Najvyšší súd 3M Cdo 42/2012 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S., zastúpená: K., Š., proti povinnému: F. P., S., štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom: T. M., súdna
tajomníčka Okresného súdu Bratislava II, vedenej súdnym exekútorom Mgr. V. U., so sídlom
úradu L., pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 33,19 eur a trovy exekúcie,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 7. februára 2012, č. k. 19CoE 89/2011-40 a uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II z 2. mája 2011, č. k. 39Er 4686/2006-23, takto
r o z h o d o l :
Dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 7. februára 2012, č. k.
19CoE 89/2011-40 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 2. mája 2011, č. k.
39Er 4686/2006-23 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II uznesením z 14. júla 2008, č. k. 39Er 4686/2006-7 exekúciu
zastavil podľa § 57 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok"). Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že exekúciu navrhol zastaviť
ten, kto ju navrhol vykonať.
Uznesením z 2. mája 2011, č. k. 39Er 4686/2006-23 Okresný súd Bratislava II
zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi 106,04 eur titulom trov exekúcie do troch
dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v súlade s rozhodnutiami
odvolacieho súdu exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že zastavenie exekúcie 3M Cdo 42/2012
pre preklúziu práva sa považuje za procesný neúspech oprávneného. Povinný na plynutie
lehôt nemá vplyv. Náhradu trov exekúcie preto musí strpieť oprávnený. Ďalej uviedol, že
exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci bol blok na pokutu, nezaplatenú na mieste
zo dňa 17.6.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 06. 2004 a vykonateľnosť dňa
02. 07. 2004. Nárok oprávneného v predmetnej exekučnej veci zanikol dňom 03. 07. 2007.
Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa otravách exekúcie
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením zo 7. februára 2012, č. k.
19CoE 89/2011-40 rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Povinnému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti,
že exekúcia bola zastavená pre preklúziu práva oprávneného, vyplývajúceho z rozhodnutia o priestupku a súdnemu exekútorovi vzniklo právo na úhradu účelne vynaložených trov
exekúcie. Ďalej uviedol, že oprávnený trovy exekúcie znáša v dvoch prípadoch, a to v prípade
jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie alebo v prípade, že exekúcia bola zastavená
z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.
postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu do straty
účinnosti exekučného titulu v priebehu konania nemôže v zásade ovplyvniť. Môže sa však
pričiniť o pozitívny výsledok exekučného konania tým, že podá návrh na začatie exekúcie
bez zbytočného odkladu po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (v tomto
prípade bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného dňa 17. 06. 2004 - deň
právoplatnosti, vykonateľného dňa 02. 07. 2004), čím v podstate ovplyvňuje dĺžku trvania
postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie
nepodal bez zbytočného odkladu, ale až po dvoch rokoch od vykonateľnosti exekučného
titulu (návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 07. 2006) a z tohto dôvodu sa podstatne znížil
predpoklad úspešného ukončenia exekučného konania (vymoženia pohľadávky). Odvolací
súd mal za to, že dôvodom neúspešného exekučného konania (ukončeného rozhodnutím
prvostupňového súdu na základe uplynutia prekluzívnej lehoty) bolo oneskorené podanie
návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného, a týmto konaním oprávnený v podstate
zavinil (aj keď nepriamo) zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 Ex. por.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách
exekúcie podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie
podľa § 243e ods. l O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd uznesenia súdov oboch stupňov zrušil 3M Cdo 42/2012
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na zdôvodnenie
mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutiami obidvoch súdov, tak prvostupňového
súdu, ako i súdu odvolacieho, bol porušený zákon, pretože konajúce súdy sa v prejednávacej
veci neriadili zákonnými ustanoveniami § 251 ods. 4 O. s. p., § 196, § 197 ods. l, § 200 ods.1,
2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje
ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane oprávneného, ktorú
nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než mimoriadnym dovolaním. Vyjadril
názor, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp.
na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie
z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej
na jeho vykonanie. Oprávnená osoba nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.
postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania, teda ani prípadné
vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu jeho konania ovplyvniť.
Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil
stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Konštatoval, že náhradu nevyhnutných
nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí
byť v exekučnom konaní preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny
prokurátor názor, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ale vždy treba
skúmať, či oprávnený procesné zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho
zavinenia na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno založiť
bez ďalšieho iba na jeho dispozičnom úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko
neúspechu exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy
exekúcie nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.
Oprávnený sa stotožnil s obsahom mimoriadneho dovolania.
Povinný, v zastúpení, sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení,
že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia 3M Cdo 42/2012
podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p.,
preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym
prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté uznesenia súdov
nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. l písm. c/ O. s. p).,
keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené
skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. l Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.
Podľa § 203 ods. l a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. 3M Cdo 42/2012
V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré
platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. l Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu
patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. l Exekučného poriadku). Podmienkou
uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému je však určitá forma procesného
zavinenia oprávneného.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením"
oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie
procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď
3M Cdo 6/2012, 6 M Cdo 2/2012).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že
ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej
na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného
súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej
lehoty) nemohol ovplyvniť.
Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov o trovách
exekúcie, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 4 veta
za bodkočiarkou, § 243b ods. 3 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
3M Cdo 42/2012
V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie
viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods.
2 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. apríla 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová