Najvyšší súd
3 Ndob 10/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Z. B. S., s. r. o., V., IČO: X., proti odporcovi: C., s. r. o., P., IČO: X., o nariadenie predbežného opatrenia, o vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Anny Repkovej vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Cob 41/2010, takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Anna Repková n i e j e vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 1 Cob 41/2010.
O d ô v o d n e n i e :
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Anna Repková predložila vec predsedníčke tohto súdu podľa § 15 ods.1 O. s. p. na pridelenie veci inému predsedovi senátu z dôvodu, že žalobcu zastupuje Mgr. M., advokát a jej dcéra ako advokátska koncipientka a po zložení skúšok i ako advokátka, istý čas pôsobila v AK M. a G.. Z uvedeného dôvodu má za to, že z etických dôvodov nemôže v tejto veci konať a požiadala o vylúčenie.
Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave predložila vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pretože zastáva názor, že nie je dôvod pochybovať o jej nezaujatosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený podľa § 16 ods.1 O. s. p. preskúmal dôvodnosť oznámenia sudkyne o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pričom vychádzal zo základnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z nej stanovuje iba zákon. Vo všeobecnosti sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo ich zástupcom, možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti / § 14 ods. 1 O. s. p. /.
Podľa § 14 ods.1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom, možno mať pochybnosti o ich zaujatosti.
Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá u sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, taký vzťah jeho osobného záujmu k veci, účastníkom, alebo ich zástupcom, ktorý by napriek snahe o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Pomer sudcu k účastníkom alebo ich zástupcom môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu. Za pomer k veci ako okolnosti rovnakého významu ako pomer účastníkovi, ktorý vyplýva predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu k prejednávanej veci, možno v zmysle uvedeného považovať za taký pomer, kedy by sudca bol sám účastníkom konania, alebo rozhodnutím súdu by bol priamo dotknutý na svojich právach resp. by získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania počas konania.
Nestrannosť sudcu je teda zabezpečovaná ust. § 14 a nasl. O. s. p. a má aspekty subjektívne / ide o nedostatok vzťahu sudcu k prejednávanej veci, účastníkom, zástupcom / a objektívne / neexistencia okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca nemá subjektívny vzťah k veci, účastníkom, zástupcom /. Obava z nedostatku nestrannosti sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach a objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti.
V danom prípade, v ktorom sudkyňa uvádza dôvody, pre ktoré by mala byť vylúčená / dcéra bola v minulosti koncipientkou advokátskej kancelárie a neskôr i určitý čas advokátkou /. Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil sudkyňou uvedenú okolnosť z hľadiska jej spôsobilosti vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 30 zák. č. 385/2000 Z. z. v platnom znení, z ktorého vyplýva povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanému prípadu, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci, je daná stupňom osobne a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám, pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností, musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pomer, so zreteľom na ktorý, by vznikali pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Pri napĺňaní úloh sústavy súdov a rešpektovaní ústavou chránených práv účastníkov konania je nemysliteľné, aby sudca sústavy všeobecných súdov nemal dostatok schopnosti nezávisle a nestranne posúdiť prejednávanú vec.
Pochybnosti uvedené sudkyňou, ktoré sú založené len na tom, že jej dcéra bola v minulosti koncipientkou a určitý čas aj advokátkou v AK M. a G., čo by mohlo vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti, sú subjektívnou domnienkou resp. pocitom sudkyne a Najvyšší súd SR konštatoval, že táto okolnosť bez ďalšieho nezakladá dôvod pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 14 ods. 1 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného podľa § 16 ods. 1 O. s. p. rozhodol tak, že sudkyňu JUDr. Annu Repkovú z prejedávania a rozhodovania uvedenej veci nevylúčil, nakoľko neboli splnené zákonom predpokladané skutočnosti na jej vylúčenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 25. februára 2010
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková