3Ndc/21/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T.. E. E., narodeného X., proti žalovanej M.. M. E., narodenej X., o zaplatenie 722,89 eura s prísl., vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 18C/75/2024, o nesúhlase Okresného súdu Trenčín s postúpením sporu, takto

rozhodol:

Nesúhlas Okresného súdu Trenčín s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica j e d ô v o d n ý.

Na prejednanie sporu je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Banská Bystrica postúpil spor vedený na tomto súde pod sp. zn. 36Up/1293/2024 Okresnému súdu Trenčín ako súdu príslušnému podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) na prejednanie veci. Na Okresnom súde Banská Bystrica sa konanie viedlo ako upomínacie konanie v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“). Postúpenie sporu Okresnému súdu Trenčín odôvodnil tým, že žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde (ustanovenie § 10 ods. 3, resp. ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.).

2. Okresný súd Trenčín s postúpením sporu nesúhlasil a predložil súdny spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súdu spoločne nadriadenému podľa ustanovenia § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že žalovaná podala voči platobnému rozkazu odpor včas, avšak bez vecného odôvodnenia. Okresný súd Trenčín mal za to, že bolo povinnosťou Okresného súdu Banská Bystrica skúmať splnenie predpokladov, či podaný odpor spĺňa náležitosti potrebné pre jeho vecné prejednanie príslušným súdom v nadväznosti na ust. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z., teda či sú splnené predpoklady pre jeho vecné prejednanie súdom príslušným podľa CSP.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd najbližšie spoločne nadriadenýOkresnému súdu Banská Bystrica a Okresnému súdu Trenčín podľa § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti preskúmal spor a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trenčín je dôvodný.

4. Podľa § 36 ods. 1 a ods. 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

5. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

6. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

7. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

8. Podľa § 2 zákona č. 307/2016 Z. z., na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd“).

9. Podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 307/2016 Z. z., súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor bez vecného odôvodnenia.

10. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z., súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom.

11. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z., ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že k postúpeniu sporu môže dôjsť nielen za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 43 ods. 1 CSP, ale zároveň aj pri splnení podmienok uvedených v ustanovení § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z., je potrebné pojem „postúpenie sporu“ použitý v ustanovení § 43 ods. 2 CSP vykladať extenzívne, t. j. tak, že pod postúpením sporu treba rozumieť nielen postúpenie sporu ako výsledok postupu súdu podľa ustanovenia § 43 ods. 1 CSP, ale aj ako výsledok postupu súdu podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z..

13. Zákon o upomínacom konaní možnosť žalovanému brániť sa proti vydanému platobnému rozkazu upravil totožnou zákonnou úpravou ako v rámci Civilného sporového poriadku, a to podaním odporu. Zákonodarca ustanovil, že podaný odpor musí byť vecne odôvodnený, (teda odpor podaný s odôvodnením vo veci samej). Z podaného odporu teda musí byť zjavná vecná neodôvodnenosť nároku žalobcu. Čo konkrétne má obsahovať vecne odôvodnený odpor, žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku ani zákona o upomínacom konaní neuvádza. Čo je to vecné odôvodnenie odporu vysvetľuje odborná právna literatúra tak, že „inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t. j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti.“ (Andrášiová, A., Horváth, E.: Civilný sporový poriadok - komentár, Wolters Kluwer).

14. Zmyslom vecného odôvodnenia odporu proti platobnému rozkazu je tak kvalifikovaná obrana žalovaného, ktorý má v odpore uviesť také relevantné skutočnosti a také dôkazné návrhy, aby na nichmohol súd založiť svoj procesný postup a stratégiu pri nariadenom pojednávaní. Ak z písomného prejavu žalovaného v odpore nie je možné takúto súčinnosť vyvodiť, iba vtedy ide o zjavný nedostatok obrany žalovaného. Ak ale z odporu vyplýva, že nárok, ktorý bol uplatnený žalobou žalovaný neuznáva, a ak v základných obrysoch opíše rozhodujúce skutočnosti, na ktorých stavia svoju obranu, aby súd mohol určiť okruh sporných skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania, odpor vecnú odôvodnenosť bezpochyby vykazuje. Opisom rozhodujúcich skutočností tak žalovaný reaguje na to, čo o skutočnostiach významných pre rozhodnutie vo veci tvrdil žalobca; obrana žalovaného spočíva v tom, že hoci pravdivosť niektorých tvrdení žalobcu môže potvrdzovať, svojimi konkrétnymi údajmi vyvracia pravdivosť iných tvrdení žalobcu, prípadne uvádza ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca netvrdil, na základe ktorých by spor mal vyznieť v prospech žalovaného. Svoju obranu proti nároku uplatnenému v žalobe žalovaný nemusí rozvádzať do všetkých podrobností a výslovne sa vyjadrovať ku všetkým tvrdeniam žalobcu; postačí, ak postaví proti tvrdeniam žalobcu aspoň také svoje tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach, z ktorých vyplýva základ jeho obrany proti žalobe, teda ak uvedie prinajmenšom také skutočnosti, ktoré, ak budú tiež preukázané, môžu viesť k tomu, že bude (môže) mať v spore aspoň čiastočný úspech. Pri posudzovaní, či podmienky odôvodnenosti odporu sú, alebo nie sú splnené, je preto potrebné postupovať pri každom jednom podanom odpore veľmi individuálne.

15. Z obsahu spisu pritom nie je zrejmé, či sa Okresný súd Banská Bystrica zaoberal otázkou vecného odôvodnenia odporu podaného žalovanou, od ktorej závisí jeho ďalší postup v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. súvisiaci s postúpením danej veci Okresnému súdu Trenčín ako príslušnému na prejednanie sporu, hoci bol povinný najskôr preskúmať náležitosti odporu, najmä to, či bol vecne odôvodnený. Zo samotnej koncepcie zákona č. 307/2016 Z. z. možno vyvodiť, že jedine súd v upomínacom konaní môže rozhodnúť o odpore podanom bez vecného odôvodnenia (§ 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 307/2016 Z. z). Okresný súd v Trenčíne vo svojom nesúhlase s postúpením sporu uviedol, že žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu úroky z omeškania nepoprela, neuviedla také skutočnosti, ktoré by spochybňovali žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania čo do výšky sadzby úrokov z omeškania a príp. aj výšky istiny, z ktorej má úroky z omeškania platiť.

16. Úlohou Okresného súdu Banská Bystrica preto bude preveriť a posúdiť, či bol odpor žalovanej vecne odôvodnený, či má všetky potrebné náležitosti s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 307/2016 Z. z. V prípade, ak príslušný súd zistí, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie o odmietnutí podaného odporu, bude jeho povinnosťou založiť do súdneho spisu úradný záznam, v ktorom skonštatuje zistené skutočnosti týkajúce sa predmetného odporu, teda najmä či je odpor žalovanej vecne odôvodnený, a či má všetky zákonom stanovené náležitosti. Pričom od uvedených zistení bude následne závisieť jeho ďalší procesný postup vyplývajúci zo zákona č. 307/2016 Z. z..

17. Na základe vyššie uvedených skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trenčín s postúpením mu sporu je dôvodný.

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.