Najvyšší súd
3 MCdo 34/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: S., P., IČO: X., proti povinnému: E. P., nar. X., B., zastúpenému ustanovenou opatrovníčkou T. M., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu B., o vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie, vedenej
na Okresnom súde B. pod sp. zn. 39Er 4693/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. januára
2012, č. k. 19CoE 500/2010-35 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 18.
decembra 2009, č. k. 39Er 4693/2006-14, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. januára 2012, č. k. 19CoE 500/2010-35 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II
z 18. decembra 2009, č. k. 39Er 4693/2006-14 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu
Bratislava II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Oprávnená podala 21. júla 2006 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Bc. V. U.
(ďalej len súdny exekútor) návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 28. novembra 2006 vydal
Okresný súd Bratislava II poverenie č. 5102*023123 pre tohto súdneho exekútora na
vymoženie sumy 49,79 eur (1 500,- Sk), predstavujúcej pokutu uloženú povinnému za
priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v blokovom konaní na základe
bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. júna 2004 a vykonateľnosť 28. júna 2004.
Súdny exekútor doručil 17. januára 2008 Okresnému súdu Bratislava II podnet
na zastavenie exekúcie ex offo z dôvodu preklúzie pohľadávky.
Okresný súd Bratislava II uznesením zo 16. júla 2008 č. k. 39Er 4693/2006-9 exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
Exekučný poriadok) z dôvodu, že oprávnený jej zastavenie navrhol. Následne uznesením
z 18. decembra 2009 č. k. 39Er 4693/2006-14 zaviazal oprávnenú uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v sume 97,65 eur a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odmenu
zaplatí v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi oprávnená, nakoľko
zavinila zastavenie exekúcie.
Na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu o trovách exekúcie Krajský súd v Bratislave
uznesením z 18. decembra 2009, č. k. 39Er 4693/2006-14 uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil a povinnému návrhu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia
odvolací súd konštatoval, že má síce za to, že v prípade zastavenia exekúcie pre zánik práva na vykonanie rozhodnutia, nejde o zavinenie oprávneného tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, avšak len v prípade, že návrh na
vykonanie exekúcie bol podaný včas. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie nepodal bez zbytočného odkladu, ale až po uplynutí dvoch rokov od
vykonateľnosti exekučného titulu, čím podstatne znížil predpoklad úspešného ukončenia
exekučného konania. Záverom odvolací súd dodal, že dôvodom neúspešného exekučného
konania bolo oneskorené podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávnenej,
a týmto konaním v podstate nepriamo zavinila zastavenie exekúcie.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 29. februára 2012.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal mimoriadne
dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu ako i prvostupňového súdu podľa § 243e ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma
súdmi. Uviedol že súd môže uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy
exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje výnimku
zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku. Dovolateľ poukázal na
skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, preto neprichádza do úvahy
procesné zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného
titulu. Oprávnená nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho
exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku exekučného konania v jeho priebehu ovplyvniť.
Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil
stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Konštatoval, že náhradu nevyhnutných
nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenej podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí
byť v exekučnom konaní preukázaný. Ak márne uplynie prekluzívna lehota na nútený výkon
rozhodnutia, povinnému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi. Oprávnenej nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi len preto, že podala návrh na vykonanie exekúcie. Vždy treba skúmať, či
oprávnená procesne zavinila zastavenie exekúcie, a tak zavinila, aj mieru jej zavinenia.
Procesné zavinenie oprávnenej nemožno bez ďalšieho založiť iba naj dispozičnom úkone -
podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu exekúcie musí znášať súdny
exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému ani
oprávnenej.
Oprávnená sa vo svojom vyjadrení stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora, keď nezistila dôvody na jeho doplnenie alebo zmenu.
Povinný a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny
prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu orgánu konajúceho
v mene oprávnenej (§ 243e ods. 1 a 2 O. s. p.), a že je prípustné (§ 243f ods. 2 O. s. p.
a contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení
s § 243a ods. 3 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne
dovolanie je opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p., môže byť mimoriadne dovolanie podané iba
z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté
inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O. s. p.
v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p.
a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 druhá veta
O. s. p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd
predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O. s. p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,
nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti
účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom
nesprávne obsadeným). Existenciu týchto vád generálny prokurátor nenamietal a v dovolacom
konaní ani nevyšli najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je
namietaná, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237
O. s. p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných
ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Výskyt takejto vady
dovolací súd nezistil.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenia súdov
nižšieho stupňa o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f
ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť
zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne
povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.
Dovolací súd zo spisu zistil, že povinný svojim konaním 11. júna 2004 v Bratislave
naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa
§ 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Povinný spáchanie skutku priznal a súhlasil s jeho riešením v blokovom konaní, čo potvrdil
svojim podpisom. Z dôvodu, že povinný nezaplatil pokutu na mieste, bol mu vydaný blok na
pokutu nezaplatenú namieste č. A.. Pretože v určenej 15-dňovej lehote povinný pokutu
nezaplatil, rozhodnutie sa stalo 28. júna 2004 vykonateľným. Návrh na vykonanie exekúcie
oprávnená podala na Exekútorskom úrade Bratislava II, V. U. 27. júla 2006, t. j. pred dňom
straty účinnosti exekučného titulu. Dňa 02. novembra 2006 bol súdny exekútor poverený
vykonaním exekúcie.
V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov,
teda nebol splnený ani dôvod pre použitie výnimky v zmysle § 203 Exekučného poriadku.
Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také
porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď
neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo
zastavenie exekúcie.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ
oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,
neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti
exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.
Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.
postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani
prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše
súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu
účinnosti exekučného titulu.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského ako
aj okresného súdu o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa
§ 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv
a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku
(porovnaj napr. sp. zn. 3MCdo 11/2009, 4MCdo 11/2008, 5MCdo 20/2011, 6MCdo 4/2010,
7MCdo 13/2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou
vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 243i ods. 2 O. s. p.
v spojení s § 243b ods. 3 O. s. p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2013
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková