3Ndc/3/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci spôsobilosti na právne úkony T. T. trvale bytom v J. a navrhovateľky O. T. bývajúcej tamtiež, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 26Ps/18/2019, takto

rozhodol:

Vec Okresného súdu Trenčín sp.zn. 26Ps/18/2019 p r i k a z u j e na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava IV.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trenčín predložil 9. marca 2020 spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti (podľa § 39 ods. 2 Civilného sporového poriadku - zákona č. 160/2015 Z.z. v znení zákonov č. 87/2017 Z.z. a č. 350/2018 Z.z., ďalej len „C.s.p.“) Okresnému súdu Bratislava IV. Navrhovateľka svoj návrh (podaný po postúpení veci súdom, ktorému sa vec má prikázať a ktorý aj do zápisnice spísal návrh na začatie konania) odôvodnila svojim vyšším vekom a zdravotným stavom, ako aj tým, že T. T. (o ktorej spôsobilosť na právne úkony ide) má zdravotnú starostlivosť v mieste trvalého bydliska a zariadenie prevádzkované občianskym združením v obvode Okresného súdu Trenčín (Y. C.) navštevuje len sporadicky.

2. T. T. s návrhom vyslovila súhlas a Občianske združenie G. ako prevádzkovateľ zariadenia ňou navštevovaného poukázalo na nemožnosť ustálenia prevahy pobytu menovanej v tomto zariadení alebo mieste trvalého bydliska.

3. Konania vo veciach obmedzenia spôsobilosti na právne úkony sa od 1. júla 2016 spravujú ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku (zákona č. 161/2015 Z.z., ďalej len „C.m.p.“). Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak. To platí i pre návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

4. Podľa § 39 ods. 2 a 3 C.s.p. možno na návrh ktorejkoľvek zo strán (rozumej i účastníkov mimosporového konania - pozn. najvyššieho súdu) spor (tu a aj ďalej rozumej tiež inú vec - opäť pozn. najvyššieho súdu) prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu (veci) rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor (vec) prikázať.

5. V prejednávanej veci status príslušného súdu prislúcha Okresnému súdu Trenčín ako súdu, v ktorého obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná (§ 232 C.m.p.) a ktorého príslušnosť bola už takto (na základe nesúhlasu Okresného súdu Trenčín s postúpením mu veci) ustálená uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 22. októbra 2019 sp.zn. 6NcC/12/2019. Takýto krajský súd je aj bezprostredne nadriadeným súdom príslušného súdu; keďže ale Okresný súd Bratislava IV (ako súd, ktorému sa má vec podľa návrhu navrhovateľky prikázať) je súdom, ktorého bezprostredne nadriadeným súdom je iný krajský súd (Krajský súd v Bratislave), v tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom najvyšší súd.

6. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania (účastníka civilného mimosporového konania) na zákonného sudcu (Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a jedného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie (čo rovnako platí aj pre civilné mimosporové konania). Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

7. S poukazom na už uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 C.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania.

8. Špecifiká prípadu v prejednávanej veci podľa názoru najvyššieho súdu navrhovanú delegáciu veci odôvodňujú. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že návrh na delegáciu podala účastníčka, ktorá s prihliadnutím na vyšší vek a zdravotný stav má sťaženú možnosť cestovania do sídla príslušného súdu. I občianske združenie prevádzkujúce zariadenie navštevované osobou, o ktorej spôsobilosť na právne úkony v konaní ide, poukázalo na jej diagnózu, ktorej súčasťou je tiež strach z neznámych priestorov a v neposlednom rade je tu tiež vyjadrenie samotnej T. T. ktorá s návrhom svojej matky na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava IV vyslovila súhlas. Delegácia (na súd, na ktorom aj navrhovateľka podala návrh na začatie konania) preto zjavne nebude mať negatívny dopad na navrhovateľku, ani druhú účastníčku ňou iniciovaného konania, ba práve naopak v tomto konkrétnom prípade a pri vyjdení z predpokladu sprevádzania dcéry na súd práve matkou zlepší prístup oboch k súdu. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a charakter konania je preto navrhované prikázanie veci inému súdu v záujme zabezpečenia hospodárnosti konania i jeho zrýchlenia.

9. Vzhľadom k už uvedenému tak najvyšší súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 C.s.p., a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia.

10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.