UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobca Matra, n.o., so sídlom Šoltésovej 105/23, Martin, IČO: 37 977 733, právne zastúpeného JUDr. Monika Kidonová, so sídlom Černík 1187/28, Turany, proti žalovanému Čapajevova 4,5,6, so sídlom Ul. Jozefa Kronera 6, Martin, IČO: 36 149 519, o zaplatenie 171,52 eura s príslušenstvom, v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb/47/2025, o nesúhlase Okresného súdu Žilina s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Martin.
Odôvodnenie
1. Súdny spis bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložený z dôvodu nesúhlasu Okresného súdu Žilina s postúpením sporu z Okresného súdu Banská Bystrica postupom podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Okresný súd Žilina nesúhlas odôvodnil tým, že konanie nepredstavuje obchodnú vec, keďže sa nejedná o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý by sa týkal ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.). Podľa názoru predkladajúceho súdu predmetná vec predstavuje civilný spor, na ktorého prejednanie je v zmysle § 13 CSP miestne príslušný Okresný súd Martin.
2. K postúpeniu sporu na Okresný súd Žilina došlo v rámci upomínacieho konania postupom podľa § 10 ods. 3, resp. podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z písomnosti Okresného súdu Banská Bystrica o postúpení veci nevyplýva dôvod, pre ktorý došlo k postúpeniu.
3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Okresnému súdu Žilina podľa § 43 ods. 2 CSP prejednal spor o príslušnosť a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Žilina s postúpením veci je dôvodný.
4. Podľa § 12 ods. 1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
6. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
7. Podľa § 2 ods. 16 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sídlach a obvodoch súdov“), sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Martin a Turčianske Teplice.
8. Adresa sídla žalovaného patrí do územného obvodu okresu Martin, ktorý je zároveň územným obvodom na výkon súdnictva, výkon ktorého je v súkromnoprávnych sporoch a iných súkromnoprávnych veciach v pôsobnosti Okresného súdu Martin, a to všade tam, kde zákon neustanovuje inak. Vyplýva to z § 7 ods. 1 zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov, čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, zo zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 16 zákona o sídlach a obvodoch súdov a § 12 ods. 1 CSP. V tomto prípade sa neuplatnia iné ustanovenia zákona, pretože nevyšli najavo iné okolnosti určujúce príslušnosť súdu ako adresa sídla žalovaného v zmysle § 15 ods. 1 CSP.
9. Z predloženého spisu vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 171,52 eura s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry za správu bytového domu v zmysle mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 1. júna 2005, v zmysle ktorej žalobca zabezpečoval pre žalovaného obstarávanie výkonu správy spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu Ul. J. Kronera 4, 5, 6 v Martine, ako aj zabezpečenie služieb spojených s bývaním a vykonanie údržby a opráv spoločných častí a spoločných zariadení domu.
10. Predmetom správy domu a základnou úlohou (správcu alebo) spoločenstva je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva [§ 6 ods. 2 písm. a) a § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov]. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zabezpečujú správu domu práve prostredníctvom správcu alebo spoločenstva, ako to výslovne alebo implicitne vyplývalo, resp. vyplýva z § 6, resp. § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v ktoromkoľvek znení. V rámci správy domu spoločenstvo vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestoroch v dome pred súdom, ako to vyplýva z § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z.
11. Žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do 30. júna 2024). V zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 30. júna 2024 ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom vzťah ňou založený je typickým občianskoprávnym vzťahom, čo vyplýva aj z tretej vety § 52 ods. 2 OZ v znení neskorších predpisov, ktorá upravuje pravidlo prednostného použitia OZ na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. To znamená, že ustanoveniami OZ sa spravujú aj právne vzťahy založené spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou podľa ObZ, ako aj nároky z nich vzniknuté. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu a k nemu pripojených príloh vyplýva, že uplatňovaný nárok vznikol po nadobudnutí účinnosti tretej vety § 52 ods. 2 OZ v znení neskorších predpisov, preto možno danú právnu normu priamo aplikovať, resp. ju aplikovať bez toho, aby sa odkazovalo na rozhodovaciu prax k pravidlu prednostného použitia OZ (bližšie 3Obdo/5/2023). Najvyšší súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v predmetnom konaní ide o vzťah občianskoprávneho charakteru.
12. V predmetnom spore žalovaný ako správca bytového domu nevystupuje ako podnikateľský subjekt, ale výlučne ako priamy zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ide o spor, v ktorom na strane žalovaného vystupujú vlastníci bytov a nebytových priestorov, zastúpení správcom bytového domu a na strane žalobcu nezisková organizácia. Predmetný spor preto nie je sporom medzi podnikateľmi, ktorý by bolo možné považovať za obchodnoprávny spor podľa § 22 písm. a) CSP.
13. Najvyšší súd poukazuje na uznesenie z 21. novembra 2024 sp. zn. 3Ndob/75/2024, uznesenie z 12. decembra 2024 sp. zn. 3Ndob/97/2024, uznesenie z 12. decembra 2024 sp. zn. 3Ndob/94/2024, uznesenie z 12. decembra 2024 sp. zn. 3Ndob/87/2024, uznesenie z 22. januára 2025 sp. zn. 1Ndob/88/2024 a uznesenie z 16. decembra 2024 sp. zn. 5Ndob/49/2024, v ktorých najvyšší súd rozhodol o spore v obdobnej veci. V poukazovaných rozhodnutiach dospel najvyšší súd k totožnému záveru, že v konaní ide o vzťah občianskoprávneho charakteru a predmetom tohto konania nie je obchodnoprávny spor.
14. Predložený spor preto patrí do občianskoprávnej agendy a nie je dôvod aplikovať právnu normu upravujúcu kauzálnu príslušnosť pre obchodnoprávne spory obsiahnutú v § 22 CSP. Na konanie v danom občianskoprávnom spore je príslušný Okresný súd Martin (§ 12 ods. 2 CSP v spojení s § 13 CSP, § 15 ods. 1 CSP a § 2 ods. 16 zákona o sídlach a obvodoch súdov).
15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



