3Ndob/38/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej vo veci účastníčky obchodnej spoločnosti: MIVEX 3M, s.r.o., Humenné, Tyršova 1709/16, IČO: 51 693 712, zastúpenej advokátskou kanceláriou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Vranov nad Topľou, Ulica 1. mája 1246, IČO: 47 245 034, o zrušenie obchodnej spoločnosti, o odvolaní účastníčky v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7Cob/58/2023, o nesúhlase Krajského súdu v Prešove s postúpením sporu Krajským súdom v Košiciach vedenom pod sp. zn. 2Cob/13/2023, takto

rozhodol:

Na konanie o odvolaní j e p r í s l u š n ý Krajský súd v Košiciach.

Odôvodnenie

1. Súdny spis bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložený z dôvodu nesúhlasu Krajského súdu v Prešove s postúpením sporu z Krajského súdu v Košiciach postupom podľa § 6 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) [súd nesprávne poukazuje na § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), resp. na iné ustanovenia CSP]. Krajský súd v Prešove svoj nesúhlas s postúpením sporu odôvodňuje tým, že funkčná príslušnosť súdov nebola upravená v prechodných ustanoveniach k právnej úprave účinnej od 1. júna 2023. Preto treba vychádzať z princípu okamžitej aplikability. Uzavrel tak, že na konanie o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie vydaného v obchodnoprávnom spore nie je funkčne príslušný. Krajský súd v Prešove v písomnosti o svojom nesúhlase s postúpením citoval okrem iného § 34 ods. 1, § 34 ods. 2 písm. c), § 23 písm. e) a § 471c CSP.

2. Krajský súd v Košiciach podľa § 6 ods. 1 CMP (súd nesprávne poukazuje na § 43 ods. 1 CSP) postúpil spor Krajskému súdu v Prešove ako súdu podľa neho príslušnému. Tento postup odôvodnil tým, že na konania v obchodnoprávnych sporoch začatých do 31. mája 2023 na okresných súdoch v územnom obvode Krajského súdu v Prešove je naďalej funkčne príslušný Krajský súd v Prešove podľa § 34 ods. 1 CSP. Funkčná príslušnosť Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu v obchodných veciach je podľa súdu daná v zmysle § 34 ods. 2 písm. c) CSP iba na konania začaté na Okresnom súdPrešov po 31. máji 2023.

3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Prešove a Krajskému súdu v Košiciach podľa § 6 ods. 2 CMP, posúdil dôvodnosť predloženého nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením mu veci na odvolacie konanie dôvodný je.

4. Podľa § 6 ods. 2 CMP, ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

5. Podľa § 396b CMP, konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

6. Podľa § 3 ods. 6 písm. c) CMP, na konanie odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa štvrtej hlavy a piatej hlavy druhej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Prešove je príslušný Krajský súd v Košiciach.

7. Podľa § 304 písm. a) CMP, konaním v niektorých veciach právnických osôb je konanie o zrušení právnickej osoby.

8. Podľa § 3 ods. 5 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Krajského súdu v Prešove je mesto Prešov; jeho obvod tvoria obvody Okresného súdu Prešov.

9. Spor o príslušnosť spočíva v spore medzi Krajským súdom v Prešove a Krajským súdom v Košiciach v otázke funkčnej príslušnosti súdu na rozhodovanie o odvolaní účastníčky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 13. apríla 2023, č. k. 5CbR/59/2022-23 (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie“). Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané Okresnému súdu Prešov 3. mája 2023. Okamihom podania odvolania začína odvolacie konanie ako to vyplýva analogicky z § 24 CMP, ako aj zo systematického výkladu použitím argumentu a rubrica, kedy v rámci právnej úpravy odvolania CSP rozlišuje medzi jednotlivými fázami. V rámci prvej fázy súd uskutočňuje určité zákonom predpokladané úkony, ktoré majú za cieľ odbremeniť odvolací súd od úkonov bezprostredne nesúvisiacich s meritórnym preskúmavaním napadnutého rozhodnutia alebo s rozhodovaním o odvolaní, ak nie je daná možnosť uplatnenia autoremedúry podľa § 376 CSP. V rámci druhej fázy už nastupuje konanie na odvolacom súde, ktoré začne po tom, ako súd prvej inštancie po vykonaní jemu zákonom zverených úkonov po podaní odvolania predloží vec odvolaciemu súdu.

10. V priebehu začatého a právoplatne neskončeného odvolacieho konania, a teda vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania podľa § 367 ods. 1 CSP aj v priebehu súdneho konania ako takého, nadobudli účinnosť zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (ďalej len „zákon č. 150/2022 Z. z.“) a zákon č. 398/2022 Z. z. ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmito zákonmi bola zavedená tzv. reforma súdnej mapy, a to s účinnosťou od 1. júna 2023. Zákonodarca ňou v rámci novelizácie CMP zmenil právnu úpravu týkajúcu sa určovania príslušnosti súdu, pričom okrem iného založil funkčnú príslušnosť súdov pre rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych veciach, konanie o ktorých je upravené CMP. Táto právna úprava bola v rámci legislatívneho procesu predmetom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v druhom čítaní.

11. Súčasťou novely CMP je aj výslovné zakotvenie jedného z pravidiel časového spolupôsobenia starých (neplatných a neúčinných) právnych noriem s právnymi normami novými (platnými aúčinnými), a to fakticky znenia CMP do 31. mája 2023 a znenia CMP od 1. júna 2023. Ide o tzv. ultraaktivitu zakotvenú v prechodnom ustanovení § 396b CMP k tzv. reforme súdnej mapy. V zmysle daného pravidla sa vecná a miestna príslušnosť súdu na konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 spravuje starou právnou úpravou. Upravuje však výnimku, ak osobitný predpis stanovil prechod výkonu súdnictva z inak vecne a miestne príslušného súdu podľa starej právnej úpravy na iný súd. Jej podstata tak spočíva v tom, že ponecháva pri živote starú právnu úpravu.

12. V protiklade k ultraaktivite stojí pravidlo vyplývajúce z princípu okamžitej aplikability procesných noriem (ďalej len „okamžitá aplikabilita“), ktoré na rozdiel od ultraaktivity nevyžaduje výslovné zákonné zmocnenie, keďže je odvoditeľné pomocou ústavnokonformného teleologického výkladu. Jeho podstatou je efektívny výkon súdnictva, tak aby sa predišlo prijímaniu alebo skúmaniu už prijatých prechodných ustanovení (m. m. III. ÚS 267/2017). Kľúčovým je tak v tomto prípade to akým spôsobom bude dochádzať k nachádzaniu právnej normy určujúcej funkčne príslušný súd a nie samotný fyzický presun spisov na iné súdy. Navyše ultraaktivita v porovnaní s okamžitou aplikabilitou je vo všeobecnosti nežiadúca, pretože naráža na predvídateľnosť práva, dôveru subjektov v jasnosť a prehľadnosť právnej úpravy a princíp právneho štátu, ktorého imanentnou súčasťou je aj princíp právnej istoty. Preto ak ultraaktivita predstavuje odchýlku od žiadúceho stavu, je potrebné priorizovať to, čo sa objektívne lege artis očakáva, a teda aplikáciu okamžitej aplikability. Tam, kde nie je výslovne zakotvená ultraaktivita, a teda aj v ostávajúcich prípadoch, na ktoré sa už zakotvená ultraaktivita nevzťahuje, platí okamžitá aplikabilita.

13. Je zrejmé, že Krajský súd v Prešove a Krajský súd v Košiciach vychádzali z okamžitej aplikability, rozdiel bol však v tom, či sa v tomto prípade uplatní § 34 ods. 1 alebo § 34 ods. 2 písm. c) CSP. Predtým ako najvyšší súd pristúpi k zdôvodneniu aplikácie príslušných právnych noriem, považuje za nevyhnutné uviesť dôvod, pre ktorý pristúpil k aplikácii okamžitej aplikability a následne posúdiť povahu veci, ktorá bola predmetom konania Okresného súdu Prešov.

14. Úprava § 396b CMP mlčí v otázke v otázke kauzálnej a funkčnej príslušnosti súdu v konaniach začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023. Pri akejkoľvek zmene právnej úpravy obsiahnutej v CMP, resp. pri jej zavedení, sa výslovne neupravoval režim jednotlivých druhov príslušnosti súdu. Intertemporálne normy obsiahnuté v CMP sú v zásade takej povahy, že v celosti určujú, či je smerodajná nová právna úprava, a teda výslovne zakotvuje okamžitú aplikabilitu, alebo je smerodajná stará právna úprava, a teda výslovne zakotvuje ultraaktivitu. Identická právna norma je obsiahnutá v § 471c CSP, teda v zákone predstavujúcom všeobecný procesný predpis pre veci a spory spadajúce pod civilnú súdnu právomoc. Tento zákon lex generali je taktiež dotknutým tzv. reformou súdnej mapy. V porovnaní s týmito normami, § 470 ods. 4 CSP upravuje príslušnosť súdov na konanie vo veciach začatých do určitého okamihu, a to výslovne nielen na vecne a miestne príslušnom súde, ale aj na kauzálne alebo funkčne príslušnom súde. Pripadá tak do úvahy buď vztiahnuť účinky § 396b CMP pre tento prípad aj na súdy funkčne príslušné podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 alebo vychádzať z princípu okamžitej aplikability právnych noriem. Použitím argumumentu a contrario vo vzťahu k § 396b CMP možno dospieť k záveru, že toto ustanovenie nepokrýva funkčnú príslušnosť súdov. Najvyšší súd pritom zastáva názor, ku ktorému dospel aj použitím argumentu e silentio, že ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny režim týkal aj funkčnej príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4 CSP (konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo). Preto aj v súlade s očakávaním lege artis je pri nachádzaní funkčnej príslušnosti súdu potrebné vychádzať z okamžitej aplikability procesného predpisu, pričom dôsledky z toho vyplývajúce zodpovedajú spoločenským potrebám o efektívnom výkone súdnictva zabezpečovanom špecializovanými sudcami (súdmi). Teda objektívny teleologický výklad jednotlivých noriem novej právnej úpravy je smerodajný pre ich aplikáciu.

15. K záveru o príslušnosti súdu v tejto veci je možné dospieť urobením nasledovných krokov: 1) určenie súdu príslušného podľa starej právnej úpravy, 2) ak ide o súd vecne a miestne príslušný (nejde o prípad kauzálnej alebo funkčnej príslušnosti), či u takéhoto súdu došlo k prechodu výkonu súdnictva, 3)určiť súd príslušný podľa novej právnej úpravy. Pritom je potrebné vychádzať z predchádzajúcej v tomto odôvodnení uvedenej právnej argumentácie.

16. Vzhľadom na to, že spor o príslušnosť sa týka otázky súdu funkčne príslušného na rozhodovanie o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie, je potrebné posúdiť, ktorý súd bol funkčne príslušný podľa starej právnej úpravy. V sporoch o príslušnosť je pre posúdenie dôvodnosti nesúhlasu s postúpením sporu potrebné posúdiť okolnosti v čase začatia konania, ktoré sú určujúce pre založenie príslušnosti konkrétneho súdu na prejednanie a rozhodovanie sporu. Najvyšší súd dospel k záveru, že je kľúčové posúdenie povahy veci, ktorá môže byť určujúca pre založenie kauzálnej alebo v tomto prípade funkčnej príslušnosti.

17. V konaní vyšlo najavo, že Okresný súd Prešov začal konanie o zrušení účastníčky ako obchodnej spoločnosti, pričom vzhľadom na dôvody jej zrušenia sa jednalo o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu podľa § 309a CMP. Ide tak o konanie, ktorého predmetom je občianskoprávna vec v ponímaní 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vzhľadom na súvisiacu hmotnoprávnu úpravu obsiahnutú v § 68b ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) ide o vec zaradenú do obchodnoprávnej agendy. O tom svedčí aj zápis tejto veci do súdneho registra CbR, v prípade Okresného súdu Prešov a súdneho registra Cob, v prípade krajských súdov [§ 163 ods. 1 písm. a) a § 164 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov]. Konanie o danej veci možno začať aj bez návrhu, a teda sa naň nepoužijú ustanovenia CSP (a contrario § 309 CMP), ale príslušné ustanovenia CMP upravujúce konanie o veciach a nie sporoch. Hoci má predmetná vec svoj hmotnoprávny podklad v ObZ, na účely civilného práva procesného nemôže ísť o obchodnoprávny spor, pre konanie v ktorom je upravená kauzálna a osobitná funkčná príslušnosť súdu (§ 22 a 34 ods. 2 CSP). Pri určovaní príslušného súdu je tak podľa § 2 CSP potrebné v konaní o zrušení účastníčky vychádzať z právnych noriem obsiahnutých v CMP ako lex specialis a tam, kde nie je osobitná úprava vychádzať z právnych noriem obsiahnutých v CSP ako lex generalis. Toto konanie je upravené v piatej hlave druhej časti CMP ako jedno z konaní v niektorých veciach právnických osôb.

18. Povaha veci ako niektorá vec právnických osôb procesne upravená CMP bola určujúca pre určenie súdu príslušného na konanie v prvej inštancie a rovnako je to tak aj podľa novej právnej úpravy, keďže nedošlo k zmene § 305 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa určuje kauzálne príslušný súd na konanie v takej veci. Vzhľadom však na absenciu právnej úpravy osobitnej funkčnej príslušnosti súdu na rozhodovanie o odvolaní vydanom súdom prvej inštancie v konaní v niektorých veciach právnických osôb upravenom CMP sa podľa starej právnej úpravy určoval funkčne príslušný súd na základe všeobecného pravidla obsiahnutom v CSP.

19. Najvyšší súd tak konštatuje, že Krajský súd v Prešove bol v čase začatia odvolacieho konania podľa § 34 CSP (účinný do 31. mája 2023) v spojení s § 3 ods. 7 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. (účinný do 31. mája 2023) funkčne príslušný rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie.

20. Keďže sa jedná o otázku funkčnej príslušnosti, o ktorej prechodné ustanovenie v § 396b CMP mlčí, a túto príslušnosť nemožno zamieňať s vecnou alebo miestnou príslušnosťou, uplatní sa okamžitá aplikabilita. Teda ak nová právna úprava určuje iný funkčne príslušný súd ako Krajský súd v Prešove, konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 nedokončí dovtedy inak príslušný súd, ale súd určený podľa novej právnej úpravy.

21. Najvyšší súd konštatuje, že Krajský súd v Košiciach je podľa § 3 ods. 6 písm. c) CMP v spojení s § 3 ods. 5 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. funkčne príslušný rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie. V tomto prípade ide totiž o rozhodnutie vydané vo veci podľa piatej hlavy druhej časti CMP, a to Okresným súdom v Prešove ako súdom v postavení okresného súdu so sídlom v obvode Krajského súdu v Prešove, na konanie o odvolaní proti ktorému je príslušný Krajský súd v Košiciach.

22. Je nepochybné, že aplikácia novej právnej úpravy má vplyv na právo na zákonného sudcu. Tento však nemá za následok porušenie práva na zákonného sudcu, keďže k zmene zákonného sudcu dochádza v zmysle jednotlivých právnych predpisov so silou zákona, ktorými bola zavedená tzv. reforma súdnej mapy, a teda v súlade so zákonom. Najvyššiemu súdu nie sú známe ani okolnosti, ktoré by hodnoverne preukazovali zmenu zákonného sudcu ad hoc práve pre tento spor, a teda že by sa jednalo o zmenu vychádzajúcu zo svojvôle. K zmene zákonného sudcu tak dochádza v dôsledku tzv. reformy súdnej mapy zavedenej zákonom a aplikáciou príslušných ustanovení CMP, prípadne aj zákona č. 371/2004 Z. z., a to tak, že súd na základe zákonného zmocnenia obsiahnutého v § 5 CMP skúma svoju príslušnosť a v prípade jej nedostatku podľa § 6 ods. 1 CMP postupuje spor súdu príslušnému. Ak by ale konal a rozhodoval sudca súdu príslušného podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, pričom by nešlo o prípad, v ktorom sa uplatní pravidlo vyplývajúce z ultraaktivity a súčasne by tento súd nebol príslušný, či už z dôvodu prechodu výkonu súdnictva alebo z dôvodu aplikácie novej právnej úpravy na podklade okamžitej aplikability, dôsledkom by bolo porušenie práva na zákonného sudcu.

23. Aplikáciou novej právnej úpravy spôsobom uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia nedochádza k porušeniu procesnoprávnej zásady perpetuatio fori zakotvenej v § 36 ods. 2 CSP, keďže v tomto prípade došlo k zmene funkčnej príslušnosti súdu na základe okamžitej aplikácie novej právnej úpravy s prihliadnutím na okolnosti, ktoré boli dané v čase začatia konania, a to konkrétne povaha sporu. Tieto rozhodujúce okolnosti nespočívajú v procesných normách upravujúcich príslušnosť súdu, ale v okolnostiach, podľa ktorých sa príslušnosť určuje, a teda ktoré sú obsiahnuté v daných procesných normách. Takými okolnosťami sú napríklad adresa trvalého pobytu (§ 14 CSP), adresa sídla (§ 15 CSP), miesto, kde nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo (§ 17 CSP), miesto výkonu práce žalovaného podľa pracovnej zmluvy [§ 19 písm. a) CSP], na akom súde prebieha exekučné konanie [§ 20 písm. c) CSP (ak dôjde k právnej úprave, v dôsledku ktorej by sa zmenil exekučný súd, nedošlo by k zmene súdu konajúceho podľa CSP, keďže sa jedná o okolnosť, ktorej zmena v priebehu konania nemá vplyv na príslušnosť súdu] a povaha sporu alebo veci (§ 22 až § 33 CSP). Uvedenú zásadu je potrebné vnímať tak, že ak v priebehu konania dôjde k zmene okolnosti určujúcej príslušnosť súdu v čase jeho začatia, táto zmena nemá vplyv na príslušnosť súdu. Avšak neznamená to, že ak dôjde k zmene právnej úpravy príslušnosti súdu, a to aj v rozsahu okolností, ktoré sú pre určenie príslušného súdu určujúce, táto sa neaplikuje. Konanie sa musí v zmysle § 36 ods. 1 CSP uskutočniť na súde, ktorý je na prejednanie príslušný, a preto je v prípade neskončeného konania potrebné aplikovať aktuálnu právnu úpravu, podľa ktorej sa určuje príslušný súd, avšak vždy s prihliadnutím na okolnosti, ktoré boli dané v čase začatia konania, ibaže by nová právna úprava ustanovovala inak, vrátane prechodných ustanovení. V tomto prípade nová právna úprava inak neustanovuje.

24. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením sporu Krajským súdom v Košiciach je dôvodný, preto rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.