3 Nc 8/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. K., bývajúcej v T., zastúpenej JUDr. R. L., advokátom so sídlom v R., proti žalovaným 1/ Ing. D. B.,

bývajúcemu v R., 2/ Mgr. B. B., bývajúcej v R., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na

Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 7 C 98/2008 a na Krajskom súde v Banskej

Bystrici pod sp. zn. 17 Co 267/2013, v konaní o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Banskej

Bystrici, takto  

r o z h o d o l :

Sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr. K. K. nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania veci.

O d ô v o d n e n i e

V odvolacom konaní, ktoré je vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici  

pod sp. zn. 17 Co 267/2013, Mgr. K. K., sudkyňa tohto súdu, v oznámení adresovanom

predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici uviedla, že sú u nej dané skutočnosti, pre ktoré

je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 15 ods. 1 O.s.p.). Poukázala na to,

že pôvodnou žalovanou bola A. F., ktorú zastupoval advokát JUDr. J. S.. So zástupcom

pôvodnej žalovanej má dlhodobo negatívny vzťah, cíti k nemu neprekonateľný odpor, lebo ju

opakovane bezdôvodne napádal, urážal a znevažoval pred účastníkmi konania, ako aj

zamestnancami súdu a jej známymi. So zreteľom na tento negatívny vzťah už bola v inej

právnej veci vylúčená uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. 2 Nc 2/2015. Z týchto dôvodov vyslovila názor, že aj v predmetnej veci ide o okolnosť, ktorá jej objektívne bráni v tom, aby mohla konať a rozhodovať ako členka

odvolacieho senátu. Dodala, že o zámene pôvodnej žalovanej za žalovaných 1/ a 2/, ako aj o náhrade trov pôvodnej žalovanej nebolo dosiaľ rozhodnuté.

  3 Nc 8/2015

Po doručení tohto oznámenia podpredseda Krajského súdu v Banskej Bystrici

predložil vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu, ako súdu nadriadenému (§ 16 ods. 1 O.s.p.)

s tým, že už nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti oznamujúcej sudkyne, lebo v odvolacom

konaní už na žalovanej strane ako právny zástupca nevystupuje JUDr. J. S..

Dôvodnosť oznámenia Mgr. K. K. o skutočnostiach vylučujúcich sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci posudzoval najvyšší súd z aspektu existencie dôvodov,

pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z toho, že

sudcovia sú vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom  

na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti  

o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.).  

Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď

k veci alebo k účastníkom konania a napokon k zástupcom účastníkov konania. Nestrannosť

a nezaujatosť sú požiadavky, ktoré sú súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a súvisia s princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania pred súdom.

Predmetné ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci

nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou sudcu, ale so samotnými pochybnosťami, ktoré

v tom – ktorom prípade možno mať o sudcovej nezaujatosti. V ňom vyjadrená korelácia

dvoch javov (právne relevantný pomer sudcu k veci, k účastníkom konania alebo  

k ich zástupcom – pochybnosti o nezaujatosti sudcu) nie je vzťahom príčiny a následku, ktorý

by bol nevyhnutne založený na príčinnej súvislosti. Pokiaľ má sudca určitý pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom, prejaví sa táto skutočnosť v subjektívnej sfére sudcu  

(vo vnútornej sfére jeho pocitov, náhľadov, presvedčení, myšlienok a pod.). Otázka existencie

pochybností o jeho nezaujatosti má však, na rozdiel od toho, základ v objektívnej sfére  

(v tom, ako sa relevantné – objektívne existujúce skutočnosti – prejavujú navonok).

Obdobne judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva rozlišuje na jednej strane

subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu

vo veci, na druhej strane objektívne hľadisko, založené na existencii dostatočných záruk     3 Nc 8/2015

pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o nezaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho  

proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998 a pod.).  

Nadriadený súd musí dôvodnosť oznámenia sudcu v zmysle § 15 ods. 1 veta  

prvá O.s.p. posudzovať so zreteľom na obe uvedené hľadiská (tak subjektívne, ako  

aj objektívne).

Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov vyplýva povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo

ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí

vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná.

K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom

na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanému prípadu, účastníkom konania

a ich zástupcom vždy vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať

nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti

sudcu na výkon súdnictva.

O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať

vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje

konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá

skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci alebo osôb zúčastnených na konaní vyvolala pocity

zakladajúce pomer, so zreteľom na ktorý by vznikali pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania je tiež jeho

schopnosť vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu konania

a tiež s kritikou jeho konania.

Pokiaľ sa sudca v dostatočnej miere – zodpovedajúcej požiadavkám na nestranný

a objektívny výkon súdnictva – nedokáže vyrovnať so svojimi vnútornými pocitmi

vyvolanými niektorou z okolností prejednávaného prípadu, je tým spravidla daná  

tzv. subjektívna kategória vyjadrujúca vnútorný vzťah sudcu k prejednávanej veci alebo

k účastníkom konania.

  3 Nc 8/2015

Ak sudca následne navonok – napríklad oznámením v zmysle ustanovenia § 15  

ods. 1 O.s.p. – prejaví v písomnej forme svoj úsudok o tom, že stratil osobné presvedčenie

o svojich schopnostiach prejednať a rozhodnúť určitú vec nestranne a nezaujato,  

je na nadriadenom súde, aby posúdil, či nie je daný aj objektívny znak vzťahu oznamujúceho

sudcu k prejednávanej veci alebo účastníkom konania.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale

podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti (viď tézu

Európskeho súdu pre ľudská práva, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí

sa tiež javiť, že je poskytovaná). Za objektívne však nemožno považovať to, ako  

sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské

práva vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych,

konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Existencia oprávnených pochybností

závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.  

V danom prípade najvyšší súd zo spisu zistil, že žalobkyňa podala návrh, aby súd

pripustil zmenu žaloby (č.l. 94 spisu), v zmysle ktorej namiesto pôvodnej žalovanej (zastúpenej JUDr. J. S.) žalovanými budú žalovaní 1/ a 2/. Pôvodná žalovaná prejavila súhlas

s touto zmenou. V záhlaví rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý je napadnutý odvolaním

žalobkyne a bude preskúmaný v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod

sp. zn. 17 Co 267/2013, sú za žalovaných označení žalovaní 1/ a 2/, JUDr. J. S. ich

nezastupuje.  

Vzhľadom na vyššie uvedenú zmenu na žalovanej strane a skutočnosť, že v konaní  

už ako právny zástupca účastníkov nebude vystupovať JUDr. J. S., dospel nadriadený súd

k záveru, že okolnosť uvádzanú oznamujúcou sudkyňou nemožno z hľadiska ustanovení § 14

ods. 1 a § 15 ods. 1 O.s.p. považovať za objektívne zakladajúcu pochybnosti o jej nezaujatom

alebo neobjektívnom prejednávaní a rozhodovaní veci.

Z týchto dôvodov najvyšší súd rozhodol, že Mgr. K. K. nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania veci.

Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

  3 Nc 8/2015

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. júna 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková