkom k predmetnému dátumu.

11. Ďalšie odvolacie konanie sa tak má uskutočniť už za účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (ďalej len „zákon č. 150/2022 Z. z.“) a zákona č. 398/2022 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmito zákonmi bola zavedená, tzv. reforma súdnej mapy, a to s účinnosťou od 1. júna 2023. Zákonodarca ňou v rámci novelizácie CSP zmenil právnu úpravu týkajúcu sa určovania príslušnosti súdu, pričom okrem iného založil novú kauzálnu príslušnosť, a to v konaniach v obchodnoprávnych sporoch a zároveň funkčnú príslušnosť súdov pre rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v takých konaniach. Urobil tak jednak vo vzťahu ku konaniu pred súdmi prvej inštancie v § 22 CSP, ako aj k odvolaciemu konaniu v § 34 ods. 1 a 2 CSP. Zákonodarca danou reformou sledoval špecializáciu súdnictva, a to, či už na okresných alebo krajských súdoch. Tento zámer je možné vyrozumieť zo všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 150/2022 Z. z., ktorá uvádza, že reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov. Táto špecializácia je prostriedkom pre efektívny výkon justície, čo nepochybne korešponduje aktuálnym spoločenským potrebám, a teda nie len subjektívny historický, ale aj recentný objektívny teleologický výklad jednotlivých noriem novej právnej úpravy je smerodajný pre ich aplikáciu.

12. Súčasťou novely CSP je aj výslovné zakotvenie jedného z pravidiel časového spolupôsobenia starých (neplatných a neúčinných) právnych noriem s právnymi normami novými (platnými a účinnými), a to fakticky znenia CSP do 31. mája 2023 a znenia CSP od 1. júna 2023. Ide o tzv. ultraaktivitu zakotvenú v prechodnom ustanovení § 471c CSP k tzv. reforme súdnej mapy. V zmysle daného pravidla sa vecná a miestna príslušnosť súdu na konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 spravuje starou právnou úpravou. Upravuje však výnimku, ak osobitný predpis stanovil prechod výkonu súdnictva z inak vecne a miestne príslušného súdu podľa starej právnej úpravy na iný súd. Jej podstata tak spočíva v tom, že ponecháva pri živote starú právnu úpravu.

13. V protiklade k ultraaktivite stojí pravidlo vyplývajúce z princípu okamžitej aplikability procesných noriem (ďalej len „okamžitá aplikabilita“), podľa ktorého sa aplikuje nová právna úprava. Tam, kde nie je výslovne zakotvená ultraaktivita, a teda aj v ostávajúcich prípadoch, na ktoré sa už zakotvená ultraaktivita nevzťahuje, platí okamžitá aplikabilita. Ultraaktivita v porovnaní s okamžitou aplikabilitou je vo všeobecnosti nežiadúca, pretože naráža na predvídateľnosť práva, dôveru subjektov v jasnosť a prehľadnosť právnej úpravy a princíp právneho štátu, ktorého imanentnou súčasťou je aj princíp právnej istoty. Preto ak ultraaktivita predstavuje odchýlku od žiadúceho stavu, je potrebné priorizovať to, čo sa objektívne lege artis očakáva, a teda aplikáciu okamžitej aplikability. Tam, kde nie je výslovne zakotvená ultraaktivita, a teda aj v ostávajúcich prípadoch, na ktoré sa už zakotvená ultraaktivita nevzťahuje, platí okamžitá aplikabilita.

14. Je zrejmé, že Krajský súd v Prešove a Krajský súd v Košiciach vychádzali z okamžitej aplikability, rozdiel bol však v tom, či sa v tomto prípade uplatní § 34 ods. 1 alebo § 34 ods. 2 písm. c) CSP. Predtým ako najvyšší súd poskytne odpoveď, ktoré ustanovenie je smerodajné, považuje za nevyhnutné uviesť dôvod, pre ktorý pristúpil k aplikácii okamžitej aplikability a následne posúdiť povahu sporu. Konanie, v ktorom bolo rozhodnuté uznesením súdu prvej inštancie, bolo právoplatne skončené pred 31. májom 2023. Tento záver vyplýva z účinkov zrušujúceho uznesenia ex nunc, kedy až okamihom nadobudnutia jeho právoplatnosti stráca zrušené uznesenie odvolacieho súdu právoplatnosť a zároveň pominú aj dôsledky s tým spojené (6Cdo/193/2010, 5Cdo/68/2016 a 2Cdo/5/2018). Zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho tak nepôsobí spätne s účinkami ex tunc, a teda nevytvára stav, v ktorom akoby k vydaniu zrušeného rozhodnutia a k nadobudnutiu jeho právoplatnosti nedošlo.

15. Právna úprava § 471c CSP mlčí v otázke príslušnosti súdu pre konania začaté a právoplatne skončené do 31. mája 2023 s prípadným dôvetkom, že ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia súdu vydaného v takom konaní. Použitím argumumentu a contrario vo vzťahu k § 471c CSP možno dospieť k záveru,že toto ustanovenie nepokrýva príslušnosť súdov v konania právoplatne skončených do 31. mája 2023. Najvyšší súd pritom zastáva názor, ku ktorému dospel aj použitím argumentu e silentio, že ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny režim týkal aj určovania príslušnosti súdu v právoplatne skončených konaniach, vyjadril by to výslovne. Preto aj v súlade s očakávaním lege artis je pri nachádzaní funkčnej príslušnosti súdu potrebné vychádzať z okamžitej aplikability procesného predpisu, pričom dôsledky z toho vyplývajúce boli sledované, tzv. reformou súdnej mapy a zároveň korešpondujúce spoločenským potrebám.

16. Vzhľadom na to, že spor o príslušnosť sa týka otázky súdu funkčne príslušného na rozhodovanie o odvolaní žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, je potrebné posúdiť, ktorý súd bol funkčne príslušný podľa starej právnej úpravy. V sporoch o príslušnosť je pre posúdenie dôvodnosti nesúhlasu s postúpením sporu potrebné posúdiť okolnosti v čase začatia konania, ktoré sú určujúce pre založenie príslušnosti konkrétneho súdu na prejednanie a rozhodovanie sporu. Najvyšší súd dospel k záveru, že je kľúčové posúdenie povahy sporu, ktorá môže byť určujúca pre založenie kauzálnej alebo v tomto prípade funkčnej príslušnosti.

17. V konaní vyšlo najavo, že žalobcovia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že tento návrh smeruje k obmedzeniu konateľských oprávnení uložením povinnosti zdržať sa určitého konania pri konaní v mene spoločnosti, aby sa tým predišlo konaniu žalovaného ako konateľa žalobkyne 2/, ktoré by nebolo v súlade so záujmami žalobkyne 2/ a žalobcu 1/ a bolo by uprednostnením jeho záujmov a záujmov spoločnosti Manuvia ako tretej osoby. Najvyšší súd dodáva, že žalobca 1/ bol v čase začatia konania v postavení konateľa a spoločníka v žalobkyni 2/ a žalovaný taktiež v postavení konateľa a spoločníka v žalobkyni 2/. Predmetom žiadnej právnej úpravy nie je výslovne nárok na obmedzenie konateľských oprávnení, neodkladné opatrenie je procesnoprávnym inštitútom spôsobilým toto dosiahnuť, a to v konečnom dôsledku bez ohľadu na hmotnoprávny nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Najvyšší súd posúdil, že v tomto prípade by pripadalo do úvahy poskytnutie ochrany nároku vyplývajúceho z § 417 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, alebo nároku vyplývajúceho z § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), ktorých sa môže domáhať samotná obchodná spoločnosť alebo v jej mene ktorýkoľvek spoločník, a to v zmysle § 122 ods. 3 ObZ ako nároku na náhradu škody alebo iného nároku, ktorý má spoločnosť voči konateľovi. Vzhľadom na účel sledovaný neodkladným opatrením, nároky, ktorým by sa mohla poskytnúť neodkladným opatrením ochrana a postavenie žalovaného ako konateľa v žalobkyni 2/, má najvyšší súd za to, že v tomto prípade ide o záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 6 písm. a) ObZ, ktorý sa spravuje časťou ObZ upravujúceho obchodné záväzkové vzťahy. Sporom vyvolaným z obchodného záväzkového vzťahu sa na účely práva procesného rozumie spor obchodnoprávny, keďže tento nie je bližšie procesnými normami definovaný, pričom práve procesné normy slúžia realizácii hmotného práva, ktoré je súdom v konaní nachádzané a ktorému má byť poskytnutá ochrana. Preto by bolo neúčelné, ak spory vyvolané z obchodného záväzkového vzťahu, by neprejednávali a nerozhodovali súdy kauzálne príslušné v obchodnoprávnych sporoch vymedzené v § 22 CSP alebo pre tieto spory špecializované odvolacie súdy vymedzené v § 34 ods. 2 CSP.

18. Povaha sporu ako obchodnoprávneho však vzhľadom na absenciu kauzálnej príslušnosti pre obchodnoprávne spory do 31. mája 2023 nie je určujúca pre určenie súdu funkčne príslušného podľa starej právnej úpravy, avšak je z dôvodu okamžitej aplikability novej právnej úpravy určujúca pre určenie súdu funkčne príslušného podľa novej právnej úpravy, ktorá vymedzuje, ktoré krajské súdy sú funkčne príslušné na rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanom v konaní v obchodnoprávnom spore.

19. Najvyšší súd tak konštatuje, že Krajský súd v Prešove bol v čase začatia odvolacieho konania podľa § 34 CSP (účinný do 31. mája 2023) v spojení s § 3 ods. 7 písm. b) zákona č. 371/2004 Z. z. (účinný do 31. mája 2023) funkčne príslušný rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie.

20. Keďže sa jedná o otázku príslušnosti súdu pre konania začaté a právoplatne skončené do 31. mája 2023, konkrétne funkčnej príslušnosti, o ktorej prechodné ustanovenie v § 471c CSP mlčí, uplatní saokamžitá aplikabilita. Teda ak nová právna úprava určuje iný funkčne príslušný súd ako Krajský súd v Prešove, ďalšie odvolacie konanie nedokončí dovtedy inak príslušný súd, ale súd určený podľa novej právnej úpravy.

21. Najvyšší súd musí v tomto prípade riešiť situáciu, ak spor rozhodol súd v postavení okresného súdu, ktorý nie je výslovne uvedený v § 22 písm. a) až h) CSP, ako to je v prípade Okresného súdu Bardejov. Taká situácia môže nastať okrem iného práve v prípade, ak za starej právnej úpravy už bolo vydané rozhodnutie súdom, a to súdom výslovne neuvedeným § 22 písm. a) až h) CSP (tu však treba stotožňovať Okresný súd Bratislava III s Mestským súdom Bratislava III).

22. Formalistický výklad § 34 ods. 2 CSP v spojení s § 22 CSP môže viesť k záveru, že ak odvolaním napadnuté rozhodnutie nevydal súd výslovne uvedený v § 22 CSP, nemôže byť funkčná príslušnosť krajského súdu založená na § 34 ods. 2 CSP, ale na § 34 ods. 1 CSP. Vychádza sa tu z viazanosti rozhodnutia vydaného v konaní v obchodnoprávnom spore na konkrétny kauzálne príslušný súd podľa § 22 CSP. To by v tomto prípade znamenalo, že Krajský súd v Prešove by bol podľa § 34 ods. 1 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. funkčne príslušný rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Takýto výklad by však spôsobil sťaženú realizáciu špecializácie súdnictva sledovanú tzv. reformou súdnej mapy. Nehovoriac o tom, že nemožno aplikovať žiadne ustanovenia zákona č. 371/2004 Z. z., ak rozhodnutie vydal súd, ktorý už podľa novej právnej úpravy neexistuje. Tu však možno vychádzať z toho, do obvodu ktorého krajského súdu patrí súd, na ktorý prešiel výkon súdnictva neexistujúceho súdu.

23. Tento výklad by zapríčinil dvojkoľajnosť v rámci určovania funkčnej príslušnosti na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie vydaným v konaniach v obchodnoprávnych sporoch. Na jednej strane by krajské súdy uvedené v § 34 ods. 2 CSP boli príslušné rozhodovať o odvolaniach v obchodnoprávnych sporoch podaným len proti tým rozhodnutiam, ktoré vydali súdy prvej inštancie výslovne uvedené v § 22 písm. d) až h) CSP [resp. v zmysle § 34 ods. 1 CSP aj proti rozhodnutiam vydaným súdmi uvedenými v § 22 písm. a) až c) CSP] a na druhej strane, iné krajské súdy výslovne uvedené v § 22 písm. d) až h) CSP, hoci po novom nešpecializované pre odvolacie konanie v obchodnoprávnych sporoch, by boli príslušné rozhodovať o odvolaniach podaným proti tým rozhodnutiam, ktoré vydali súdy prvej inštancie v konaniach v obchodnoprávnych sporoch výslovne neuvedené v § 22 písm. d) až h) CSP, ale súčasne patriace do obvodu krajského súdu uvedeného v § 22 písm. d) až h) CSP. V druhom prípade to však neplatí, ak by šlo o súd prvej inštancie patriaci do obvodu krajského súdu uvedeného v § 22 písm. a) až c) CSP, pri ktorých možno založiť funkčnú príslušnosť špecializovaných krajských súdov podľa § 34 ods. 1 CSP pri zachovaní zámeru sledovaného tzv. reformou súdnej mapy. Takáto dvojkoľajnosť však nebola nielen zákonodarcom v rámci prijímania tzv. reformy súdnej mapy sledovaná, ale nie je ani právnym poriadkom predpokladaná ako je to v prípade kauzálnej príslušnosti v obchodnoprávnych sporoch. Totiž naproti danej príslušnosti súd skúma funkčnú príslušnosť podľa § 40 CSP počas celého konania, pričom jej nedostatok nie je možné nijako zhojiť.

24. Tu najvyšší súd zdôrazňuje, že zámer zákonodarcu nesledoval len špecializáciu okresných súdov, ale aj súdov krajských. Aby v obchodnoprávnych sporoch konal a rozhodoval ako odvolací súd len výlučný okruh krajských súdov, jednoznačne vyplýva z § 34 ods. 2 CSP. Zákonodarca opomenul, že konanie inak v obchodnoprávnych sporoch sa pred tzv. reformou súdnej mapy uskutočňovalo, ako v prvej inštancii, tak aj v rámci odvolacieho konania, na vecne, miestne a funkčne príslušných súdoch, t. j. absentovala kauzálna príslušnosť súdov na konanie v takých sporoch. O opomenutí svedčí jednak zámer sledovaný tzv. reformou súdnej mapy a znenie § 34 ods. 2 CSP, v protiklade ktorému je uvedený formalistický výklad. Zároveň je to aj absencia intertemporálnych noriem k tzv. reforme súdnej mapy premietnutej v CSP, a to v otázke funkčnej (ako aj kauzálnej) príslušnosti súdov v konaniach začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023. Zákonodarca tak nezobral do úvahy, že pred, tzv. reformou súdnej mapy nebol obmedzený okruh súdov konajúcich v obchodnoprávnych sporoch.

25. Pripadá do úvahy aj jazykový lexikálny výklad § 34 ods. 2 CSP v spojení s § 22 CSP, v zmyslektorého je určujúca povaha konania vymedzeného v § 22 CSP, a teda sa vychádza najmä z časti na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa... Zákonodarca tu kladie dôraz na konanie vymedzené v § 22 CSP (a nie na súd rozhodujúci podľa § 22 CSP). Ide pritom o konanie v obchodnoprávnych sporoch. To, že kľúčovým má byť nie ktorý súd vydal rozhodnutie, ale v akom konaní bolo vydané, vyplýva aj zo subjektívneho historického teleologického výkladu zohľadňujúceho zámer sledovaný tzv. reformou súdnej mapy, ktorého naplnenie prostredníctvom novej právnej úpravy je objektívne očakávané spoločnosťou, ako aj absencie prechodného ustanovenia, ktoré by obsahovalo odlišnú úpravu vzťahujúcu sa na funkčnú (a aj kauzálnu) príslušnosť. Preto v konečnom dôsledku konaním podľa § 22 CSP (na ktoré odkazuje § 34 ods. 2 CSP) je potrebné rozumieť konanie v obchodnoprávnom spore vedené na ktoromkoľvek súde v postavení okresného súdu, a to bez ohľadu na to, kedy bolo konanie začaté. Navyše takýto záver sleduje aj hospodárnosť a rýchlosť konania ako kritéria efektívnosti konania, a teda naplnenie princípu hospodárnosti konania zakotveného v čl. 17 CSP. Osobitne od súdu špecializovaného na určitého spory sa objektívne očakáva, že vzhľadom na svoju špecializáciu bude výkon súdnictva efektívnejší. Najvyšší súd má teda za to, že o odvolaní v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné rozhodovať len tie krajské súdy, ktoré sú vymenované v § 34 ods. 2 CSP, a to bez ohľadu na to, ktorý konkrétny súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie, ale s prihliadnutím na to, do ktorého obvodu špecializovaného krajského súdu súd prvej inštancie patrí podľa zákona č. 371/2004 Z. z.

26. Najvyšší súd konštatuje, že Krajský súd v Košiciach je podľa § 34 ods. 2 písm. c) CSP v spojení s 22 písm. b) CSP a § 3 ods. 5 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. funkčne príslušný rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie. V tomto prípade nejde o rozhodnutie vydané súdom vymedzeným v § 22 písm. a) až h) CSP, na ktoré odkazuje § 34 ods. 2 písm. a) až c) CSP, ide však o rozhodnutie vydané súdom patriacim do obvodu Krajského súdu v Košiciach podľa § 3 ods. 5 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z., a to naviac v konaní v obchodnoprávnom spore.

27. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením sporu Krajským súdom v Prešove nie je dôvodný, preto rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.