Najvyšší súd   3M Obdo 1/2006 Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci žalobcu M, proti žalovanému V, vo veci pobočky v P, o zaplatenie 151 113,90 Sk s príslušenstvom, na mimoriadne dovolanie G proti uzneseniu Okresného súdu v Prievidzi z 18. augusta 2004 č. k. 14 Cb 183/04-38 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 2. mája 2005 sp. zn. 16 Cob 162/2004, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu v Prievidzi z 18. augusta 2004 číslo konania 14 Cb 183/04-38 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 2. mája 2005 sp. zn. 16 Cob 162/2004   z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Prievidzi napadnutým uznesením uložil žalovanému, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odpor v sume 7555 Sk proti platobnému rozkazu Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 14 Rob 234/2004 z 24. júna 2004.  

Na odvolanie žalovaného proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Trenčíne uznesením z 2. mája 2005 sp. zn. 16 Cob 162/2004 rozhodnutie o poplatkovej 3M Obdo 1/2006  

povinnosti potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetné konanie nie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. Žalovanú pohľadávku postúpili lekárne žalobcovi, ktorý v rámci svojej obchodnej činnosti vykonáva veľkodistribúciu farmaceutických výrobkov a zdra- votníckeho materiálu. Žalobca je teda podnikateľ, ktorý nie je konečným poskytovateľom zdravotníckych služieb, a preto jeho právo na zaplatenie uplatnenej pohľadávky nie je vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Na základe podnetu žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu podal G mimoriadne dovolanie, ktorým žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zrušiť, nakoľko bol týmito rozhodnutiami porušený zákon. V odôvodnení dovolania uviedol, že poskytovanie liekov pre poistencov zdravotných poisťovní lekárňami je poskytovaním zdravotníckej starostlivosti.

Poukázal, že v dôsledku postúpenia pohľadávky sa síce novým veriteľom stal žalobca, ale obsah pohľadávky sa nezmenil a táto sa naďalej týkala náhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je vecným oslobodením podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb., čiže oslobodené je súdne konanie ako také, a nielen určitý subjekt, ako tomu je pri oslobodení osobnom. Preto skutočnosť, že žalobca ako postupník je spoločnosť distribujúca lieky lekárňam, je vo vzťahu k oslobodeniu súdneho konania od súdnych poplatkov právne irelevantná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 a 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V konaní o zaplatenie úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu ceny liečiv a zdravotníckych pomôcok bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu. Uvedený postup súdu je možný len vtedy, ak žalovaný má povinnosť súdny poplatok zaplatiť. Dovolateľ poukazuje 3M Obdo 1/2006  

na vecné oslobodenie konania od poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého je od poplatkov oslobodené konanie vo ve- ciach zdravotného, nemocenského, dôchodkového poistenia, sociálneho zabezpeče- nia a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poplatkový zákon bližšie nestanovuje, aké vzťahy sa z poplatkového hľadiska považujú za vzťahy vznikajúce pri posky- tovaní zdravotnej starostlivosti.

Na základe platnej právnej úpravy súdy v rámci svojej rozhodovacej činnosti dospeli k záveru, že poskytovanie liekov alebo zdravotníckych pomôcok pre poistencov zdravotných poisťovní lekárňami je poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a to bez ohľadu na to, na základe akej právnej skutočnosti vznikol právny vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a lekárňou. Obsahom týchto vzťahov je vždy výkon zdravotnej starostlivosti pre poistencov poisťovne. Konania, predmetom ktorých sú nároky, ktoré vnikli pri výkone zdravotníckej starostlivosti, sú konaniami vo veciach poskytovania zdravotníckej starostlivosti a dopadá na nich ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d/ zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Tieto konania sú vecne od súdnych poplatkov oslobodené, preto žalovaný nebol povinný súdny poplatok za odpor zaplatiť (Zbierka stanovísk NS SR a rozhodnutí SR 5/2000).

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že postúpením pohľadávky, ktorá vnikla pri výkone zdravotníckej starostlivosti na podnikateľa – veľkodistribútora liekov a zdravotníckych pomôcok (ktorý neposkytuje zdravotnú starostlivosť), sa obsah uplatnenej pohľadávky zmenil tak, že už nie je pohľadávkou vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Dovolací súd zastáva názor, že postúpenie pohľadávky na základe zmluvy je upravené v ustanoveniach § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka. Cesiou dochádza k zmene veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastúpi namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ. Avšak zmena osoby veriteľa sa nedotýka právneho vzťahu, ktorý tak zostáva nezmenený. Zmení sa len osoba veriteľa, pričom pohľadávka sama zostane nezmenená. Z cedenta postúpením prechádza na cesio- nára pohľadávka v stave, v akom s ňou cedant v okamžiku účinnosti zmluvy o postúpení disponoval. Na cesionára prechádza vlastná pohľadávka (istina), ako 3M Obdo 1/2006  

i jej príslušenstvo. Z uvedeného je zrejmé, že postúpením pohľadávky, ktorá vznikla poskytnutím zdravotnej starostlivosti, sa jej obsah nemení, v dôsledku čoho je konanie o tejto pohľadávke podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. vecne oslobodené od súdnych poplatkov.

Keďže súd prvého stupňa a odvolací vec nesprávne právne posúdil, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 2 O.s.p. preto rozhodnutia súdov zrušil.

Poučenie : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 17. januára 2007

  JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu