Najvyšší súd 3 M Cdo 19/2009 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne K. K., bývajúcej v S., proti žalovaným 1/ B. D., bývajúcej v P., a 2/ P. D., bývajúcemu v P., o vypratanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 7 C 136/2006, o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 30. októbra 2008 sp. zn. 10 Co 126/2008 a proti rozsudku Okresného súdu Senica
zo 4. decembra 2007 č.k. 7 C 136/2006-95, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok
1. Krajského súdu v Trnave z 30. októbra 2008 sp. zn. 10 Co 126/2008 vo výroku,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej
týkajúcej sa žalovanej 1/, a vo výrokoch, ktorými bolo rozhodnuté o trovách
prvostupňového a odvolacieho konania,
2. Okresného súdu Senica zo 4. decembra 2007 č.k. 7 C 136/2006-95 vo výroku, ktorým
bola žalovanej 1/ uložená povinnosť vypratať do 3 dní nehnuteľnosť v katastrálnom
území P. vedenú na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súpisné č. X. na parcele
č. X., parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č. X. –
záhrady vo výmere X. m2 a parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X.
m2, a vo výrokoch, ktorými bolo rozhodnuté o trovách prvostupňového konania.
Vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Senica rozsudkom zo 4. decembra 2007 č.k. 7 C 136/2006-95 uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať do 3 dní nehnuteľnosti v katastrálnom území P. vedené 3 M Cdo 19/2009
na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súpisné č. X. na parcele č. X. (ďalej aj len
„vypratávaný dom“), parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela
č. X. – záhrady vo výmere X. m2 a parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X.
m2 (uvedené nehnuteľnosti súhrnne ďalej aj len „vypratávané nehnuteľnosti“). Žalovanej 1/
nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a rozhodol o náhrade trov konania. Vychádzal
z toho, že predmetom konania je vypratanie nehnuteľností, výlučným vlastníkom ktorých bol
pôvodne Ľ. D. (otec žalovaného 2/ a bývalý manžel žalovanej 1/). Ľ. D. a žalovaná 1/ uzavreli
manželstvo 31. januára 1975, vypratávané nehnuteľnosti ale netvorili predmet
(bezpodielového) spoluvlastníctva Ľ. D. a žalovanej 1/, lebo boli nadobudnuté pred uzavretím
ich manželstva. Obaja žalovaní bývali vo vypratávanom dome so súhlasom vlastníka a na
základe ich odvodeného práva vyplývajúceho z rodinnoprávneho vzťahu k vlastníkovi domu.
Manželstvo Ľ. D. a žalovanej 1/ bolo rozvedené v roku 2001. Ľ. D., ktorý bol oprávnený
s týmito nehnuteľnosťami samostatne nakladať, previedol vypratávané nehnuteľnosti
darovacou zmluvou z 9. augusta 2006 do výlučného vlastníctva žalobkyne (svojej sestry).
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že v čase jeho rozhodovania
žalovaní 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi ani nájomníkmi vypratávaných nehnuteľností a nepatrí im
ani žiadne iné právo oprávňujúce ich užívať vypratávané nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že
nehnuteľnosti užívajú žalovaní 1/ a 2/ bez právneho dôvodu, je žaloba na ich vypratanie
opodstatnená. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na § 142 ods. 1
a § 148 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalovanej 1/ Krajský súd v Trnave rozsudkom z 30. októbra 2008 sp. zn.
10 Co 126/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej týkajúcej sa
žalovanej 1/ potvrdil. Zároveň rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania
a tiež o žiadosti žalovanej 1/ o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Rozhodnutie vo veci
samej odôvodnil tým, že vec prejednal v medziach odvolania, ktoré podala len žalovaná 1/
(§ 212 ods. 1 a 2 písm. b/ O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku ukladajúcom žalovanej 1/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti je vecne správny.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2
O.s.p.) a dodal, že aj podľa jeho právneho názoru žalovaná 1/ nie je (spolu)vlastníčkou
vypratávaných nehnuteľností ani nositeľkou iného samostatného práva oprávňujúceho ju
užívať vypratávané nehnuteľnosti; jej užívanie má základ len v odvodenom práve
vyplývajúcom z už zaniknutého manželského vzťahu. Z týchto dôvodov rozsudok súdu
prvého stupňa v uvedenej časti potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Zamietnutie žiadosti 3 M Cdo 19/2009
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov odôvodnil poukazom na § 211 ods. 2, § 115 ods. 1
a § 30 O.s.p.) a rozhodnutie o náhrade trov konania poukazom na § 224 ods. 1, § 142 ods. 1
a § 148 ods. 1 O.s.p.).
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na
základe podnetu žalovanej 1/ napadol dovolaním rozsudky oboch súdov nižších stupňov.
Uviedol, že pri rozhodovaní o vyprataní domu bola v danej veci súdmi opomenutá otázka
práva žalovanej 1/ na bytovú náhradu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 43/1999 a v zhode s ním konštatoval, že manžel, ktorý užíval byt
v rodinnom dome patriacom druhému manželovi, má po rozvode ich manželstva právo na
náhradný byt v zmysle § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 Občianskeho
zákonníka. Po rozvode manželstva Ľ. D. a žalovanej 1/ mala žalovaná 1/ právo na
zabezpečenie náhradného bytu. Toto jej právo prevodom vlastníctva vypratávaných
nehnuteľností na žalobkyňu nezaniklo; na žalobkyňu (nadobúdateľku domu) prešla povinnosť
zabezpečiť žalovanej 1/ bytovú náhradu pri vyprataní domu. Pokiaľ súdy nižších stupňov pri
posudzovaní podmienok na vypratanie nehnuteľností žalovanou 1/ vychádzali z odlišného
právneho názoru, spočíva ich rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f
ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z týchto dôvodov generálny prokurátor žiadal oba napadnuté rozsudky
zrušiť vo výrokoch označených v mimoriadnom dovolaní a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že súdy nižších stupňov
rozhodli správne. Poprela opodstatnenosť dôvodov, so zreteľom na ktoré generálny
prokurátor spochybňuje správnosť právneho posúdenia veci súdmi nižších stupňov. Podstatou
jej vyjadrenia je, že žalovaní nemajú právo na bytovú náhradu, lebo vypratávaný dom nie je
bytový dom. Protiprávne užívajú celé vypratávané nehnuteľnosti a jej bránia vo výkone
vlastníckych práv, čím porušujú dobré mravy (§ 3 Občianskeho zákonníka). Mali dostatok
času na vyriešenie svojej situácie, odmietali ale všetky doterajšie pokusy o dohodu.
Žalovaná 1/ sa v plnom rozsahu stotožnila s dôvodmi mimoriadneho dovolania.
Uviedla, že v dome býva 34 rokov, finančne prispievala na jeho údržbu, rekonštrukciu aj
opravy. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
mimoriadnemu dovolaniu vyhovel.
3 M Cdo 19/2009
Najvyšší súd ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)
po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.)
na základe podnetu účastníčky konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté výroky
rozsudkov súdov nižších stupňov treba zrušiť.
Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Procesné vady konania (§ 243f ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p.) generálny prokurátor
nenamietal a v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyšli najavo.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový
stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
V preskúmavanej veci išlo o posúdenie otázky, či povinnosť žalovanej 1/ vypratať
nehnuteľnosti (konkrétne dom s bytom, v ktorom býva) mala byť viazaná na zabezpečenie
bytovej náhrady.
Fyzická osoba môže svoje bytové potreby uspokojovať trvalým spôsobom buď ako
vlastník bytu v bytovom dome (viď zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov) alebo ako vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza (viď § 126 Občianskeho
zákonníka), alebo ako nájomca bytu (viď § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka) alebo ako
nájomca obytnej miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie (viď § 717 a nasl. 3 M Cdo 19/2009
Občianskeho zákonníka) alebo ako oprávnený z vecného bremena, obsahom ktorého je
oprávnenie užívať byt (viď § 151u Občianskeho zákonníka).
Osobitným spôsobom sú uspokojované bytové potreby tých, ktorí sami síce nie sú
spomenutými vlastníkmi, nájomcami či oprávnenými z vecného bremena, no napriek tomu, so
zreteľom na existenciu ich rodinnoprávneho (napr. manželského) vzťahu k oprávnenému
subjektu, sú oprávnení uspokojovať svoje bytové potreby v byte tak, že svoje právo
odvodzujú od vlastníka, nájomcu alebo oprávneného z vecného bremena. Takýto odvodený
právny vzťah, obsahom ktorého je len určitý vymedzený podiel na tých právach
a povinnostiach, ktoré patria osobe, uspokojujúcej svoje bytové potreby na základe
neodvodeného právneho vzťahu, môže zaniknúť jednak počas trvania právne relevantného
rodinnoprávneho vzťahu (napr. zánikom vlastníctva toho, od koho je odvodzované právo
bývať v byte), jednak spolu so zánikom tohto rodinnoprávneho vzťahu (napr. rozvodom).
Najvyšší súd poznamenáva, že k podstate odvodeného „práva bývania“ sa vyjadril napríklad
v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 77/1997.
Občiansky zákonník tieto odvodené spôsoby uspokojovania bytových potrieb
fyzických osôb výslovne neupravuje, zo žiadneho jeho ustanovenia však nemožno vyvodiť, že
by ich neuznával alebo nepovažoval za právne relevantné. Osobám, ktoré sú v určitom
rodinnoprávnom vzťahu s priamym (neodvodeným) subjektom oprávneným v byte bývať,
poskytuje v niektorých prípadoch ochranu tým, že so vznikom tohto rodinnoprávneho vzťahu
spája vznik spoločného práva oprávňujúceho ich bývať v byte (viď napr. § 704 Občianskeho
zákonníka), pre prípad zániku ktorého zároveň stanovuje určité podmienky, za ktorých patrí
bytová náhrada tomu, kto je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať. V iných prípadoch
síce so vznikom rodinnoprávneho vzťahu priamo nespája vznik spoločného práva
oprávňujúceho bývať v byte (napr. pri služobnom byte právo spoločného nájmu), napriek
tomu však poskytuje ochranu tým, že pre prípad zániku rodinnoprávneho vzťahu priznáva
odvodeným oprávneným subjektom právo na bytovú náhradu (viď § 713 Občianskeho
zákonníka).
Právny poriadok výslovne neupravuje postavenie toho, kto trvalo uspokojuje bytové
potreby bývaním v byte z titulu existencie rodinnoprávneho vzťahu s vlastníkom bytu alebo
domu, v ktorom sa byt nachádza; výslovne nie sú upravené ani právne následky
zániku rodinnoprávneho vzťahu na práva a povinnosti odvodeného užívateľa bytu 3 M Cdo 19/2009
Keďže § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ
nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto
zákona (t.j. Občianskeho zákonníka), ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie,
bolo potrebné posúdiť, či na predmetný právny vzťah nemožno analogicky aplikovať niektoré
z ustanovení tohto zákonníka.
Právny vzťah Ľ. D. a žalovanej 1/ v čase trvania ich manželstva, obsahom ktorého
bolo oprávnenie žalovanej 1/ bývať vo vypratávanom dome, vykazoval znaky osobitne
v Občianskom zákonníku či inom zákone neupraveného majetkového vzťahu fyzických osôb
(§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý vznikol z právnych úkonov alebo z iných
skutočností (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v ktorom majú jeho účastníci rovnaké
postavenie (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Išlo o občianskoprávny vzťah, ktorý bolo
potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie. V nadväznosti na to bolo v ďalšom potrebné vyriešiť
otázku, ktoré ustanovenia Občianskeho zákonníka obsahujú výslovnú právnu úpravu, ktorá
dopadala na právne vzťahy obsahom a účelom najbližšie predmetnému (výslovne
neupravenému) právnemu vzťahu. S prihliadnutím na povahu práv a povinností účastníkov
tohto právneho vzťahu, pre ktorý bola charakteristická jednak absencia spoločných
(vlastníckych či užívacích) práv Ľ. D. a žalovanej 1/, jednak odvodenosť práv žalovanej 1/
bývať v byte nachádzajúcom sa vo vypratávanom dome, dospel dovolací súd k záveru, že k
tomuto vzťahu bol obsahom a účelom najbližší právny vzťah uvedený v § 713 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia ak služobný byt po smrti nájomcu alebo
po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1,
nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt,
ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. To platí aj v prípade,
ak nájomca služobného bytu opustí trvalo spoločnú domácnosť.
Podľa názoru dovolacieho súdu niet vo všeobecnosti žiadneho dôvodu, pre ktorý by
bývalý manžel, ktorý užíval byt v rodinnom dome patriacom druhému manželovi, mal mať po
rozvode manželstva horšie (nevýhodnejšie) právne postavenie ako manžel, ktorý naďalej
užíva služobný byt s jeho nájomcom. Ak je v tom právnom vzťahu, ktorý je Občianskym
zákonníkom výslovne upravený (§ 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka) chránený bývalý
manžel do tej miery, že nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečená
bytová náhrada, treba mu analogicky (§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka) priznať rovnaké 3 M Cdo 19/2009
právne postavenie a tomu zodpovedajúcu ochranu aj v právnom vzťahu výslovne Občianskym
zákonníkom alebo iným zákonom neupravenom, ktorý je mu obsahom a účelom najbližší.
V právnom vzťahu, ktorý je upravený v § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je bývalý
manžel chránený tým, že je mu priznaná bytová náhrada. Obdobná ochrana preto patrí aj
bývalému manželovi bývajúcemu v dome vlastnícky patriacom jeho bývalému manželovi
(prípadne jeho právnemu nástupcovi).
Najvyšší súd dodáva, že na rovnakých právnych záveroch spočívajú už jeho skoršie
rozsudky – viď napríklad rozsudok z 27. januára 2000 sp. zn. 3 Cdo 43/1999 (ktorý bol
publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/2000) a tiež rozsudok z 27. apríla 2000
sp. zn. 1 Cdo 72/1999.
Na vyššie uvedených právnych záveroch dovolací súd zotrváva aj v prejednávanej
veci. Dodáva, že pôvodný právny dôvod bývania žalovanej 1/ vo vypratávanom dome, ktorý
vyplýval z jej rodinnoprávneho (manželského) vzťahu s Ľ. D., zanikol rozvodom ich
manželstva a jej bývalý manžel (vlastník) sa mohol domáhať vypratania domu podľa § 126
Občianskeho zákonníka; pre taký prípad ale žalovanej 1/ patrila bytová náhrada. Na tom
nezmenil nič ani prevod vypratávaného domu z vlastníctva bývalého manžela žalovanej 1/ na
žalobkyňu – pre prípad jeho vypratania naďalej patrí žalovanej 1/ bytová náhrada. Povinnosť
strpieť bývanie žalovanej 1/ vo vypratávanom dome do zabezpečenia bytovej náhrady prešla
na žalobkyňu ako právnu nástupníčku Ľ. D..
V danom prípade súdy oboch nižších stupňov vec z vyššie uvedených hľadísk
neposúdili, preto sú ich rozhodnutia predčasné a nesprávne.
Vzhľadom na opodstatnené uplatnenie dôvodu v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.
zrušil najvyšší súd rozsudky súdov oboch nižších stupňov vo výrokoch napadnutých
mimoriadnym dovolaním a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (§ 243i O.s.p. a § 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného konania a konania
o mimoriadnom dovolaní (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
3 M Cdo 19/2009
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. februára 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková