UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: WES, s.r.o., so sídlom Lazovná 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 235 353, zastúpenej JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Tatranská 49, 841 06 Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica, IČO: 47 245 042, proti žalovanej: GK - Building & Consulting, s.r.o., so sídlom Brezovica 403, 082 74 Brezovica, IČO: 46 645 012, zastúpenej verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 940 875, o zaplatenie 5 400,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Cb/119/2019, o návrhu žalobcu na prikázanie sporu inému súdu tej istej inštancie v pôsobnosti Krajského súdu v Bratislave, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie sporu inému súdu tej istej inštancie v pôsobnosti Krajského súdu v Bratislave n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov predložil 22. septembra 2019, sp. zn. 21Cb/119/2019 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o prikázaní sporu z dôvodu vhodnosti inému súdu tej istej inštancie s poukazom na návrh žalobkyne na prikázanie sporu Okresnému súdu Bratislava II, resp. inému súdu tej istej inštancie v pôsobnosti Krajského súdu v Bratislave.
2. Zo spisu vyplýva, že žalobou podanou 21. augusta 2019 na Okresom súde Banská Bystrica, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 5 400,- eur s príslušenstvom z neuhradených faktúr č. 2019/003 z 30. júna 2019 a č. 2019/004 z 31. júla 2019. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz z 5. septembra 2019, č. k. 16Up/1054/2019-18, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením, na základe čoho Okresný súd Banská Bystrica podľa § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínanom konaní a o doplnení niektorých zákonov postúpil spor Okresnému súdu Prešov, na ktorom je konanie vedené pod sp. zn. 21Cb/119/2019. Súčasťou návrhu podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. na pokračovanie v konaní (č. l. 31-49) bol aj návrh na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti.
3. Žalobkyňa svoj návrh na prikázanie veci odôvodnila tým, že hoc všeobecným súdom žalovanej je na základe jej sídla v obci E. Okresný súd Prešov, žalovaná je väčšou stavebnou spoločnosťou, ktorá na adrese svojho sídla, kde sa nachádza len staršia rodinná zástavba nevykonáva žiadnu svoju podnikateľskú činnosť, jedná sa len o sídlo registrácie žalovanej, bez akejkoľvek súvislosti s jej podnikateľskými aktivitami, vrátane administratívnej zložky, či miestom alebo skutočnosťami, ktoré sa týkajú predmetu tohto konania. Faktické sídlo/kancelária/office žalovanej je na adrese B.. Žalovaná práve v týchto priestoroch podniká, má v týchto priestoroch svoje pracovné kancelárie a aj pracovné miesta pre svojich štatutárov, administratívu a pracovníkov. Žalobkyňa spolupracovala, osobne komunikovala a vykonávala činnosti pre žalovanú vždy len v Bratislave. Za tohto stavu žalobkyňa považuje za mimoriadne nehospodárne, a to tak z časového, ako aj finančného hľadiska, rovnako pre obe sporové strany, ako aj všetkých svedkov, aby bol spor vedený na Okresnom súde Prešov, ak všetky fyzické osoby (štatutári sporových strán, svedkovia a dokonca aj právni zástupcovia oboch sporových strán) sa zdržujú v Bratislave, čo je cca 400 kilometrová vzdialenosť pri trvaní jednej cesty cca 5 hodín na Okresný súd Prešov. K návrhu žalobkyňa ako dôkazy priložila výstup z webového sídla žalovanej - 4. Žalovaná sa k návrhu na prikázanie sporu inému súdu tej istej inštancie v pôsobnosti Krajského súdu v Bratislave nevyjadrila.
5. Podľa § 39 ods. 2 C. s. p. na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Podľa § 39 ods. 3 C. s. p., o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Prešov a Okresnému súdu Bratislava II, resp. inému súdu tej istej inštancie v pôsobnosti Krajského súdu v Bratislave (§ 39 ods. 3 C. s. p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrhu žalobkyne na tzv. vhodnú delegáciu nie je dôvodné vyhovieť.
7. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 C. s. p. predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Dôvody vhodnosti, opodstatňujúce prikázanie sporu inému súdu, môžu mať rôznu povahu. Môže ísť napríklad o dôvody finančné, zdravotné, sociálne a podobne. Vzhľadom k charakteru delegácie, ako výnimky zo zásady, že spor prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter, teda musí ísť o dôvod hodný osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania, ako aj pomerov účastníkov na oboch procesných stranách tak, aby prípadná delegácia nebola na ujmu niektorého z nich. Pozitívne rozhodnutie o návrhu na prikázanie sporu inému súdu je opodstatnené iba vtedy, ak od takého postupu možno dôvodne očakávať hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu iným súdom, než je ten, ktorý je podľa zákona miestne príslušný na konanie v danej veci.
8. Zo žalobkyňou predložených dôkazov, t. j. výstup z webového sídla žalovanej - 9. Podľa § 13 C. s. p. na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
10. Podľa § 15 C. s. p. všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
11. V posudzovanom prípade nebola skutočnosť, že miestne príslušným súdom na prejednanie sporu je Okresný súd Prešov, sporná. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo posúdiť dôvody, pre ktoré žalobkyňa navrhuje prikázanie veci súdu tej istej inštancie v pôsobnosti Krajského súdu v Bratislave, či dosahujú takú intenzitu, že odôvodňujú výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil okolnosti sporu, zohľadnil žalobkyňou tvrdené skutočnosti a dospel k záveru, že neboli prezentované také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, keď síce bolo preukázané, že žalovaná okrem adresy sídla spoločnosti v Bzenici vykonáva podnikateľskú činnosť aj na adrese v Bratislave, kde sa nachádza „office“, avšak z prezentovaných dôkazov nevyplýva, že by na adrese svojho sídla nevykonávala žiadnu činnosť, resp. registrovanému sídlu absentovalo podnikateľské alebo iné opodstatnenie. Vzhľadom na to, že žalovaná sa k návrhu na prikázanie veci nevyjadrila, pričom v danej veci sa miestna príslušnosť viaže na osobu žalovanej, nemožno prezumovať, že by prikázanie veci inému súdu v pôsobnosti Krajského súdu v Bratislave bolo v jej záujme, a to aj napriek tomu, že žalovaná si zvolila právneho zástupcu so sídlom v Bratislave. Súčasne neboli zistené žiadne výrazné ekonomické, zdravotné, resp. sociálne dôvody, ktoré by prikázanie veci odôvodňovali, keď vo všeobecnosti sú problémy tohto druhu (napríklad že strana konania (prípadne jej zástupca) nemá sídlo v obvode miestne príslušného súdu, alebo že musí za účelom dostavenia sa na súd prekonávať väčšie vzdialenosti či vynaložiť vyššie výdavky) skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie sporu inému súdu (primerane 7Ndc/14/2020). Dôvody na prikázanie sporu inému súdu tak neboli dané.
13. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.