UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobkyne : VIP TRANS 19 s.r.o., dona Sandtnera 5656/21, 902 01 Pezinok, IČO: 35 923 431, zastúpenej : JUDr. Zuzana Flaková, advokátka, Mesačná 9, 821 02 Bratislava 2, IČO: 42 179 564, proti žalovanému : Y., Z., T., nar. XX. J. XXXX, IČO: 54 834 066, zastúpenému : JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s. r.o., Doležalova 5, 82 104 Bratislava, IČO: 47 253 479, o zaplatenie 5 000 eur s príslušenstvom, v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 22Cn/1/2025, o nesúhlase Okresného súdu Galanta s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica vedenom pod sp. zn. 31Up/1567/2024, takto
rozhodol:
Príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Trnava.
Odôvodnenie
1. Súdny spis bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložený z dôvodu nesúhlasu Okresného súdu Galanta s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica. Okresný súd Galanta má za to, že medzi stranami sporu je obchodnoprávny spor v rámci ich podnikateľskej činnosti založený zmluvou o poskytovaní služby uzatvorenej podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). Na jeho prejednanie je kauzálne príslušný Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave.
2. K postúpeniu sporu na Okresný súd Galanta došlo v rámci upomínacieho konania postupom podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Okresný súd Banská Bystrica výslovne neuviedol dôvod, pre ktorý došlo k postúpeniu práve na Okresný súd Galanta.
3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Okresnému súdu Galanta podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal spor o kauzálnu príslušnosť a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Galanta s postúpením sporu je dôvodný.
4. Podľa § 22 písm. g) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave.
5. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
6. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
7. Podľa § 3 ods. 7 písm. b) zákona č. 371/2004 Z. z., sídlom Krajského súdu v Trnave je mesto Trnava; jeho obvod tvoria obvody Okresného súdu Galanta.
8. Podľa § 2 ods. 9 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.), sídlom Okresného súdu Galanta je mesto Galanta; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Galanta a Šaľa.
9. Z predloženého spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia 5 000 eur s príslušenstvom titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku porušenia konkurenčnej doložky spočívajúcej v obmedzení žalovaného počas určitej doby vo vykonávaní činnosti zhodnej alebo obdobnej s činnosťou prevádzkovateľa taxislužby, vodiča taxislužby alebo prevádzkovateľa dispečingu v zmysle zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon č. 56/2012 Z. z.“) v rozsahu územia okresu Pezinok, resp. v uzatvorení zmluvy, ktorej predmetom by bola taká činnosť. Táto doložka má byť podľa žalobkyne obsiahnutá v pravidlách, s ktorými sa žalovaný oboznámil a zaviazal sa ich dodržiavať, čo má vyplývať z príslušného zmluvného dojednania.
10. Strany sporu medzi sebou uzatvorili zmluvu o poskytovaní služby, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala žalovanému poskytovať služby dispečingu. Tieto služby sú v zmluve vymedzené použitím definície dispečingu zakotvenej v § 26 ods. 4 zákona č. 56/2012 Z. z. Žalovaný sa za dané služby zaviazal zaplatiť určitú pevnú sumu za každý mesiac trvania zmluvy. Z príslušnej zmluvy pripojenej k návrhu žalobkyne na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že bola uzatvorená podľa ObZ (odkazom na § 269 ods. 2 a zároveň aj s výslovnou voľbou spravovania ich práv a povinností ObZ) medzi žalobkyňou ako prevádzkovateľom dispečingu podľa § 28 zákona č. 56/2012 Z. z. a žalovaným ako prevádzkovateľom taxislužby podľa § 27 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. označeným prostredníctvom IČO, a nie dátumom narodenia alebo rodným číslom. Zo súdneho spisu vyplýva, že dojednanie konkurenčnej doložky a príslušnej zmluvnej pokuty nie je zachytené v samotnej zmluve, ale na samostatnej listine. Bez ohľadu na to (posudzovanie ich záväznosti môže byť predmetom len konania vo veci samej) z okolností prípadu vyplýva, že sa dané dojednania majú týkať právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní služby.
11. Z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vyplýva, že v čase predpokladaného uzatvorenia zmluvy (vychádzajúc len z dátumu uvedeného na zmluve, č. l. 7) žalovaný prevádzkoval taxislužbu. Táto činnosť je v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. podnikaním. Rovnako tak jednou z foriem podnikania v oblasti prepravy cestujúcich je dispečing, ktorý spočíva v sprostredkovateľskej činnosti (§ 26 ods. 4 a 28 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z.) vykonávanej prevádzkovateľom dispečingu na základe povolenia na prevádzkovanie dispečingu alebo koncesie podľa § 27 zákona č. 56/2012 Z. z. Prostredníctvom danej činnosti môže dopravca ponúkať poskytovanie taxislužby (§ 26 ods. 3 zákona č. 56/2012 Z. z.) a následne aj uzatvoriť zmluvu o preprave osôb s cestujúcim [§ 26 ods. 5 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z.]. Z uvedeného tak vyplýva funkčná spätosť dispečingu a taxislužby, keď prv uvedená podnikateľská činnosť slúži vykonávaniu tej druhej, bez ktorej by zas dispečing nemal zmysel. Žalobkyňa má postavenie obchodnej spoločnosti, a teda aj podnikateľky [§ 2 ods. 2 písm. a) v spojení s § 27 ods. 2 písm. a) bod 3. ObZ].
12. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o poskytovaní služby založila záväzkový vzťah medzi stranami sporu, ktoré majú postavenie podnikateľov a ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti v oblastitaxislužby. Preto bez toho, aby najvyšší súd posudzoval, či predmetná zmluva je typom zmluvy upravenej ObZ alebo nie (ako to strany výslovne odkazom na § 269 ods. 2 ObZ v zmluve uviedli), je zrejmé, že medzi stranami sporu vznikol obchodný záväzkový vzťahy, ktorý sa podľa § 261 ods. 1 ObZ spravuje týmto zákonom. Spor vzniknutý v dôsledku porušenia zmluvného dojednania, ktorý sa týka predmetného právneho vzťahu je tak v rovine procesného práva sporom obchodnoprávnym.
13. Vzhľadom na adresu trvalého pobytu žalovaného v územnom obvode okresu Galanta a povahu sporu je kauzálne príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu Okresný súd Trnava v zmysle § 22 písm. g) CSP s použitím § 13 CSP, § 14 CSP, § 3 ods. 7 písm. b) a § 2 ods. 9 zákona č. 371/2004 Z. z. a prílohy nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy.
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.