3 Nc 15/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého Ľ. T., bývajúceho u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, dieťa rodičov Ľ. T., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. R. B., advokátom so sídlom v B. a M. K., bývajúcej v Z., ul. K., o zverenie do starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti k maloletému, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 9 P 251/2009, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Nitre z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 25 CoP 9/2010, takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. Dagmar Podhorcová, JUDr. Dušan Harbuta a JUDr. Ingrid Doležajová, n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 25 CoP 9/2010.
O d ô v o d n e n i e
Otec maloletého v odvolacom konaní písomným podaním zo 17. mája 2010 vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým členom senátu 25 CoP Krajského súdu v Nitre. Ako dôvod svojej námietky zaujatosti uviedol, že pojednávanie, ktoré sa konalo 12. mája 2010 pred odvolacím súdom, bolo podľa jeho názoru vedené sudcami tohto senátu neobjektívne, nekorektne a invektívne; prejavy neobjektívneho, nekorektného a invektívneho vedenia tohto pojednávania otec maloletého bližšie nešpecifikoval.
Sudcovia senátu Krajského súdu v Nitre, určeného rozvrhom práce tohto súdu danú vec prejednávať a o nej rozhodnúť JUDr. Dagmar Podhorcová, JUDr. Dušan Harbuta a JUDr. Ingrid Doležajová sa vyjadrili tak, že sa necítia byť zaujatí, nemajú žiadny právne relevantný pomer k prejednávanej veci ani k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Odvolacie pojednávanie, ktoré sa konalo 12. mája 2010, prebehlo v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a tvrdenia otca maloletého považovali za nepravdivé.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Nitre (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť účastníkom vznesenej námietky zaujatosti z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o nezaujatosti.
Účelom ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o takýto vzťah ide vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad vtedy, ak sudca má určitý osobný, priateľský alebo iný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania.
Existencia niektorej z okolností relevantných z hľadiska § 14 ods. l O.s.p. nebola v danom prípade zistená. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť vždy len objektívne existujúce zákonné dôvody; na nepreukázané a nedoložené tvrdenia nemožno v konaní o námietke zaujatosti sudcu prihliadať.
Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti vznesenej námietky zaujatosti nie je rozhodujúci subjektívny názor, domnienka alebo pocit účastníka konania. Nadriadený súd totiž môže vylúčiť namietaného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci až vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu nie je len tvrdený, ale že skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.
V danom prípade otec maloletého tvrdil, že odvolacie konanie bolo vedené neobjektívne, nekorektne a invektívne, pričom bližšie nešpecifikoval, z čoho vyvodzoval svoje závery a v čom sa mala prejavovať neobjektívnosť a nekorektnosť sudcov, poprípade aké invektívy mali sudcovia odvolacieho senátu voči nemu použiť. Tieto tvrdenia otca maloletého však z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 12. mája 2010 (č.l. 217 spisu) ani z obsahu spisu neboli zistené.
Pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by mohla byť považovaná za relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol tak, že namietaní sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 25 CoP 9/2010.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. júna 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková