Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 M Cdo 22/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., bývajúcej v B., proti žalovanej M., bývajúcej B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 19 C 37/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo 6. decembra 2007, sp. zn. 19 C 37/2006-260, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo 6. decembra 2007, sp. zn. 19 C 37/2006-260 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo 6. decembra 2007, sp. zn. 19 C 37/2006-260 priznal zástupcovi žalobkyne JUDr. R., advokátovi so sídlom v B., trovy právneho zastúpenia v sume 287 666 Sk a zástupkyni žalovanej JUDr. K., advokátke so sídlom v B., trovy právneho zastúpenia v sume 242 052 Sk. Súčasne uložil učtárni Okresného súdu Banská Bystrica, aby obom zástupcom účastníčok vyplatila trovy právneho zastúpenia v priznanej výške.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu Okresného súdu Banská Bystrica a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo 6. decembra 2007, sp. zn. 19 C 37/2006-260 napadol mimoriadnym dovolaním, ktorým žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru súd pri rozhodovaní o priznaní odmeny súdom ustanoveným advokátom obom účastníčkam konania pochybil, keď pri určení výšky odmeny postupoval podľa § 14b ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 3 M Cdo 22/2008 2
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, hoci správne mal aplikovať § 10 uvedenej vyhlášky, nakoľko podľa § 14b tejto vyhlášky sa postupuje v prípade, ak je advokát účastníkovi určený Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2004 Z.z. Ak je advokát účastníkovi ustanovený súdom (ako tomu bolo v danej veci), spôsob určenia odmeny advokáta je daný ustanoveniami druhej hlavy (§ 9 až 14) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Preto v danom prípade mala byť odmena vyčíslená podľa § 10 uvedenej vyhlášky za jednotlivé úkony právnej služby uvedených v § 14 a náhrady za poskytovanie právnych služieb podľa § 15 až 17 vyhlášky. V dôsledku nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. rozhodnutie prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Ustanovení zástupcovia oboch účastníčok vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedli, že rozhodnutie okresného súdu je správne, keďže súd prvého stupňa pri výpočte odmeny správne aplikoval ustanovenie § 14b vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu osoby poškodenej rozhodnutím súdu (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli dovolateľom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
3 M Cdo 22/2008 3
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) v otázke priznania odmeny súdom ustanoveným zástupcom z radov advokátov.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V danom prípade je nesporné, že žalobkyni a žalovanej boli rozhodnutiami okresného súdu ustanovení zástupcovia z radov advokátov (§ 30 O.s.p.).
Dovolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o platení trov konania vzniknutých advokátom ustanoveným súdom vychádzal správne z ustanovenia § 140 ods. 2 O.s.p., avšak nesprávne určil výšku im patriacej odmeny, keď na jej určenie aplikoval ustanovenie § 14b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 31. decembra 2008 (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“). Dovolací súd je zhodného názoru ako generálny prokurátor, že v danom prípade tarifná odmena mala byť určená podľa § 10 v spojení s § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že tretia hlava vyhlášky č. 655/2004 Z.z. s názvom „Tarifná odmena advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v občianskom súdnom konaní“ (§ 14a až 14f) sa nevzťahuje na prípady, keď je účastníkovi ustanovený advokát súdom v zmysle § 30 O.s.p. Táto tretia hlava bola do vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zaradená s účinnosťou od l. januára 2006 (vyhláškou č. 649/2005 Z.z.), a to v súvislosti (resp. v nadväznosti) s prijatím zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“). Na poskytovanie právnej 3 M Cdo 22/2008 4
pomoci podľa uvedeného zákona bolo zriadené Centrum právnej pomoci, ktoré právnu pomoc môže poskytovať prostredníctvom svojich zamestnancov alebo určených advokátov (§ 5 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.); zoznam advokátov, ktorých môže Centrum právnej pomoci určiť na poskytovanie právnej pomoci vedie Slovenská advokátska komora [§ 87 ods. 2, 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ustanovenia § 14a až 14f vyhlášky č. 655/2004 Z.z., možno použiť len pri určovaní sadzieb tarifných odmien advokáta, ktorý zastupuje osobu v materiálnej núdzi v občianskom súdnom konaní a na zastupovanie bol určený Centrom právnej pomoci.
Keďže v danej veci žalobkyni ako i žalovanej neboli na zastupovanie určení advokáti Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z., ale títo im boli ustanovení súdom podľa § 30 O.s.p., odmena za zastupovanie mala byť správne určená podľa § 10 v spojení s § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Na základe uvedeného možno uzavrieť, že právny záver okresného súdu, na ktorom založil rozhodnutie priznávajúce ustanoveným advokátom odmenu podľa § 14b vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nie je správny a opodstatnený je názor generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj trovách dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. februára 2010
3 M Cdo 22/2008 5
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková