Najvyšší súd

3 MCdo 34/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: S., P., IČO: X., proti povinnému: E. P., nar. X., B., zastúpenému ustanovenou opatrovníčkou T. M., súdnou

tajomníčkou Okresného súdu B., o vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie, vedenej

na Okresnom súde B. pod sp. zn. 39Er 4693/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. januára

2012, č. k. 19CoE 500/2010-35 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 18.

decembra 2009, č. k. 39Er 4693/2006-14, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. januára 2012, č. k. 19CoE 500/2010-35 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II

z 18. decembra 2009, č. k. 39Er 4693/2006-14 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu

Bratislava II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Oprávnená podala 21. júla 2006 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Bc. V. U.

(ďalej len súdny exekútor) návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 28. novembra 2006 vydal

Okresný súd Bratislava II poverenie č. 5102*023123 pre tohto súdneho exekútora na

vymoženie sumy 49,79 eur   (1 500,- Sk), predstavujúcej pokutu uloženú povinnému za

priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v blokovom konaní na základe

bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. júna 2004 a vykonateľnosť 28. júna 2004.

Súdny exekútor doručil 17. januára 2008 Okresnému súdu Bratislava II podnet

na zastavenie exekúcie ex offo z dôvodu preklúzie pohľadávky.

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 16. júla 2008 č. k. 39Er 4693/2006-9 exekúciu

zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

Exekučný poriadok) z dôvodu, že oprávnený jej zastavenie navrhol. Následne uznesením

z 18. decembra 2009 č. k. 39Er 4693/2006-14 zaviazal oprávnenú uhradiť súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie v sume 97,65 eur a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odmenu

zaplatí v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi oprávnená, nakoľko

zavinila zastavenie exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu o trovách exekúcie Krajský súd v Bratislave

uznesením z 18. decembra 2009, č. k. 39Er 4693/2006-14 uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil a povinnému návrhu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia

odvolací súd konštatoval, že má síce za to, že v prípade zastavenia exekúcie pre zánik práva na vykonanie rozhodnutia, nejde o zavinenie oprávneného tak, ako to predpokladá

ustanovenie § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, avšak len v prípade, že návrh na

vykonanie exekúcie bol podaný včas. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený návrh na

vykonanie exekúcie nepodal bez zbytočného odkladu, ale až po uplynutí dvoch rokov od

vykonateľnosti exekučného titulu, čím podstatne znížil predpoklad úspešného ukončenia

exekučného konania. Záverom odvolací súd dodal, že dôvodom neúspešného exekučného

konania bolo oneskorené podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávnenej,

a týmto konaním v podstate nepriamo zavinila zastavenie exekúcie.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 29. februára 2012.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal mimoriadne

dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu ako i prvostupňového súdu podľa § 243e ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma

súdmi. Uviedol že súd môže uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy

exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje výnimku

zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku. Dovolateľ poukázal na

skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, preto neprichádza do úvahy

procesné zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného

titulu. Oprávnená nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho

exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku exekučného konania v jeho priebehu ovplyvniť.

Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil

stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Konštatoval, že náhradu nevyhnutných

nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenej podľa § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí

byť v exekučnom konaní preukázaný. Ak márne uplynie prekluzívna lehota na nútený výkon

rozhodnutia, povinnému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu

exekútorovi. Oprávnenej nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu

exekútorovi len preto, že podala návrh na vykonanie exekúcie. Vždy treba skúmať, či

oprávnená procesne zavinila zastavenie exekúcie, a tak zavinila, aj mieru jej zavinenia.

Procesné zavinenie oprávnenej nemožno bez ďalšieho založiť iba naj dispozičnom úkone -

podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu exekúcie musí znášať súdny

exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému ani

oprávnenej.

Oprávnená sa vo svojom vyjadrení stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania

generálneho prokurátora, keď nezistila dôvody na jeho doplnenie alebo zmenu.

Povinný a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny

prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu orgánu konajúceho

v mene oprávnenej (§ 243e ods. 1 a 2 O. s. p.), a že je prípustné (§ 243f ods. 2 O. s. p.

a contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení

s § 243a ods. 3 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie je opodstatnené.

V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p., môže byť mimoriadne dovolanie podané iba

z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté

inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O. s. p.

v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p.

a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 druhá veta

O. s. p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd

predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O. s. p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku   právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom

nesprávne obsadeným). Existenciu týchto vád generálny prokurátor nenamietal a v dovolacom

konaní ani nevyšli najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

namietaná, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237

O. s. p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných

ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Výskyt takejto vady

dovolací súd nezistil.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenia súdov

nižšieho stupňa o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f

ods. 1 písm. c/ O. s. p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto

zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov

exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu

súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov

a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203

Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť

zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne

povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.

Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.

Dovolací súd zo spisu zistil, že povinný svojim konaním 11. júna 2004 v Bratislave

naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa

§ 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Povinný spáchanie skutku priznal a súhlasil s jeho riešením v blokovom konaní, čo potvrdil

svojim podpisom. Z dôvodu, že povinný nezaplatil pokutu na mieste, bol mu vydaný blok na

pokutu nezaplatenú namieste č. A.. Pretože v určenej 15-dňovej lehote povinný pokutu

nezaplatil, rozhodnutie sa stalo 28. júna 2004 vykonateľným. Návrh na vykonanie exekúcie

oprávnená podala na Exekútorskom úrade Bratislava II, V. U. 27. júla 2006, t. j. pred dňom

straty účinnosti exekučného titulu. Dňa 02. novembra 2006 bol súdny exekútor poverený

vykonaním exekúcie.

V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov,

teda nebol splnený ani dôvod pre použitie výnimky v zmysle § 203 Exekučného poriadku.

Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také

porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď

neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo

zastavenie exekúcie.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ

oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,

neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti

exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.

Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.

postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani

prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše

súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu

účinnosti exekučného titulu.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského ako

aj okresného súdu o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

§ 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku

(porovnaj napr. sp. zn. 3MCdo 11/2009, 4MCdo 11/2008, 5MCdo 20/2011, 6MCdo 4/2010,

7MCdo 13/2011).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou

vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 243i ods. 2 O. s. p.

v spojení s § 243b ods. 3 O. s. p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2013

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:  

Mgr. Monika Poliačiková