3Ndob/6/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci spoločnosti: F., s. r. o., so sídlom D., IČO: X., o návrh na zápis zmeny údajov o spoločnosti do obchodného registra, o návrhu na vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Trnave JUDr. Boženy Husárovej v odvolacej veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 21Cob/51/2016, takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa Krajského súdu v Trnave JUDr. Božena Husárová n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania v odvolacom konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 21Cob/51/2016 na Krajskom súde v Trnave.
O d ô v o d n e n i e :
Spoločnosť F., s. r. o., so sídlom D. podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 21. apríla 2016 vzniesla námietku zaujatosti proti JUDr. Božene Husárovej sudkyni Krajského súdu v Trnave.
V odôvodnení námietky uviedla, že má dôvodnú pochybnosť o objektívnej nestrannosti sudkyne JUDr. Božene Husárovej k veci, a to v duchu teórie zdania, podľa ktorej nie je dostatočné, že sudca má pocit, že je subjektívne nestranný, ale musí sa javiť ako nestranný aj z pohľadu účastníkov konania. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorého v odôvodnení citoval. Nestrannosť sudkyne vyvodzuje z toho, že svojim vyjadrením v úradnom zázname zo dňa 18. apríla 2016 prejudikovala rozhodnutie vo veci sp. zn. 21Cob/51/2016, teda pred zasadnutím senátu a samotným rozhodnutím vo veci týkajúcej sa zápisu zmeny do obchodného registra. Z tohto konania vyvodzuje pochybnosti o jej nezaujatosti a navrhla jej vylúčenie.
JUDr. Božena Husárová v podrobnom vyjadrení k dôvodom námietke zaujatosti uviedla, že predmetom konania je vec vedená pod sp. zn. 21Cob/51/2016 ako odvolanie podané voči uzneseniu o zamietnutí námietok proti odmietnutiu vykonať zápis registrovým súdom. Vec napadla odvolaciemu súdu dňa 21. marca 2016 a dňa 18. apríla 2016 splnomocnená zástupkyňa spoločnosti I. s. r. o., požiadala o nahliadnutie do spisu. Pracovníčka informačného centra nevedela, či vzhľadom na predloženú plnú moc ide o osobu oprávnenú nahliadať do spisu. Na tomto základe bolo pracovníčke centra doporučené, že ak osoba ktorá tvrdí, že je zástupcom F., s. r. o. a nepreukáže sa podpísaným plnomocenstvom tak, ako vyplýva z registrového spisu a teda, že jej ho neudelil štatutárny zástupca, nemôže spis študovať. Zároveň je zrejmé, že za spoločnosť F., s. r. o., priebežne vystupujú rôzne skupiny, ktoré sa vydávajú za konateľov, pričom ich záujmy sú protichodné, je potrebné, aby sa odvolací senát podrobne oboznámil so spisom a nepovažuje za prijateľné, aby iba na základe žiadosti o nahliadnutie do spisu bol konajúci senát nútený prednostne a bez prihliadnutia na poradie predchádzajúcich vecí študovať došlý spis, hoci mu prednostné právo nepatrí.
Uviedla, že sa vo veci necíti byť zaujatá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený, podľa § 16 O. s. p. po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie sú dôvody pre vylúčenie sudkyne JUDr. Boženy Husárovej z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.
Podľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom, možno mať pochybnosti o ich zaujatosti.
Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá u sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, taký vzťah jeho osobného záujmu k veci, účastníkom, alebo ich zástupcom, ktorý by napriek snahe o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Pomer sudcu k účastníkom alebo ich zástupcom môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu. Za pomer k veci ako okolnosti rovnakého významu ako pomer účastníkovi, ktorý vyplýva predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu k prejednávanej veci, možno v zmysle uvedeného považovať za taký pomer, kedy by sudca bol sám účastníkom konania, alebo rozhodnutím súdu by bol priamo dotknutý na svojich právach, resp. by získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania počas konania.
Nestrannosť sudcu je teda zabezpečovaná ust. § 14 a nasl. O. s. p. a má aspekty subjektívne (ide o nedostatok vzťahu sudcu k prejednávanej veci, účastníkom, zástupcom) a objektívne (neexistencia okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca nemá subjektívny vzťah k veci, účastníkom, zástupcom).
Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Rozhodujúce z uvedeného (objektívneho hľadiska) teda nie je stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti.
Z predloženého spisu však nemožno vyvodiť záver, že u namietanej sudkyne by bol osobný záujem k veci, k účastníkom alebo zástupcom, ktorý by napriek snahe o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť ich objektivitu, ale ani také objektívne skutočnosti, ktoré by dôvodne jej nestrannosť spochybňovali. Dôvody uvádzané v námietke neboli osvedčené ako relevantný dôvod prípadného vylúčenia sudkyne označenej vo vznesenej námietke zaujatosti, ale sú dôvodmi spochybňujúcimi postup súdu, čo však podľa platnej právnej úpravy nemôže byť dôvodom vylúčenia sudcu. Vo veci nebolo preukázané, že by došlo k naplneniu subjektívneho aspektu nestrannosti sudkyne, nebol preukázaný vzťah k veci alebo účastníkom, ani zástupcom a nebol preukázaný ani objektívny aspekt nestrannosti sudkyne, ktorý by mohol viesť k pochybnostiam o jej nezaujatosti.
Pokiaľ subjekt, ktorý námietku zaujatosti vzniesol, nesúhlasí s postupom súdu pri prejednávaní a rozhodovaní veci, táto skutočnosť ani podľa zákonnej úpravy nemôže byť dôvodom pre vylúčenie sudcu pre jeho zaujatosť spočívajúcu v jeho postupe pri vedení konania, pokiaľ sa nenakumulujú také relevantné skutočnosti, ktorých splnenie by mohlo mať za následok vyvolanie pochybnosti o nezaujatosti sudcu napr. v nadväznosti na jeho pomer k veci, prípadne vzťah k účastníkom alebo ich zástupcom.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu na vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Trnave JUDr. Boženy Husárovej nevyhovel.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol vo veci pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave, 18. mája 2016
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: K.