Najvyšší súd 3M Cdo 35/2012 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: S. - K. v B., IČO: X., proti povinnej: A. K., nar. X., naposledy bytom K., zastúpenej: J. G., súdna tajomníčka
Okresného súdu Bratislava II, o vymoženie uloženej povinnosti, vedenej na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 37 Er 2743/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky z 19. novembra 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II
z 5. mája 2011, č. k. 37 Er 2743/2006-30 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
zo 7. decembra 2011, č. k. 18 CoE 524/2011-36, takto
r o z h o d o l :
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 7. decembra 2011, č. k.
18 CoE 524/2011-36 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II z 5. mája 2011, č. k.
37 Er 2743/2006-30 sa z r u š u j ú a vec sa v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II vydal 6. júla 2006 poverenie na vykonanie exekúcie
na základe blokovej pokuty Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I, č. k. AA 1054324 zo dňa
17. septembra 2003.
Na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie Okresný súd Bratislava
II uznesením z 26. októbra 2009, č. k. 37 Er 2743/2006-16 exekúciu v zmysle § 57 a § 58 ods.
1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil.
Okresný súd Bratislava II, ako súd prvého stupňa uznesením z 5. mája 2011, č. k. 37 Er 2743/2006-30 zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. U. trovy 3M Cdo 35/2012
exekúcie vo výške 37,19 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodol tak v
súlade s § 196 a § 203 Exekučného poriadku, v spojení s ust. § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov.
Na odvolanie oprávneného v časti náhrady trov exekúcie Krajský súd v Bratislave, ako
súd odvolací uznesením zo 7. decembra 2011, č. k. 18 CoE 524/2011-36 uznesenie okresného
súdu vo výroku o trovách exekúcie potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že právo
oprávneného, vyplývajúce z rozhodnutia o priestupku, bolo prekludované. Súdnemu
exekútorovi vzniklo pri výkone exekučnej činnosti právo na úhradu účelne vynaložených trov
exekúcie. Povinná bola v exekučnom konaní úspešná, pretože toto bolo zastavené.
Súd vyvodil záver, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením povinnej, ale márnym
uplynutím času ako objektívnej kategórie a nie je preto možné zaviazať na náhradu trov
exekúcie povinnú. Zodpovednosť za výsledok exekučného konania má oprávnený, keďže ide
o jeho procesný neúspech (pohľadávka oprávneného nebola uspokojená). Preto súd prvého
stupňa správne rozhodol, keď zaviazal na zaplatenie trov vzniknutých exekútorovi
oprávneného. Navyše, z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa obrátil na súdneho exekútora
s návrhom na vykonanie exekúcie až takmer dva roky po tom, čo sa exekučný titul stal
vykonateľným, čím podstatne znížil možnosť vymoženia svojej pohľadávky.
Na podnet oprávneného podal proti uvedeným uzneseniam okresného súdu a krajského
súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Obe rozhodnutia
navrhol zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Ako dovolací
dôvod namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie podľa § 203
ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho
zavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Uvedené zákonné ustanovenie upravuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorej náklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie
tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, 3M Cdo 35/2012
že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť
medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že v predmetnej veci
nebol splnený žiaden zákonom ustanovený predpoklad, a preto nebol dôvod na použitie
uvedenej výnimky. Generálny prokurátor Slovenskej republiky zaujal názor, že pokiaľ
oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu
vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku
trvania tohto konania ovplyvniť. Okrem toho, ak súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu,
je povinný z úradnej moci exekúciu zastaviť. Generálny prokurátor Slovenskej republiky
vyslovil názor, že ak márne uplynie prekluzívna lehota na nútený výkon rozhodnutia,
povinnému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Oprávnenému nemožno uložiť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len preto, že
podal návrh na vykonanie exekúcie. Vždy treba skúmať, či oprávnený procesné zavinil
zastavenie exekúcie a aj mieru jeho zavinenia. Procesné zavinenie oprávneného nemožno
založiť na jeho úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu musí znášať
súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému
ani oprávnenému.
Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania stotožnil.
Súdny exekútor a povinná sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny
prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu orgánu konajúceho
v mene oprávneného (§ 243e ods. 1 a ods. 2 O. s. p.), a že je prípustné (§ 243f ods. 2 O. s. p.
a contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení
s § 243a ods. 3 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne
dovolanie je dôvodné.
3M Cdo 35/2012
Generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní ako dovolací
dôvod uviedol, že napadnuté uznesenia súdov nižšieho stupňa v časti o trovách exekúcie
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie
(§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie
nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu
patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy 3M Cdo 35/2012
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť
zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne
povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
Predpokladom takéhoto postupuje určitá forma procesného zavinenia oprávneného.
V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda
nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávneného
v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných
predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora,
podľa ktorého, pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp.
na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie
z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej
na jeho vykonanie. Oprávnený skutočne nemohol nijako ovplyvniť postup súdu
vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku
trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti
v priebehu konania. Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu
konania zistil stratu účinnosti exekučného titulu.
Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že
rozhodnutia krajského, ako aj okresného súdu o trovách exekúcie, spočívajú na nesprávnom
právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal
mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže
to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu
nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už
Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú
právnu problematiku (porovnaj napr. sp. zn. 3 MCdo 11/2009, 4 MCdo 11/2008, 5 MCdo 20/2011, 6 MCdo 4/2010, 7 MCdo 13/2011).
3M Cdo 35/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou
vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243b
ods. 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14 augusta 2013
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová