3MOber/2/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: E., s. r. o., so sídlom P., IČO: X., zast. T., s. r. o., so sídlom P., IČO: X., proti povinnému: J., nar. X., bytom B.,  

za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinného Z., so sídlom V., IČO: X., zast. JUDr. A.,

advokátom, so sídlom N., o vymoženie 2 038,68 eur s príslušenstvom, o mimoriadnom

dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu

Prešov zo dňa 20. júna 2013 č. k. 16CoE/99/2013-31, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie o d m i e t a.

II. Povinnému a vedľajšiemu účastníkovi na strane povinného trovy dovolacieho

konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov vydal dňa 04. decembra 2009 poverenie na vykonanie exekúcie

č. 5701 033942.

  Z.Z. (ďalej len „Z.“) písomným podaním zo dňa 13. júla 2011 (doručené exekučnému

súdu dňa 13. júla 2011) oznámilo exekučnému súdu vstup do exekučného konania, ako

vedľajší účastník na strane povinného.

  Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 15. októbra 2012 č. k. 2Er/529/2009-12

vstup Z. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil. V odôvodení

uviedol, že podľa Exekučného poriadku je účastníctvo v konaní upravené samostatne ako „lex

specialis“, preto nie je možné použiť všeobecnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku  

a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/106/2008  

zo dňa 25. novembra 2008.

  Proti rozhodnutiu podalo Z. odvolanie dňa 07. novembra 2012.

  Krajský súd Prešov ako súd odvolací uznesením zo dňa 20. júna 2013 č. k.

16CoE/99/2013-31 napadnuté uznesenie zmenil tak, že Z. ako vedľajšieho účastníka na strane

povinného pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. augusta 2013.

V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že Z. je právnická osoba, ktorej

predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, preto platí § 93 ods. 2, 3  

O. s. p.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti uzneseniu odvolacieho súdu

na základe podnetu oprávneného, mimoriadne dovolanie zo dňa 08. júla 2014 podľa § 243e

ods. 1 a § 243f   ods. 1   písm. c/ O. s. p. a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O. s. p.).

Z odôvodnenia dovolania vyplýva, že oprávnený podal podnet Generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutia odvolacieho súdu.

Napadnutým uznesením odvolacieho súdu bol podľa názoru mimoriadneho dovolateľa

porušený zákon, nakoľko súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 1, § 2, § 3, § 93 ods. 2,

3, § 251 ods. 4 O. s. p. a § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.

Uviedol, že vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva v občianskom súdnom

konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka konania a zmyslom vedľajšieho

účastníctva je „pomoc v spore“ a je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka,  

ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka

na výsledku konania, ak bude rozhodnutím dotknuté jeho právne postavenie (práva

a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva) alebo je daná (§ 93 ods. 2 O. s. p.) predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené,

účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v sporovom konaní. Podľa

mimoriadneho dovolateľa je v exekučnom konaní vedľajšie účastníctvo vylúčené vzhľadom

na povahu veci, keďže ide o nútený výkon vykonateľného rozhodnutia. V tejto súvislosti

poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013.  

Ak odvolací súd dospel k odlišnému právnemu záveru, spočíva jeho rozhodnutie  

na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, zverejnené v Zbierke stanovísk 4/2014 pod č. 56, podľa ktorého je

vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní vylúčené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1) prejednal

mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky podané v súlade s ust.

§ 243e ods. 1, v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 243a

ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že neboli splnené zákonné procesné predpoklady na jeho

podanie.

Mimoriadne dovolanie bolo podané na podnet účastníka konania podľa § 243f ods.1

písm. c/ O. s. p.

Ust. § 243f O. s. p. priznáva generálnemu prokurátorovi procesné oprávnenie podať

mimoriadne dovolanie vtedy, ak sú splnené (okrem procesných podmienok) aj ním

ustanovené procesné predpoklady na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky môže podať mimoriadne dovolanie:

- na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu, alebo

osoby poškodenej rozhodnutím súdu,

- na základe zistenia, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon

- ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu

- ak túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne (§ 243e ods. 1 in fine O. s. p.).

Ak uvedené zákonné predpoklady nie sú splnené, potom generálny prokurátor nebol

oprávnený podať tento opravný prostriedok, ak ho napriek tomu podal, dovolací súd ho musí ako neprípustný odmietnuť (§ 243b ods. 5, § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., v spojení s § 243i

ods. 2 O. s. p.).

  Pri skúmaní splnenia uvedených procesných predpokladov mimoriadneho dovolania

treba vychádzať z toho, že mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku z pravidla stability

súdneho rozhodnutia, vyjadreného jeho právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel

mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je výnimočné použitie, s cieľom presadiť

vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch.

Mimoriadne dovolanie môže splniť uvedený účel iba vtedy, ak sú splnené kritériá

akceptovateľnosti jeho úpravy.

Jedným z uvedených procesných predpokladov na podanie mimoriadneho dovolania

je, že ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo

štátu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Vymedzenie tohto predpokladu

znamená, že mimoriadne dovolanie nemožno podať, ak ochranu možno dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami (napr. obnovou konania, dovolaním podaným účastníkom konania).

V preskúmavanej veci je zrejmé, že odvolací súd na základe podaného odvolania

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa.

  Podľa § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa.

Z uvedeného vyplýva, že ochranu práv a zákonom chránených záujmov oprávneného

bolo možné dosiahnuť iným právnym prostriedkom (dovolaním účastníka konania), ktorý

oprávnený nevyužil.  

Dovolací súd v nadväznosti na uvedené odkazuje na uznesenie sp. zn. PL. ÚS 57/99.

V súvislosti s konaním o súlade ustanovení Občianskeho súdneho poriadku týkajúcich sa

dovolania s Ústavou Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 57/99 vyslovil  

Ústavný súd Slovenskej republiky názor, podľa ktorého mimoriadne dovolanie možno

považovať za ďalší opravný prostriedok. Je to však aj napriek tomu dovolanie, ktoré je

mimoriadne výlučne z dôvodu, že na jeho podanie je procesne legitimovaný iba Generálny

prokurátor Slovenskej republiky a je zásadne obmedzené len na prípady, v ktorých nemožno podať dovolanie účastníkom konania. Pre mimoriadne dovolanie a mimoriadne dovolacie

konanie platí tá istá procesná úprava, ako pri dovolaní podanom účastníkom.

Ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je však prípustná len subsidiárne, t. j.

vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podaniu mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky

zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených

záujmov alebo takéto prostriedky nemala k dispozícii. Z tohto zákonného predpokladu

vyplýva významné obmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania, ktoré zabezpečuje jeho

výnimočnosť v súlade s teoretickou podstatou mimoriadneho opravného prostriedku.

Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky stabilne zastáva názor, že mimoriadne

dovolanie predstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho

právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku,

ktorým je jeho výnimočné použitie presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho

rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne dovolanie splniť iba

v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy, jedným z kritérií je

povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy.

Dovolací súd dospel k názoru, že v danej veci   neboli splnené predpoklady   pre podanie mimoriadneho dovolania, pretože smeruje proti rozhodnutiu, bolo možné podať

mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie), ktoré bolo podľa § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

prípustné.  

Dovolací súd vyslovuje názor, že opomenutie využitia dovolania ako mimoriadneho

opravného prostriedku účastníkom konania nemožno nahradiť mimoriadnym dovolaním

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré má iný účel a podmienky (sp. zn.

1MObdo/2/2011).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd podľa § 243i O. s. p., v spojení  

s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. mimoriadne dovolanie odmietol.

Podľa § 243b ods. 5, v spojení s § 148a O. s. p. dovolací súd úspešným, úspešnému

povinnému a vedľajšiemu účastníkovi, trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože im

žiadne účelne vynaložené trovy tohto konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. júna 2015

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: K.