UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi Z. C., narodenému W., zomrelému W., naposledy bývajúcemu v Q. vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 26D/709/2023, o prejednanie dedičstva, o návrhu na prikázanie veci Mestskému súdu Bratislava IV, takto
rozhodol:
Návrhu účastníčky Z.. N. C. na prikázanie dedičskej veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 26D/709/2023 Mestskému súdu Bratislava IV n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banský Bystrica predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") na rozhodnutie o návrhu Z.. N. C., manželky a dedičky po poručiteľovi, na prikázanie veci (č. l. 11 a č. l. 16) Mestskému súdu Bratislava IV z dôvodu vhodnosti (podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP"). V návrhu žiadala o prikázanie veci z osobných, zdravotných a ekonomických dôvodov na strane navrhovateľky a jej maloletého syna vzhľadom k ich duševnému stavu a minimalizovaniu ekonomických nákladov na cestu do mesta mimo ich trvalého pobytu.
2. Ďalší do úvahy prichádzajúci dedičia sa k doručenému návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti písomne nevyjadrili.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP") na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 39 ods. 2 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
5. Podľa § 39 ods. 3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava IV príslušný na rozhodnutie o prikázaní sporu inému súdu podľa § 39 ods. 3 CSP, vec prejednal a dospel k záveru, že návrhu žalovaného nemožno vyhovieť.
7. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania (účastníka civilného mimosporového konania) na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania (civilného mimosporového konania) alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä v závislosti od predmetu sporu, postavenia sporových strán, ale aj podmienok pre rýchlejšie dosiahnutie výsledku v spore. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
8. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboc h procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania.
9. Dôvody uvádzané účastníčkou Z.. N. C. (zdravotný stav účastníčky a jej maloletého syna a zvýšené náklady na presun z miesta trvalého pobytu) nezodpovedajú kritériám, ktoré by bolo možné relevantne zohľadniť pri prelomení práva účastníkov na zákonného sudcu a uvažovaní o prikázaní sporu (veci) inému súdu. Uvedený dôvod nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jej návrhu vyhovieť. Problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností či vynaložením vyšších výdavkov za účelom dostavenia sa na vecne a miestne príslušný súd sú vo všeobecnosti skôr bežné a sami osebe neodôvodňujú prikázanie sporu (veci) inému súdu. Strana (účastník) má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (účastník) (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami, alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd zároveň môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP). V neposlednom rade nadriadený súd berie do úvahy aj tvrdenie účastníčky Z.. N. C. v odpovedi na výzvu zo 6. decembra 2023 (č. l. 11), kde uviedla, že poručiteľ nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a hnuteľný majetok nedosahuje ani výšku nákladov spojených s pohrebom poručiteľa a tak je tu predpoklad, že súd môže postupovať v zmysle § 188 ods. 1 CMP o zastavení dedičského konania po poručiteľovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci predloženej mu na rozhodnutie nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali premisu o hospodárnejšom alebo efektívnejšom prerokovaní veci Mestským súdom Bratislava IV.
10. Vzhľadom na to, že najvyšší súd v danom prípade splnenie podmienok pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP nezistil, návrhu účastníčky preto nemohol vyhovieť.
11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.