3Ndob/12/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu ASKO TRUCK spol. s r.o., so sídlom Hraničná 2, Košice, IČO: 31 713 041, právne zastúpeného JUDr. Tomáš Turcsányi, advokát, so sídlom Krmanova 14, Košice, IČO: 50 489 674, proti žalovanému JUDr. Ján Šofranko, advokát, so sídlom Hraničná 2, Košice, právne zastúpenému Advokátska kancelária Novus s.r.o., so sídlom Magnezitárska 2B, Košice, IČO: 56 620 683, o zaplatenie 1 386,08 eura s príslušenstvom vedenej na Mestskom súdu Košice pod sp. zn. 88Cb/4/2025, o nesúhlase Mestského súdu Košice s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica, takto

rozhodol:

Príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica pre upomínacie konanie z o s t a l a z a c h o v a n á.

Odôvodnenie

1. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) bol predložený podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) na rozhodnutie nesúhlas Mestského súdu Košice s postúpením mu sporu Okresným súdom Banská Bystrica.

2. Mestský súd Košice svoj nesúhlas odôvodnil nesprávnym postupom Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“). Predkladajúci súd uviedol, že odpor žalovaného bol podaný bez vecného odôvodnenia. Okresný súd Banská Bystrica mal preto odpor žalovaného odmietnuť podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona o upomínacom konaní ako vecne neodôvodnený. Kauzálne príslušným na konanie by z uvedeného dôvodu mal aj naďalej byť Okresný súd Banská Bystrica podľa § 2 zákona o upomínacom konaní.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Košice a Okresnému súdu Banská Bystrica podľa ustanovenia § 43 ods. 2 CSP, prejednal spor o príslušnosť a dospel k záveru, že nesúhlas mestského súdu Košice s postúpením sporu je dôvodný.

4. Podľa § 2 zákona o upomínacom konaní je na konanie kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

5. Podľa § 3 ods. 5 zákona o upomínacom konaní, ak je žalobca platiteľom dane z pridanej hodnoty, v návrhu môže vyhlásiť, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu.

6. Podľa § 11 ods. 1 veta prvá zákona o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený.

7. Podľa § 11 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov.

8. Podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona o upomínacom konaní súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný bez vecného odôvodnenia.

9. Podľa § 12 ods. 2 zákona o upomínacom konaní o následkoch podľa odseku 1 musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

10. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že legálny pojem vecné odôvodnenie odporu (alebo odôvodnenie odporu vo veci samej) nemá konkrétnu zákonnú definíciu. Je úlohou upomínacieho súdu v každom konkrétnom prípade postupovať individuálne a posudzovať, či podmienky splnenia vecnej odôvodnenosti odporu sú splnené. Najvyšší súd len rámcovo pripomína, že požiadavka vecného odôvodnenia odporu nemôže byť splnená príkladmo len namietaním zaplatenia dlžnej sumy bez ďalšieho zdôvodnenia alebo s odôvodnením, ktoré nesúvisí s podstatou právneho nároku žalobcu vo veci samej (zlá finančná situácia, starostlivosť o maloletých a pod.). Pod vecným odôvodnením odporu treba rozumieť také odôvodnenie odporu, v ktorom žalovaný uvedenie skutočnosti popierajúce nárok žalobcu, a to buď v rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia.

11. Po nahliadnutí do odporu žalovaného Najvyšší súd konštatuje, že žalovaný v ňom nepoprel nárok žalobcu tak v rovine skutkovej, ako ani právnej. Žalovaný podaný odpor odôvodnil výlučne tým, že žalobca žalovanému doručil faktúry, avšak po ukončení nájmu mu faktúry neboli doručené, t. j. faktúra č. FV019 zo dňa 30. júna 2024 a zo dňa 31. mája 2024. Žalovaný zároveň vyhlásil, že ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku mu bola doručená faktúra, že žalobcom uplatňovaný nárok vedie v účtovníctve a že faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze.

12. Najvyšší súd je názoru, že upomínací súd opomenul posúdiť podaný odpor z hľadiska jeho vecného odôvodnenia. Zároveň žalovaný v podanom odpore nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplynula z § 11 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, a to uviesť, akým spôsobom naložil s doručenou faktúrou ohľadom uplatňovaného nároku.

13. Pokiaľ za uvedených okolností Okresný súd Banská Bystrica postupoval podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní (doručil odpor žalobcovi s výzvou na vyjadrenie a podanie návrhu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku) je zrejmé, že tak postupoval s opomenutím aplikácie § 11 ods. 1 a 3 zákona o upomínacom konaní. Ak následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Mestskému súdu Košice, postupoval tak rovnako bez toho, aby náležite posúdil vecné odôvodnenie odporu podaného žalovaným.

14. Posúdenie vecného odôvodnenia odporu v súlade s § 11 ods. 1 a 3 zákona o upomínacom konaní prináleží súdu kauzálne príslušnému podľa § 2 zákona o upomínacom konaní. Preto ak Okresný súd Banská Bystrica neposúdil vecné odôvodnenie odporu žalovaného, je potrebné konštatovať, že nesúhlasMestského súdu Košice je dôvodný a kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica zostala zachovaná.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.