Najvyšší súd  

3 Ndc 26/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. Z., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. M. O., advokátom so sídlom v S., proti žalovanej S., so sídlom v B., za

účasti K., a.s. V., so sídlom v B., ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, o zaplatenie

1.685,78 €, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5 C 199/2012, takto

r o z h o d o l :

Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5 C 199/2012 Okresnému súdu Ružomberok n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e

V konaní o zaplatenie 1.685,78 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5 C 199/2012, podala žalovaná návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Ružomberok, nakoľko tento súd je v konaní všeobecným súdom štátu (§ 85 ods. 3 O.s.p.).

Žalobca s navrhovaným prikázaním veci súhlasil.

Vedľajšia účastníčka sa s navrhovaným prikázaním veci stotožnila, s tým, že „predmetom konania už nie je náhrada poistného plnenia, ale náhrada škody,“ čomu zodpovedá príslušnosť súdu podľa § 85 ods. 3 O.s.p.

Podľa § 12 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) možno vec prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Spišská Nová Ves)

a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Okresnému súdu Ružomberok). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa

posúdenie predmetu konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách, pričom na pomery účastníka, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania. Podstatný význam   má i stanovisko ostatných účastníkov konania. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci.

V danom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia peňažného plnenia s príslušenstvom. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že v dôsledku nabehnutia na neoznačený výtlk na ceste   mu na jeho osobnom motorovom vozidle vznikla škoda, ktorá mu nebola nahradená v plnej výške. Pri podaní žaloby žalobca založil svoj nárok na zmluvnom poistnom vzťahu s vedľajšou účastníčkou, ktorú v tom čase označil ako žalovanú (ďalej len „pôvodná žalovaná“). V priebehu konania však vyšlo najavo, že zmluvný poistný vzťah medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou neexistuje, a že (čiastočné) plnenie, ktoré pôvodná žalovaná už žalobcovi poskytla, bolo vyplatené na základe zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu uzavretej medzi pôvodnou žalovanou ako poisťovateľkou a S. (ďalej len „súčasná žalovaná“) ako poistenou. Z tohto dôvodu žalobca upravil okruh účastníkov konania tak, že na miesto pôvodnej žalovanej vstúpila do konania súčasná žalovaná (zodpovedná za škodu), a pôvodná žalovaná sa stala vedľajšou účastníčkou konania na strane žalovanej (má právny záujem na výsledku konania, nakoľko v prípade úspechu žalobcu bude žalobcovi plniť).

Žalovaná ako dôvod navrhovaného prikázania veci uviedla “zachovanie zásady hospodárnosti konania” v súvislosti so zmenou okruhu jeho účastníkov, avšak nešpecifikovala, ako by k nej vyhovenie návrhu prispelo, pričom skutočnosti vyplývajúce   zo spisu (sídlo žalovanej a vedľajšej účastníčky v Bratislave, resp. organizačný útvar žalovanej v Žiline, bydlisko žalobcu a sídlo jeho právneho zástupcu v Spišskej Novej Vsi) nenasvedčujú tomu, že by navrhované prikázanie veci prispelo k výraznejšej hospodárnosti konania.

Vzhľadom k uvedenému, i napriek súhlasnému vyjadreniu žalobcu a vedľajšej účastníčky konania, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 12 ods. 2 O.s.p.; návrhu preto nevyhovel.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. decembra 2013   JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková