3Ndc/3/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. O.D., bývajúceho v H., zastúpeného JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Makovická 768/20, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu funkčného platu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 17 Cpr 4/2016, takto

rozhodol:

Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17 Cpr 4/2016 Okresnému súdu Košice I n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. V konaní o náhradu funkčného platu, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 17 Cpr 4/2016, podal žalobca návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Košice I, dôvodiac tým, že vedenie konania na miestne príslušnom súde je pre neho spojené s privysokými nákladmi, a to najmä z dôvodu, že je aktuálne nezamestnaný. Vec sa navyše týka Okresného úradu Košice, v ktorom žalobca vykonával štátnu službu.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že na strane žalobcu preň nie sú dané relevantné dôvody. Okresný úrad Košice za žalovaného vo veci konať nemôže, nakoľko nemá právnu subjektivitu.

3. Podľa § 39 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Bratislava I) a súdu, ktorému sa má spor prikázať (Okresnému súdu Košice I). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

4. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania na zákonného sudcu (Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu čifinančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

5. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci.

6. V danom prípade žalobca odôvodňuje vhodnosť ním navrhovanej delegácie veci sťaženým prístupom k súdu v dôsledku svojej aktuálne nepriaznivej finančnej situácie. Uvedený dôvod však nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Vo všeobecnosti sú problémy tohto druhu (napríklad že strana konania nemá bydlisko v obvode miestne príslušného súdu, alebo že musí za účelom dostavenia sa na súd prekonávať väčšie vzdialenosti či vynaložiť vyššie výdavky) skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu. Výsluch účastníkov či svedkov zdržujúcich sa v obvode iného súdu môže miestne príslušný súd zabezpečiť prostredníctvom dožiadania (§ 104 CSP). Tiež je potrebné zohľadniť vyjadrenie žalovaného, ktorý s navrhovanou delegáciou veci vyslovil nesúhlas.

7. Vzhľadom k uvedenému dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP; návrhu preto nevyhovel.

8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.