Najvyšší súd

3 Ndob 5/2012

Slovenskej republiky   –115

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. G., bývajúceho v P., zastúpeného advokátskou kanceláriou P. a partneri, s. r. o., so sídlom v P., proti žalovanému 1) V.   M., s. r. o., so sídlom vo V., 2) J. B., bývajúcemu v   P., o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného 1), ktorá sa vedie na Okresnom súde

v Prešove pod sp. zn.

19 Cb 79/2011, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Peter Šamo, JUDr. J. Škrab

a JUDr. Roman Tóth   n i e   s ú   v y l ú č e n í z rozhodovania vo veci Okresného súdu

v Prešove sp. zn. 19 Cb 79/2011.

O d ô v o d n e n i e :

  Podaním z 8. septembra 2011, v ktorom je uvedené, že ho robí žalovaný 2) - konateľ

žalovaného 1), namietol zaujatosť sudcov Krajského súdu v Prešove. Ako dôvod uviedol,

že žalobca a Ing. V.D.   niekoľkokrát svorne tvrdili, že sa poznajú so sudcom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky JUDr. Viliamom Dohňanským, ktorého synom

je Ing. D.. Žalobca je najlepším priateľom Ing. D.. Tvrdia, že akékoľvek spory majú vopred

vyhrané, preto žalovaný nemá šancu na úspech. Má podozrenie

na korupciu keďže majú známych na Krajskom a Okresnom súde v Prešove aj zmenili sídlo

spoločnosti z Bratislavy do Veľkého Šariša.

Ustanovenie § 15a ods. 1 O. s. p. neumožňuje namietať a vylúčiť súd, ale len sudcu,

ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nerozhodoval

o vylúčení resp. nevylúčení Krajského súdu v   Prešove ani o   všetkých jeho sudcoch,

ale len o sudcoch, ktorý majú podľa rozvrhu práce prejednať predmetnú vec. Sú nimi

sudcovia JUDr. Peter Šamo, JUDr. J. Škrab a JUDr. Roman Tóth. Uvedení sudcovia vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedli, že sa necítia byť vo veci zaujatí. JUDr. Dohňanský

bol až do odchodu na Najvyšší súd Slovenskej republiky ich kolegom – sudcom Krajského

súdu v Prešove. Ako s kolegom sú s nim v priateľskom vzťahu. Zástupcu žalobcu poznajú

len zo služobného styku. Žalobcu, žalovaného v druhom rade ani štatutárnych zástupcov

žalovaného v prvom rade nepoznajú. Spoločníkov žalovanej spoločnosti nepoznajú a nemajú

k nim ani k účastníkom konania žiaden vzťah. Nemajú vzťah ani k veci a nevedia o žiadnych

okolnostiach, ktoré by mohli byť dôvodom ich zaujatosti.

O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd v senáte ( § 16 ods. l O. s. p. ).

  Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom

na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti

o ich nezaujatosti. Dôvodom pre vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe

sudcu v prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach ( § 14 ods. l, 3 O. s. p. ).

Ustanovenie § 14 ods. l O. s. p., z ktorého je treba vychádzať pri posudzovaní

námietky zaujatosti, predpokladá taký vzťah osobného záujmu sudcu vo veci alebo taký jeho

osobný vzťah k účastníkom konania, či ich zástupcom, ktorý   by i pri všetkej snahe

o nestrannosť mohol ovplyvniť objektívny postup sudcu v konaní a pri rozhodovaní.

  Konajúcemu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je známe,

že JUDr. Viliam Dohňanský, ktorého synom je podľa žalovaného Ing. D., je necelý rok

sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predtým bol sudcom Krajského súdu

v Prešove, teda kolegom väčšiny terajších sudcov tohto súdu. Sudcovia senátu, ktorí majú

vo veci rozhodovať, uviedli, že sú s nim v priateľskom vzťahu. Napriek uvedenej skutočnosti

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvody, pre ktoré by mali byť uvedení sudcovia

vylúčení z rozhodovania vo veci.

Ing. V.D., ktorý je podľa tvrdenia žalovaného 2), synom

JUDr. Dohňanského, nie je účastníkom konania, hoci podľa aktuálneho zápisu v obchodnom

registri je spoločníkom žalovaného 1). Z obsahu spisu však vyplýva, že sa za spoločníka

spoločnosti nepovažuje, pretože svoj obchodný podiel predal 11. apríla 2011 žalobcovi

a nikdy neurobil   žiaden úkon smerujúci k spätnému odkúpeniu svojho podielu od žalobcu

( listy adresovaný obchodnému registru a   trestné oznámenie ). Z uvedeného vyplýva, že sa ho spor resp. jeho možný výsledok bezprostredne nedotýka. Navyše z   vyjadrení

všetkých členov senátu vyplýva, že nepoznajú žalobcu, žalovaného J. B.

ani spoločníkov a konateľov žalovanej spoločnosti. Žalovaným uvádzaná personálna väzba

konajúcich sudcov na žalobcu   ich vzťah k predmetu konania by bola teda len nepriama,

sprostredkovaná cez ďalšie dve osoby. Za tejto situácie Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ako súd nadriadený, nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti vyjadrenia konajúcich sudcov,

že ani k veci ani k účastníkom konania nemajú žiaden vzťah, ktorý by mohol ovplyvniť

nestrannosť ich konania a rozhodovanie v predmetnej veci.

Doterajší postup sudcov v   konaní ani žiadne iné skutočnosti nedávajú dôvod

na pochybnosť o ich nezaujatosti vo veci. I keby bolo pravdivé tvrdenie žalovaného o tom,

že žalobca sa vyjadroval v tom zmysle, že všetky spory má vopred vyhraté, neznamenalo

by to však zároveň aj pravdivosť tvrdenia žalobcu o jeho vzťahu k sudcom a možnom vplyve

na ich rozhodovanie.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k   záveru,

že nie je dôvod považovať sudcov určených na rozhodovanie v predmetnej veci za zaujatých,

preto podľa § 16 ods. 1 O. s. p. rozhodol o ich nevylúčení.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. februára 2012  

JUDr. Peter Dukes, v. r.  

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková