Najvyšší súd

3 MCdo 24/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: S., P., IČO: X., proti povinnému: Z., nar.   X., bytom S., zastúpenému opatrovníčkou J., M., o vymoženie pohľadávky a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.  

37 Er 6077/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 2011, č. k. 15 CoE 19/2011-20

a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 10. novembra 2009, č. k. 37 Er 6077/2006-9,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 11. augusta 2011, č. k. 15 CoE 19/2011-20 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II  

z   10. novembra 2009, č. k. 37 Er 6077/2006-9   z r u š u j e   a vec v r a c i a Okresnému

súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnená podala 02. októbra 2006 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Bc. V.

(ďalej len súdny exekútor) návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 18. januára 2007 vydal Okresný

súd Bratislava II poverenie č. 5102*027585 pre tohto súdneho exekútora na vymoženie sumy

66,39 eur (2 000,- Sk), predstavujúcej pokutu uloženú povinnému za priestupok proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v blokovom konaní na základe bloku na pokutu

nezaplatenú na mieste, ktorý nadobudol právoplatnosť 22. septembra 2004 a vykonateľnosť

07. októbra 2004.

Súdny exekútor doručil 17. januára 2008 Okresnému súdu Bratislava II podnet

na zastavenie exekúcie ex offo z dôvodu preklúzie pohľadávky.

Okresný súd Bratislava II uznesením z 11. mája 2009, č. k. 37 Er 6077/2006-5

exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

Exekučný poriadok) z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia

trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Následne uznesením z 10. novembra 2009, č. k.

37 Er 6077/2006-9 zaviazal oprávnenú uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume

47,80 eur a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená od začiatku exekučného konania

znášala riziko neúspechu exekúcie v prípade uplynutia prekluzívnej lehoty spätej s jej právom

na zaplatenie dlžnej sumy.

Na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu o trovách exekúcie Krajský súd v Bratislave

uznesením z 11. augusta 2011, č. k. 15 CoE 19/2011-20 uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil a povinnému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uznesenia

sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že trovy exekúcie má

zaplatiť oprávnená, pretože počas exekúcie došlo k preklúzii práva oprávnenej.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 14. decembra 2011.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal mimoriadne

dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu ako i prvostupňového súdu podľa § 243e ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma

súdmi. Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy

exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k

zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje

výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku. Podľa dovolateľa

však v tejto veci nebol splnený žiadny zákonný predpoklad, a preto nebol dôvod na použitie

výnimky. Dovolateľ ďalej namietal, že súd prvého stupňa bližšie nezdôvodnil aplikáciu

predmetného ustanovenia zákona, zaoberal sa predovšetkým výškou náhrady trov exekúcie.

Dovolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, preto neprichádza do úvahy procesné zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie z dôvodu

straty účinnosti exekučného titulu. Oprávnená nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní,

resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku exekučného konania v jeho

priebehu ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej

moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Konštatoval, že

náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenej podľa  

§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na

náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný. Ak márne uplynie

prekluzívna lehota na nútený výkon rozhodnutia, povinnému nemožno uložiť povinnosť

nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnenej nemožno uložiť povinnosť

nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len preto, že podala návrh na vykonanie

exekúcie. Vždy treba skúmať, či oprávnená procesne zavinila zastavenie exekúcie, a tak

zavinila aj mieru jej zastavenia. Procesné zavinenie oprávnenej nemožno bez ďalšieho založiť

iba na dispozičnom úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu

exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie

nemožno uložiť povinnému ani oprávnenej.

Oprávnená sa vo svojom vyjadrení stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania

generálneho prokurátora, keď nezistila dôvody na jeho doplnenie alebo zmenu.

Povinný a súdny exekútor sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní  

(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny

prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu účastníka konania, proti

rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté

uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a

ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,

že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p., môže byť mimoriadne dovolanie podané iba

z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 druhá veta

O. s. p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd

predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O. s. p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku   právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom

nesprávne obsadeným). Existenciu týchto vád generálny prokurátor výslovne nenamietal.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. (bez ohľadu na to, či

generálny prokurátor odôvodnil svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa

§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej

vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu dovolací súd

taktiež nezistil.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenia súdov

nižšieho stupňa o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f

ods. 1 písm. c/ O. s. p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto

zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena

exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie  

(§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie

nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí

trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov

exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku, upravujú zásadu, že odmenu

patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov

a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203

Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť

zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne

povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.

Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného

(oprávnenej).

Dovolací súd zo spisu zistil, že povinný svojím konaním 22. septembra 2004

v Bratislave naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov. Povinný spáchanie skutku priznal a súhlasil s jeho riešením v blokovom konaní, čo

potvrdil svojím podpisom. Z dôvodu, že povinný nezaplatil pokutu na mieste, bol mu vydaný

blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 503160. Pretože v určenej 15-dňovej lehote povinný pokutu nezaplatil, rozhodnutie sa stalo 07. októbra 2004 vykonateľným. Oprávnená

potom, ako povinný nereagoval na výzvu na zaplatenie uloženej pokuty, postupovala

v zmysle § 372m O. s. p. v znení platnom od 01. septembra 2005 a podala návrh na vykonanie

exekúcie na Exekútorskom úrade Bratislava II, V. 02. októbra 2006, t. j. pred dňom straty

účinnosti exekučného titulu. Dňa 11. mája 2007 bol súdny exekútor poverený vykonaním

exekúcie.

V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov,

teda nebol splnený ani dôvod pre použitie výnimky v zmysle § 203 Exekučného poriadku.

Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také

porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď

neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo

zastavenie exekúcie.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ

oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,

neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti

exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.

Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.

postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani

prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše

súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu

účinnosti exekučného titulu.

Dovolací súd z obsahu spisu tiež zistil, že súd prvého stupňa sa v uznesení, ktorým

zaviazal oprávnenú na náhradu trov exekúcie neuviedol, podľa ktorého ustanovenia a podľa

akého právneho predpisu ju k náhrade trov exekučného konania zaviazal a v odôvodnení

rozhodnutia len skonštatoval, že oprávnená od začiatku exekučného konania znášala riziko

neúspechu exekúcie v prípade uplynutia prekluzívnej lehoty. Z uvedeného je zrejmé, že

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia  

§ 157 ods. 2 O. s. p. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia možno považovať

za porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré napĺňa znaky odňatia možnosti konať

pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského ako

aj okresného súdu o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci

a navyše súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o trovách konania   nedostatočne odôvodnil.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

§ 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu

problematiku (porovnaj napr. sp. zn. 3 MCdo 11/2009, 4 MCdo 11/2008, 5 MCdo 20/2011,  

6 MCdo 4/2010, 7 MCdo 13/2011).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou

vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243b

ods. 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,

záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2013

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:  

Mgr. Monika Poliačiková