Najvyšší súd  

3 Ndc 3/2011

  Slovenskej republiky

  U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. M., bývajúceho v R., zastúpeného JUDr. F. T., bývajúcim v B., proti žalovanej E. M., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr. P. V., advokátom so sídlom v L., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3 C 177/2004, takto

r o z h o d o l :

Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3 C 177/2004 Okresnému súdu Bratislava I n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e

V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3 C 177/2004, podal žalobca návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava I. Návrh odôvodnil tým, že miestne príslušnému súdu nedôveruje, nakoľko sa na ňom „voči nemu prejavuje nacionalizmus   a nespravodlivosť v predmetnej veci, na čo už poukazoval niekoľkokrát“.

Žalovaná s navrhovaným prikázaním veci nesúhlasila. Uviedla, že argumenty žalobcu neboli doposiaľ nijako preukázané a jeho (opakovaný) návrh na prikázanie veci inému súdu je motivovaný len snahou spôsobiť prieťahy v konaní, pretože preň neexistujú žiadne zákonné dôvody.

Podľa § 12 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) možno vec prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Ružomberok) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Bratislava I). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov účastníkov na oboch procesných stranách, pričom na pomery účastníka, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania. Pri delegácii z dôvodu vhodnosti treba vždy vziať na zreteľ aj predmet konania, a to, či sa miestna príslušnosť súdu v danom konaní neriadi ustanoveniami O.s.p. o výlučnej miestnej príslušnosti; zákonodarca totiž úpravou výlučnej miestnej príslušnosti vyjadril zámer, aby sa konanie o určitých veciach neuskutočňovalo na súde, ktorého miestna príslušnosť by bola daná všeobecnými kritériami (§ 84 a nasl. O.s.p.) alebo by vyplývala z možnosti účastníka zvoliť si spomedzi dvoch miestne príslušných súdov (§ 87 O.s.p.), ale aby vec prejednal a rozhodol práve ten súd, ktorého príslušnosť zákon stanovil odlišne podľa osobitných kritérií, ktorým z hľadiska miestnej príslušnosti priznal prioritu.

Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ predovšetkým to, že v danom prípade je predmetom konania vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Miestna príslušnosť v tejto veci sa riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o výlučnej miestnej príslušnosti, konkrétne   § 88 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie spoločného nájmu bytu. Ide teda o zákonom vyjadrenú zásadu, aby vec prejednal a rozhodol (práve) súd, ktorý rozhodoval o rozvode. Preto dôvodom pre výnimku z tejto zásady na základe návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti môžu byť len také osobitné okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v súlade so zákonom a ústavným právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania veci iným než príslušným súdom.

Návrh žalobcu z takých okolností nevychádza. Z jeho obsahu totiž vyplýva, že jediným dôvodom navrhovanej delegácie veci je nedôvera žalobcu v miestne príslušný súd. Táto skutočnosť je ale pri posudzovaní existencie dôvodov pre prikázanie veci inému súdu   z dôvodu vhodnosti irelevantná. V prípade nespokojnosti so spôsobom vedenia konania či správaním konkrétneho sudcu má účastník konania iné právnymi predpismi stanovené možnosti, ako dosiahnuť nápravu (napr. námietka zaujatosti, sťažnosť), pokiaľ je potrebná.

Tiež je potrebné zohľadniť nesúhlasné vyjadrenie žalovanej a skutočnosť, že v prípade vyhovenia návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava I by práve na jej strane mohlo dôjsť k ťažkostiam (napr. k nárastu trov konania) spojeným s účasťou v konaní na tomto súde, čo by mohlo viesť k jej neprípustnému znevýhodneniu a tým k rozporu s daným zákonným stavom.

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podstatné podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 12 ods. 2 O.s.p.; návrhu preto nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. februára 2011

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková