UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu B. M., narodeného P., proti žalovanému 1/ D. narodenému P. žalovanému 2/ V. Y., narodenému P. 3/ V. B., narodenému B. o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Mestskom súde Bratislava II, pod sp. zn. 59Pc/19/2025, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením sporu Krajským súdom v Trnave, takto
rozhodol:
Na prejednanie sporu vedenom na Mestskom súde Bratislava II, pod sp. zn. 59Pc/19/2025 j e p r í s l u š n ý Mestský súd Bratislava IV.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave predložil spis s nesúhlasom s postúpením veci (sp. zn. 3NcC/6/2025) z Krajského súdu v Trnave (sp. zn. 13NcP/18/2025) v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CSP“) na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „NS SR“).
2. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca podaním z 30. apríla 2025 podal vychádzajúc z jeho obsahu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v zákaze kontaktovania, približovania a zákazu zverejňovania informácii žalovaných 1/ - 3/ proti žalobcovi. Mestský súd Bratislava I potom ako zapísal vec pod sp. zn. 1Td/4/2025 v trestnej veci, postúpil vec prípisom z 12. mája 2025 Mestskému súdu Bratislava II (č. l. 36 spisu), ktorý predložil spis z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci v zmysle ust. § 6 ods. 2 CMP a § 43 ods. 2 CSP Krajskému súdu v Trnave, pričom uviedol, že sa v danej veci ide o agendu civilnú a nie rodinnoprávnu, preto je na konanie príslušný Mestský súd Bratislava IV. Krajský súd v Trnave (sp. zn. 13NcP/18/2025) postúpil spis prípisom z 22. mája 2025 (č. l. 44 spisu) za účelom rozhodnutia o vecnej príslušnosti Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave (sp. zn. 3NcC/6/2025) sa nestotožnil s názorom Krajského súdu v Trnave, že je spoločne nadriadeným súdom oprávneným rozhodovať o príslušnosti podľa § 40 CSP medzi Mestským súdom Bratislava I a Mestským súdom Bratislava II aj keď patria do územného obvodu Krajského súdu v Bratislave. Rozhodné je, že majú rozdielnu agendu a aj rozdielne predpisy, podľa ktorých postupujú.
3. Podľa § 12 CSP na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovujeinak.
4. Podľa § 36 ods. 1 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
5. Podľa § 36 ods. 2 CSP príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
6. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
7. Podľa § 43 ods. 1 CSP ak súd postupom podľa ustanovenia § 40 a ustanovenia § 41 CSP zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
8. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
9. V danom prípade ide v zásade o spor o kauzálnu príslušnosť medzi Mestským súdom Bratislava I a Mestským súdom Bratislava II a s tým súvisiace vyriešenie otázky, ktorý súd v sústave súdov je im vzhľadom na ich kauzálnu príslušnosť spoločne nadriadený. Podľa čl. 4 Základných princípov CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktorá upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (odsek 1.). Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (odsek 2.).
10. Pojem „spoločne nadriadený súd“ použitý zákonodarcom v § 43 ods. 2 CSP (resp. aj § 6 ods. 2 CMP) je na účely rozhodovania o príslušnosti v danej veci potrebné podľa názoru dovolacieho súdu interpretovať s ohľadom na funkčnú príslušnosť odvolacích súdov.
11. V rodinnoprávnej agende je funkčná príslušnosť zakotvená v § 3 ods. 5 písm. a) až c) CMP, pričom funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti, vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave (Mestský súd Bratislava II, § 18n ods. 2 písm. b) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), je Krajský súd v Trnave (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP). S prihliadnutím na uvedené možno dospieť k záveru, že v konaniach v daných veciach je Mestskému súdu Bratislava II nadriadený Krajský súd v Trnave (kauzálne nadriadený súd). 11.1. Funkčne príslušným na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu Mestskému súdu Bratislava I (§ 15 ods. 2, § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej „TP“, § 18n ods. 2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) je v zásade Krajský súd v Bratislave (kauzálne nadriadený súd). V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že funkčná príslušnosť v zmysle trestného práva procesného, ktorá určuje orgán príslušný na rozhodovanie v druhom stupni, teda o opravnom prostriedku; je vymedzená pri jednotlivých opravných prostriedkoch, (a to pre odvolanie proti rozsudku v § 315, pre sťažnosť proti uzneseniu v § 190 a § 191, pre zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní v § 363 a pre dovolanie v § 377.
12. Civilný sporový poriadok, prijatý ešte pred zriadením mestských súdov v Bratislave 30. júna 2023, uvedenú situáciu explicitne neupravuje, rovnako tak ani zákony prijaté na zavedenie tzv. novej súdnejmapy, a preto pri aplikácii základných princípov Civilného sporového poriadku vyjadrených v ustanovení čl. 4 ods. 1 a ods. 2 CSP dospel Najvyšší súd aplikujúc princíp zákazu denegatio iustitiae k záveru, že v danom prípade, ak neexistuje „spoločne nadriadený súd“, je na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením príslušný najvyšší súd.
13. V posudzovanom spore, v ktorom sa žalobca domáha nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v zákaze kontaktovania, približovania a zákazu zverejňovania informácii žalovaných 1/ - 3/ proti žalobcovi, ide o vec, v ktorej vzhľadom na povahu sporu ako občianskoprávneho je na prejednanie sporu príslušný Mestský súd Bratislava IV.
1 4. Najvyšší súd na základe uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.