3Ndob/23/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobkyne 1/: D. K., narodenej XX. XX. XXXX, J., žalobkyne 2/: R. G., narodenej XX. XX. XXXX, J., žalobcu 3/: O. E., narodeného XX. XX. XXXX., J., všetkých zastúpených advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Bratislava, Svätoplukova 30, IČO: 35 918 098, proti žalovanému: družstvu COOP Jednota Bratislava - vidiek, spotrebné družstvo, Bratislava, Hálkova 1, IČO: 00 168 823, zastúpeného advokátom Mgr. Richardom Trusinom, Bratislava, Hálkova 1, IČO: 43 060 722, o zaplatenie 43 000 eur s príslušenstvom, v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 60Cb/26/2023, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica vedenom pod sp. zn. 8Up/371/2023, takto

rozhodol:

Na prejednanie veci j e p r í s l u š n ý Mestský súd Bratislava IV.

Odôvodnenie

1. Súdny spis bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložený z dôvodu nesúhlasu Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu z Okresného súdu Banská Bystrica postupom podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Mestský súd Bratislava III svoj nesúhlas s postúpením sporu odôvodňuje tým, že nejde o miestne príslušný súd, ale výlučne súd kauzálne príslušný pre zákonom definované typy sporov, pričom v tomto prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného bez právneho dôvodu. Tento spor nespadá pod žiadny z prípadov, pre ktorý by bol kauzálne príslušný; nejde ani o obchodnoprávny vzťah, ide o občianskoprávny vzťah, ktorý sa spravuje výlučne ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Záverom Mestský súd Bratislava III poukázal na § 12 ods. 2 CSP, ktoré podľa neho Okresný súd Banská Bystrica opomenul. Z daného ustanovenia vyvodil, že sa aplikuje aj na spor medzi žalobcami a žalovanými, a teda príslušným súdom má byť Mestský súd Bratislava IV.

2. K postúpeniu sporu na Mestský súd Bratislava III došlo v rámci upomínacieho konania postupom podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov vznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“). Najvyšší súd uvádza, že z písomnosti Okresného súdu Banská Bystrica o postúpení veci (č. l. 91) nevyplýva dôvod, pre ktorý došlo k postúpeniu na Mestský súd Bratislava III, a teda aké okolnosti existujúce v čase začatia konania boli rozhodujúce pre určenie súdu príslušného na prejednanie veci podľa CSP a aké procesné normy upravujúce príslušnosť súdu použil.

3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava III podľa § 43 ods. 2 CSP, prejednal spor o príslušnosť a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci je dôvodný.

4. Podľa § 12 ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.

5. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V (veta za bodkočiarkou totožná s vetami za bodkočiarkou v prípade ods. 1 až 3 upravujúcich v poradí sídlo Mestského súdu Bratislava I, Mestského súdu Bratislava II a Mestského súdu Bratislava III, pozn.).

6. V prvom rade bolo úlohou najvyššieho súdu ustáliť, aká konkrétna príslušnosť súdu je predmetom sporu medzi Okresným súdom Banská Bystrica a Mestským súdom Bratislava III. V prípade sporu o miestnu príslušnosť by totiž vzhľadom na postavenie predmetných súdov a § 43 ods. 2 CSP veta za bodkočiarkou bol o ňom príslušný rozhodovať nie najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený, ale súd nadriadený výlučne Mestskému súdu Bratislava III, a teda Krajský súd v Bratislave v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z.

7. V priebehu súdneho konania (ešte v časti upomínacieho konania) nadobudli účinnosť zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákon č. 398/2022 Z. z. ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmito zákonmi bola zavedená tzv. reforma súdnej mapy, a to s účinnosťou od 1. júna 2023. Dôsledkom tejto reformy okrem iného bolo faktické vytvorenie jedného územného obvodu pre Bratislavu, v rámci ktorého pôsobia štyri súdy tej istej inštancie, ako to vyplýva z § 2 ods. 1 až 4 zákona č. 371/2004 Z. z. Zároveň došlo k špecializácii výkonu súdnictva aj v rámci týchto mestských súdov, a to na rozdiel od ostatných súdov v postavení okresného súdu už samotným zákonom č. 371/2004 Z. z., teda nie len úpravou obsiahnutou v CSP. Totiž v zmysle § 18n ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. došlo k prechodu výkonu súdnictva rozdelením agendy piatich tzv. bratislavských (dovtedajších označením) okresných súdov medzi štyri z nich (označované už ako mestské) so zánikom jedného z nich, teda došlo k reorganizácii agendy medzi ostávajúce súdy patriace do obvodu rovnakého krajského súdu a súčasne ktorých obvod tvorí rovnaký územný obvod. Tomuto prechodu výkonu súdnictva zodpovedá aj úprava vecnej a kauzálnej príslušnosti týkajúca sa tzv. bratislavských mestských súdov obsiahnutá v CSP.

8. Vzťah medzi právnou úpravou prechodu výkonu súdnictva podľa zákona č. 371/2004 Z. z. a právnou úpravou vecnej a kauzálnej príslušnosti je vyjadrený výnimkami z pravidla vyplývajúceho z ultrakativity zakotvenej v intertemporálnej norme obsiahnutej v § 471c CSP veta pred bodkočiarkou (Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023). Takou je jednak prechod výkonu súdnictva z vecne a miestne príslušného súdu podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 (§ 471c CSP veta za bodkočiarkou) a na druhej strane pravidlo vyplývajúce z princípu okamžitej aplikability procesných noriem (ďalej len „okamžitá aplikabilita“), ktorá platí všade tam, kde absentuje pravidlo vyplývajúce z ultraaktivity, pričom na tieto účely ide okrem iného o normy upravujúce kauzálnu príslušnosť súdu.

9. Podľa novej právnej úpravy tak platí, že tam, kde nie je ani jeden z tzv. bratislavských mestských súdov kauzálne príslušný [§ 22 písm. a) CSP, § 23 písm. a) CSP, § 24 písm. a) CSP, § 26 písm. a) CSP, § 27 CSP, § 28 písm. a) CSP, § 29 CSP, § 33 CSP, § 196a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 9 písm. a) zákona č. 261/2023 Z. z. o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov] alebo výlučne miestne príslušný podľa § 20 písm. c) CSP v spojení s § 45 ods. 1 a 2 exekučného poriadku v znení zmien účinných do 31. 03. 2017 a k zmenám viažucim sa prechodnými ustanoveniami (ide o súd príslušný v tzv. dobiehajúcich exekučných konaniach), je vždy vecne, ako aj miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV, ako to vyplýva z § 12 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 až 4 zákona č. 371/2004 Z. z., § 471c CSP a § 18n ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z.

10. Tu považuje najvyšší súd za nevyhnutné poukázať na vzťah jednotlivých druhov príslušnosti súdu. Každý druh má svoj vlastný účel, samostatné kritéria určenia príslušnosti a aj osobitnú úpravu (čomu zodpovedá aj systematické delenie tretej hlavy prvej časti CSP na jednotlivé diely). Nemožno však uprieť, že tieto sú navzájom prepojené. Príkladom je práve kauzálna príslušnosť. Pomocou pravidla pre určovanie všeobecného miestne príslušného súdu sa určuje kauzálne príslušný súd (2Ndc/6/2019). Obdobný vzťah platí aj pri vecnej a miestnej príslušnosti.

11. Preto vzhľadom na viazanosť kauzálnej alebo vecnej príslušnosti s miestnou príslušnosťou, je na účely posúdenia povahy sporu o príslušnosť potrebné, za určitej situácie, vychádzať z tej skutočnosti, že upomínací súd ako kauzálne príslušný súd pre upomínacie konanie správne vychádzal z okolností určujúcich miestne príslušný súd, nie však z okolností určujúcich vecne alebo kauzálne príslušný súd, resp. nesprávne aplikoval príslušné procesné normy upravujúce vecnú a kauzálnu príslušnosť súdu. Taká situácia nastane, ak je okolnosť rozhodujúca pre určenie všeobecne miestne príslušného alebo výlučne miestne príslušného súdu (s výnimkou súdu príslušného v tzv. dobiehajúcich exekučných konaniach) viazaná na územie Bratislavy. Toto územie totiž tvoria katastrálne územia jej mestských častí Bratislavy podľa § 3 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, pričom tieto časti tvoria okresy Bratislava I až V v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon č. 258/1996 Z. z.“) v spojení s nariadením vlády č. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy v znení neskorších predpisov, ktorých územný obvod je územným obvodom na výkon súdnictva ako to predpokladá § 7 ods. 1 zákona č. 258/1996 Z. z. a ako to vyplýva z čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“), výkon ktorého je v pôsobnosti všetkých tzv. bratislavských mestských súdov v zmysle § 2 ods. 1 až 4 zákona č. 371/2004 Z. z. v spojení s § 5 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. Preto inak miestne príslušný súd podľa § 12 ods. 1 CSP nemusí byť zároveň aj vecne alebo kauzálne príslušný súd ako to predpokladá § 12 ods. 2 CSP.

12. V tomto prípade nevyšli najavo iné okolnosti určujúce miestne príslušný súd než adresa sídla žalovaného v zmysle § 15 ods. 1 CSP. Ako vyplýva z § 2 ods. 1 až 4 zákona č. 371/2004 Z. z., adresa žalovaného je v územnom obvode okresu Bratislava III, ktorý spolutvorí obvod každého z tzv. bratislavských mestských súdov. Za predchádzajúcej právnej úpravy (účinnej do 31. mája 2023) územný obvod okresu Bratislava III tvoril obvod len Okresného súdu Bratislava III, teda nie obvod ostávajúcich tzv. bratislavských okresných súdov, ako to vyplýva z § 2 ods. 3 zákona č. 371/2004 Z. z. (účinný do 31. mája 2023). Zo strany Okresného súdu Banská Bystrica tak došlo k správnemu určeniu miestne príslušného súdu. Otázkou tak zostáva, či aj súdu vecne alebo kauzálne príslušného, na čo je potrebné posúdiť povahu sporu. Z uvedeného tak vyplýva, že medzi Okresným súdom Banská Bystrica a Mestským súdom Bratislava III nejde o spor o miestnu príslušnosť, ale vzhľadom na špecializáciu výkonu súdnictva tzv. bratislavskými mestskými súdmi s pôsobnosťou v rovnakom územnom obvode, resp. obvodoch a tomu zodpovedajúcu právnu úpravu, o spor o vecnú alebo kauzálnu príslušnosť. Preto je tak daná príslušnosť najvyššieho súdu rozhodovať o tomto spore v zmysle § 43 ods. 2 CSP.

13. V konaní vyšlo najavo, že žalobcovia sa voči žalovanému domáhajú poskytnutia peňažnej náhrady titulom užívania pozemkov, ktorých sú žalobcovia spoluvlastníkmi a ktorých spoluvlastníkom žalovaný nie je. Na pozemkoch je postavená stavba, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, pričom takýmto spôsobom užíva pozemky, a to bez právneho titulu a bez súhlasu žalobcov alebo ich právnych predchodcov. V zmysle § 489 OZ záväzky vznikajú okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia. Nie je vylúčené, aby tento záväzok mal povahu obchodného záväzkového vzťahu, ktorý sa spravuje zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“). V tomto prípade pripadá do úvahy posúdenie, či pri vzniku tohto vzťahu z bezdôvodného obohatenia bolo zrejmé, že sa týka podnikateľskej činnosti strán sporu ako jeden z predpokladov pre aplikáciu ObZ. Vzhľadom na to, že užívaním pozemkov bez právneho dôvodu dochádza zo strany držiteľa (užívateľa) k zásahu do vlastníckeho práva vlastníka a jeho výkonu, má najvyšší súd za to, že bez ohľadu na spôsob užívania sa prípadný majetkový prospech získaný z tohto užívania netýka podnikateľskej činnosti vlastníka, vznikol v rámci záväzkového právneho vzťahu podľa § 488 OZ, a teda nespravuje sa podľa ObZ. Nejedná sa tak v tomto prípade o spor vyvolaný z obchodného záväzkového vzťahu, ktorým sa na účely práva procesného rozumie spor obchodnoprávny.

14. Najvyššiemu súdu nie sú zrejmé ani iné okolnosti, pre ktoré by bolo možné spor medzi stranami sporu posúdiť ako spor, ktorého povaha je rozhodujúca pre určenie kauzálne príslušného súdu. Navyše aj z písomnosti Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva, že návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňovaný nárok vyhodnotil ako nárok občianskoprávny a nie obchodnoprávny. Okresný súd Banská Bystrica danou písomnosťou vyzval žalobcov, aby uviedli, či súhlasia s vydaním platobného rozkazu v časti, keďže si uplatnili úroky z omeškania vo výške, ktorá nezodpovedá výške prípustnej v občianskoprávnych vzťahoch.

15. Vzhľadom na adresu sídla žalovaného a povahu sporu ako občianskoprávneho, v ktorom nie je daná kauzálna príslušnosť súdu, je vecne a miestne príslušný súd Mestský súd Bratislava IV v zmysle § 12 ods. 2 CSP v spojení s § 15 ods. 1 CSP a § 2 ods. 2 až 4 zákona č. 371/2004 Z. z.

16. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza akým myšlienkovým postupom sa mal Okresný súd Banská Bystrica riadiť pri správnej aplikácii § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní v tejto veci. V čase postúpenia veci bola účinná nová právna úprava. Jej súčasťou je okrem iného aj intertemporálna norma obsiahnutá v prechodnom ustanovení § 471c CSP k tzv. reforme súdnej mapy. Táto vo všeobecnosti určuje, či sa určitý právny režim starej právnej úpravy ďalej zachová a v akom rozsahu. Pre časový okamih postúpenia sporu je potrebné prihliadnuť aj na predmetné ustanovenie § 471c CSP. V zmysle tohto ustanovenia by sa vzhľadom na právoplatne neskončené konanie do 31. mája 2023 a povahu sporu, pre ktorý nebola zakotvená kauzálna príslušnosť podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 určil vecne a miestne príslušný súd podľa predpisov účinných do 31. mája 2023. Pripadal by tak do úvahy Mestský súd Bratislava III podľa § 12 CSP (účinný do 31. mája 2023) v spojení s § 15 ods. 1 CSP (účinný do 31. mája 2023) a § 2 ods. 3 zákona č. 371/2004 Z. z. (účinný do 31. mája 2023), keďže pôvodne bol označovaný ako Okresný súd Bratislava III v zmysle § 18n ods. 1 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. Vzhľadom na to, že došlo k prechodu výkonu súdnictva z tohto súdu na Mestský súd Bratislava IV, je daná výnimka z pravidla vyplývajúceho z ultrakativity zakotvenej v intertemporálnej norme obsiahnutej v § 471c CSP. Preto neplatí, že by mal konanie dokončiť vecne a miestne príslušný súd podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, teda v tomto prípade Mestský súd Bratislava III. Upomínací súd by tak pre nemožnosť aplikácie pravidla vyplývajúceho z ultraaktivity, musel pristúpiť k aplikácii okamžitej aplikability, a teda postúpiť spor súdu príslušnému podľa novej právnej úpravy. Týmto je Mestský súd Bratislava IV podľa § 12 ods. 2 CSP v spojení s § 15 ods. 1 CSP a § 2 ods. 4 zákona č. 371/2004 Z. z.

17. Iná situácia by nastala, ak by došlo k postúpeniu veci na súd príslušný podľa CSP do 31. mája 2023. Išlo by o postúpenie na Okresný súd Bratislava III podľa § 12 CSP (účinný do 31. mája 2023) v spojení s § 15 ods. 1 CSP (účinný do 31. mája 2023) a § 2 ods. 3 zákona č. 371/2004 Z. z. (účinný do 31. mája 2023). Tento by sa následne po 1. júne 2023 označoval ako Mestský súd Bratislava III. Zároveň by po

1. júne 2023 došlo automaticky priamo zo zákona k presunu tejto veci z Mestského súdu Bratislava III na Mestský súd Bratislava IV, a to v zmysle prechodu výkonu súdnictva podľa § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. K dokončeniu konania právoplatne neskončeného do 31. mája 2023 by tak Mestský súd Bratislava IV oprávňovala výnimka z ultraaktivity podľa § 471c CSP veta za bodkočiarkou. V tomto prípade by teda nedochádzalo k postúpeniu sporu podľa CSP. Totiž súd v rámci prechodu výkonu súdnictva neplní svoju povinnosť podľa § 40 CSP spočívajúcu v skúmaní svojej príslušnosti, ale riadi sa odlišnou právnou normou, a to § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z.

18. Najvyšší súd tak konštatuje, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný, preto rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.