Najvyšší súd
3 Ndc 36/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V., bývajúceho v U., zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom v K., proti žalovanej Ž., a.s., so sídlom v B., o zaplatenie 10 898,99 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 8 C 298/2007, takto
r o z h o d o l :
Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 8 C 298/2007 Okresnému súdu Košice I n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e
V konaní o zaplatenie 10 898,99 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 8 C 298/2007, podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Košice I. Návrh odôvodnil tým, že tento súd by bol z hľadiska vzdialenosti dostupnejší pre právnych zástupcov oboch účastníkov, nakoľko žalovaný má pracovisko v Košiciach.
Žalovaný s navrhovaným prikázaním veci nesúhlasil. Uviedol, že vzhľadom k štádiu, v akom sa konanie nachádza, by sa prikázaním veci inému súdu zbytočne oddialilo vydanie rozhodnutia. Žiadal, aby vec prejednal miestne príslušný Okresný súd Bratislava II.
Podľa § 12 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) možno vec prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Bratislava II) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Košice I). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách, pričom na pomery účastníka, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných účastníkov konania. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci.
V danom prípade žalobca odôvodňuje vhodnosť delegácie veci výhradne lepšou dostupnosťou súdu, ktorému navrhuje vec prikázať. Uvedený dôvod však nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Problémy súvisiace s prekonávaním (i väčších) vzdialeností za účelom dostavenia sa na súd sú vo všeobecnosti skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu.
Vzhľadom k uvedenému, s prihliadnutím na nesúhlasné vyjadrenie žalovaného, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 12 ods. 2 O.s.p.; návrhu žalobcu preto nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 12. októbra 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková