UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú C. G., narodenú XX. B. X., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov - matky M.. L. G., narodenej X. bytom C. O., zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Prešov a otca IG., narodeného X., bytom M., C., o návrhu otca o zverenie maloletej do striedavej starostlivosti rodičov, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29P/101/2023, o návrhu otca na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti takto
rozhodol:
Konanie o návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29P/101/2023 Okresnému súdu Košice I (teraz Mestskému súdu Košice) z dôvodu vhodnosti z a s t a v u j e.
Odôvodnenie
1. V konaní o návrhu otca o zverenie maloletej do striedavej starostlivosti podal otec 8. septembra 2023 návrh o prikázanie sporu inému súdu (Okresnému súdu Košice I).
2. Otec písomným podaním z 8. septembra 2023 zobral späť svoj podaný návrh na začatie konania o striedavú starostlivosť (viď č. l. XXX súdneho spisu). Okresný súd Prešov uznesením z 27. septembra 2023 č. k. 29P/101/2023-745 konanie o návrhu otca zastavil.
3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (v ďalšom aj „CMP") na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
5. Podľa § 39 ods. 3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
6. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") pri rozhodovaní, či existujú skutočnosti odôvodňujúce uplatnenie výnimočného postupu spočívajúceho v prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, najprv skúmal, či pre takýto postup sú splnené procesné podmienky.
8. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (pozri tiež R 54/1992).
9. Návrh na prikázanie veci ako aj späťvzatie návrhu na začatie konania sú dispozičné úkony účastníka (strany) konania, ktoré môže účastník v priebehu konania uplatniť. Procesné následky týchto procesných úkonov sú však rozdielne. Späťvzatie návrhu na začatie konania má za následok zastavenie konania a po jeho doručení konajúcemu súdu nie je možné takéto späťvzatie odvolať, resp. vziať späť. Návrhom na prikázanie veci inému súdu účastník prejavuje vôľu pokračovať vo veci (v tom istom konaní) na inom súde. CSP ani CMP neobsahuje výslovnú právnu úpravu, ako postupovať v prípade súčasného uplatnenia týchto dvoch inštitútov. Pokiaľ však otec, ktorý podal návrh na začatie konania, tento zobral v celom rozsahu späť v dôsledku čoho súd konanie vo veci zastavil a súčasne otec podá (samostatný) návrh na prikázanie veci inému súdu, pre postup v zmysle § 39 ods. 2 a 3 CSP nie sú splnené procesné podmienky, lebo v dôsledku podaného späťvzatia návrhu a zastavenia konania vo veci samej stratilo prikázanie veci svoje vecné opodstatnenie (význam), v takom prípade sa už o návrhu na prikázanie veci nerozhoduje a pre nesplnenie procesnej podmienky (neexistencie konania vo veci samej, ktoré sa navrhuje postúpiť inému súdu) bolo potrebné konanie o prikázanie veci zastaviť.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.