Najvyšší súd   3 M Cdo 13/2009

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. V., 2/ S. V., rod. K., oboch bývajúcich v B., zastúpených JUDr. M. P., advokátkou so sídlom v Ž., proti žalovaným 1/ Š.   Š.,   bývajúcemu   v   S.S.,   2/   H.   Š.,   bývajúcej v   S.S., zastúpenej JUDr. D. C.,

advokátom so sídlom v Ž., o zaplatenie 5 808, 93 € (175 000 Sk) s prísl., vedenej na

Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6 C 580/2000, o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Čadca zo 14. júna 2007 č.k.  

6 C 580/2000-183 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 9. apríla

2008 sp. zn. 7 Co 221/2007, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok

1. Krajského súdu v Žiline z 9. apríla 2008 sp. zn. 7 Co 221/2007 vo výroku, ktorým bol

potvrdený rozsudok Okresného súdu Čadca zo 14. júna 2007 č.k. 6 C 580/2000-183   v napadnutej časti vo veci samej týkajúcej sa žalovanej 2/ a vo výroku, ktorým bolo

rozhodnuté o trovách odvolacieho konania medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou 2/,

2. Okresného súdu Čadca zo 14. júna 2007 č.k. 6 C 580/2000-183 vo výroku, ktorým bola

žalovanej 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ 175 000 Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 3. novembra 2000 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 10. júna 2003 č.k. 6 C 580/2000-51 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali, aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne

a nerozdielne zaplatiť 200 000 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 3. novembra 2000

až do zaplatenia. Žalobcov 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/   3 M Cdo 13/2009

náhradu trov prvostupňového konania vo výške 18 328 Sk. Rozhodol tak po zistení, že

žalovaný 1/ ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. X.  

v   kat. území S., dom č. X. a pozemok KN X., zastavaná plocha o výmere X. m² (ďalej len

„nehnuteľnosti“) bez súhlasu žalovanej 2/ ako bezpodielovej spoluvlastníčky uzatvoril

so žalobcami 1/ a 2/ dňa 27. septembra 1999 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli vyššie

uvedené   nehnuteľnosti   a   žalobcovia   1/ a   2/   uhradili   žalovanému   1/   kúpnu   cenu  

400 000 Sk. Následne žalobcovia 1/ a 2/ 13. júna 2000 uzatvorili so žalovanou 2/ dohodu

o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej žalovaná 2/ udelila súhlas  

s predajom vyššie uvedenej nehnuteľnosti a žalobcovia 1/ a 2/ sa zaviazali uhradiť jej  

200 000 Sk, z ktorých žalovanej 2/ v skutočnosti uhradili len 175 000 Sk na vyrovnanie jej

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Súčasťou dohody o urovnaní bolo aj dojednanie

o postúpení pohľadávky, podľa ktorého žalovaná 2/ postúpila svoju pohľadávku voči

žalovanému 1/ vo výške 200 000 Sk z titulu nároku na polovicu kúpnej ceny nehnuteľnosti  

na žalobcov 1/ a 2/. Zo spisu Okresného súdu Čadca sp.zn. 5 C 8/2000 súd zistil, že pred

týmto súdom prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva medzi

žalovanými 1/ a 2/, predmetom ktorého medzi aktívami nie je nehnuteľnosť zapísaná  

na LV č. X. a ani nárok na zaplatenie časti kúpnej ceny žalovanej 2/. Žalobcovia 1/ a 2/ svoj

nárok na zaplatenie 175 000 Sk s prísl. vyvodzovali z postúpenej pohľadávky vo výške 200 000 Sk, ktorú pôvodne mala žalovaná 2/ voči žalovanému 1/ z titulu neuhradenia 1/2

kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá je v ich v bezpodielovom spoluvlastníctve (t.j. žalovaných 1/

a 2/) a ktorú postúpila na žalobcov 1/ a 2/. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil tým, žalovaná 2/

neplatne   postúpila   na   žalobcov   1/ a   2/   pohľadávku   vo   výške   200 000 Sk,   pretože

k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných ešte nedošlo a žalovaná 2/

tak nedisponuje zročnou pohľadávkou, ktorú postúpila na žalobcov. O náhrade trov konania

súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Žiline uznesením z 3. decembra 2003

sp.zn. 6 Co 348/2003 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil  

na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou, či žalovaný 1/

prijatím od žalobcov sumy 400 000 Sk a tiež aj žalovaná 2/ sumy 175 000 Sk pred

vyporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva nezískali bezdôvodné obohatenie.  

Okresný súd Čadca ďalším rozsudkom z 20. apríla 2004 č.k. 6 C 580/2000-76 uložil

žalovaným 1/ a 2/ povinnosť solidárne   zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ 175 000 Sk so 17,6 %   3 M Cdo 13/2009

úrokom z omeškania od 3. novembra 2000 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške

46 507 Sk. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný 1/ ako bezpodielový

spoluvlastník nehnuteľností uzatvoril so žalobcami 1/ a 2/ 27. septembra 1999 kúpnu zmluvu,

na základe, ktorej mu uhradili kúpnu cenu 400 000 Sk. Nedostatok súhlasu žalovanej 2/ ako

bezpodielovej spoluvlastníčky vyššie uvedenej nehnuteľnosti bol konvalidovaný

prostredníctvom dohody o urovnaní z 13. júna 2000 uzatvorenej medzi žalobcami 1/, 2/

a žalovanou 2/, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ zaviazali uhradiť jej 200 000 Sk na vyrovnanie jej

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti (žalobou sa domáhali zaplatenia 175 000 Sk  

s úrokom z omeškania). Súd považoval žalobu za dôvodnú, keď mal preukázané, že žalovaní

1/ a 2/ prijatím   400 000   Sk   titulom   kúpnej   ceny   za nehnuteľnosť   a   prijatím   ďalších  

175 000 Sk, prijali plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného 1/ uznesením z 31. januára 2007 sp. zn.

8 Co 140/2006 napadnutý rozsudok opäť zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože na strane žalovaného 1/

nevzniklo bezdôvodné obohatenie, lebo predmetné nehnuteľnosti nadobudol od svojej matky darovacou zmluvou (nesprávne označovanou ako kúpna zmluva). Preto bol oprávnený sám

predávajúci uzavrieť so žalobcami 1/ a 2/ kúpnu zmluvu 27. septembra 1999 bez súhlasu

žalovanej 2/. Keďže bol výlučným vlastníkom predaných nehnuteľností a nebol účastníkom

dohody o urovnaní, podľa právneho názoru odvolacieho súdu nevzniklo na jeho strane

bezdôvodné obohatenie.

Okresný súd   Čadca rozsudkom zo 14. júna 2007 č.k. 6 C 580/2000-183 (v poradí

tretím) uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ 175 000 Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 3. novembra 2000 až do zaplatenia a trovy konania 32 775 Sk. Voči

žalovanému 1/ žalobu zamietol a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/

65 051,60 Sk titulom náhrady jeho trov konania. Súd prvého stupňa vychádzajúc  

zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho predošlom zrušujúcom

uznesení, že na strane žalovaného 1/ nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, dospel k záveru,

že žalovaná 2/ nadobudla sumu 175 000 Sk bez právneho dôvodu, pretože doposiaľ nebolo

právoplatne rozhodnuté o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalovanými 1/

a   2/ ako bývalými manželmi. Na strane žalovaného 1/ nebolo preukázané bezdôvodné

obohatenie, preto žalobu voči nemu zamietol. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa     3 M Cdo 13/2009

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za začiatok omeškania žalovanej 2/ s plnením

peňažného dlhu, považoval okamih rozšírenia žaloby aj na žalovanú 2/. Rozhodnutie  

o trovách odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p., pričom vychádzal z názoru, že v dôsledku

zamietnutia žaloby voči žalovanému 1/ mali inak v konaní úspešní žalobcovia úspech iba

polovičný. O náhrade trov žalovaného 1/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcov a žalovanej 2/ rozsudkom z 9. apríla 2008

sp. zn. 7 Co 221/2007 napadnutý rozsudok vo výrokoch vo veci samej potvrdil a v časti

výrokov o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy

odvolacieho konania v sume 14 836 Sk do 3 dní na účet advokátky JUDr. E. H.. Žalovanej 2/

uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania 23 476 Sk do 3 dní na

účet advokátky JUDr. M. P.. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný 1/

bol výlučným vlastníkom nehnuteľností predaných žalobcom 1/ a 2/ a pokiaľ žalovaná 2/ na

základe dohody o urovnaní uzavretej so žalobcami 1/ a 2/ bez účasti žalovaného 1/ získala

sumu 175 000 Sk, došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu. Zrušenie výrokov

o náhrade trov prvostupňového konania žalobcov 1/ a 2/ odôvodnil nesprávnym názorom

súdu prvého stupňa o čiastočnom úspechu žalobcov 1/ a 2/ a   pokiaľ ide o náhradu trov

konania žalovaného 1/, odvolací súd poukázal na to, že žalovaného 1/ v konaní postupne

zastupovali dvaja právni zástupcovia, čo však z výroku rozsudku súdu prvého stupňa nie je

zrejmé. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti v konaní.  

Na   základe   podnetu   žalovanej   2/   napadol   rozsudok   Okresného   súdu   Čadca  

zo 14. júna 2007 č.k. 6 C 580/2000-183 vo výroku o povinnosti žalovanej 2/ zaplatiť

žalobcom 1/ a 2/ 175 000 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 3. novembra 2000  

do zaplatenia v spojení s potvrdzujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu v Žiline z 9. apríla

2008 sp. zn. 7 Co   221/2007 mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Namietal, že v konaní došlo k inej vade

uvedenej v § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. a napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. K nesprávnemu právnemu

posúdeniu došlo tým, že hoci súdy uložili žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť vyššie uvedené

peňažné plnenie z dôvodu, že získala majetkový prospech bez právneho dôvodu, hoci

skutočným právnym dôvodom na získanie majetkového prospechu bol záväzok žalobcov 1/

a 2/ zaplatiť žalovanej 2/ 200 000 Sk vyplývajúci z dohody o urovnaní. K naplneniu tzv. inej   3 M Cdo 13/2009

vady ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, došlo tým, že súdy sa vo svojich

rozhodnutiach nevyporiadali s otázkou platnosti prípadne neplatnosti dohody o urovnaní a ich

rozhodnutia sú pokiaľ ide o túto pre rozhodnutie podstatnú otázku, nepreskúmateľné.

Z uvedených dôvodov žiadal tieto rozsudky v napadnutej časti (vo veci samej) zrušiť a vec

vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.  

Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení navrhli mimoriadne dovolanie ako nedôvodné

zamietnuť. Žiadny z účastníkov v prvostupňovom ani odvolacom konaní nepoukazoval  

na dohodu o urovnaní z 13. júna 2000, ktorú uzavreli žalobcovia so žalovanou 2/ a ani  

na žiadne zo skutočností uvádzané v mimoriadnom dovolaní, preto je neopodstatnené

poukazovať na tieto skutočnosti, keď neboli označené v prvostupňovom ani v odvolacom

konaní (§ 120 ods. 4 O.s.p.). V prípade zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa dovolacím

súdom, žiadali tento zrušiť v celom rozsahu, nakoľko v zmysle § 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.

výroky napadnutého rozsudku navzájom súvisia, ide o spoločné práva a povinnosti, preto sa

musí rozhodnutie vzťahovať na všetkých účastníkov na jednej strane a z právneho predpisu

vyplýva spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi (§ 242 ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p.).

Žalovaný 1/ sa k dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.

Žalovaná 2/ sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu stotožnila s mimoriadnym dovolaním  

a podľa jej názoru sa bezdôvodne obohatil žalovaný 1/; navrhla preto zrušiť rozsudky súdov

prvého a druhého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dohodou

o urovnaní uzavretou dobromyseľne boli vyporiadané vzájomné práva účastníkov, preto

plnenie z tejto dohody nemôže byť jej neoprávneným obohatením. Zastávala tiež názor  

o nedostatku svojej pasívnej legitimácie v konaní, preto „konanie voči nej malo byť

zastavené“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní  

(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.) na dovolacom súde v lehote jedného roka  

od právoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť

týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa

v napadnutej časti bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení  

s § 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.   3 M Cdo 13/2009

a dospel k záveru, že rozhodnutia súdov v napadnutých častiach treba zrušiť a v súvisiacich

výrokoch o trovách odvolacieho konania treba zrušiť.  

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá

veta O.s.p.) Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

O.s.p.; žiadna z týchto vád nebola v mimoriadnom dovolaní namietaná a v konaní o tomto

opravnom prostriedku nevyšla najavo.

Dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k tzv. inej

vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. l písm. b/

O.s.p.). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu došlo v prejednávanej veci v konaniach  

na súdoch nižších stupňov k procesným nesprávnostiam (viď ďalej 1. a 2.), ktoré vykazujú znaky takej procesnej vady. O tzv. inú vadu konania ide tiež v prípade nepreskúmateľnosti

rozhodnutia súdu (viď tiež R 111/1998).

Odôvodnenie rozsudku (prvostupňového aj odvolacieho) súdu musí mať náležitosti

uvedené v § 157 ods. 3 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Musí obsahovať výklad opodstatnenosti

a zákonnosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení rozsudku musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami; jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy

rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo

nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má

byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu

veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je

predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom

kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.   3 M Cdo 13/2009

Tieto   požiadavky   mimoriadnym   dovolaním   rozsudok   Krajského   súdu   v   Žiline  

z 9. apríla 2008 sp. zn. 7 Co 221/2007 v napadnutej časti v spojení s rozsudkom Okresného

súdu Čadca zo 14. júna 2007 č.k. 6 C 580/2000-183 nespĺňajú. Súdy oboch stupňov v danej

veci prevzatie sumy 175 000 Sk žalovanou 2/ posúdili ako bezdôvodné obohatenie, ktoré jej

žalobcovia poskytli bez právneho dôvodu. Súd prvého stupňa, ktorý vychádzal zo záväzného

právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho poslednom zrušujúcim rozhodnutí

z 31. januára 2007 sp. zn. 8 Co 140/2006, po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že

žalovanej 2/ na základe dohody o urovnaní so žalobcami, ktorým vytýkala uzavretie

kúpnopredajnej zmluvy iba so žalovaným 1/ bez jej súhlasu, hoci ona bola bezpodielovou

spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, bola vyplatená suma 175 000 Sk. Bol toho

názoru, že žalovaná 2/ nadobudla uvedenú sumu bez právneho dôvodu, lebo v tom čase ešte

nebolo právoplatne rozhodnuté o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných.

Odvolací súd, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, t.j. vo výroku,

ktorým žalovanej 2/ bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 175 000 Sk a vo výroku,

ktorým bola žaloba voči žalovanému 1/ zamietnutá, na rozdiel od súdu prvého stupňa

vychádzal z odlišného názoru, že žalovaný 1/ uzavrel so žalobcami kúpnu zmluvu ohľadom

predmetných nehnuteľností ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, ktorú získal zmluvou   od svojej matky (registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Čadci pod R.). Z toho dôvodu

žalovaná 2/ sumu 175 000 Sk získala od žalobcov bez právneho titulu, lebo nebola

bezpodielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností.

V konaní bolo nesporne preukázané, že k vyplateniu sumy 175 000 Sk žalobcami

žalovanej 2/ predchádzalo uzavretie dohody o urovnaní v zmysle § 585 a nasl. Občianskeho

zákonníka dňa 13. júna 2000, v ktorej žalovaná 2/ udelila dodatočne výslovný súhlas

s uzatvorením kúpnej zmluvy z 27. septembra 1999 uvedenej v bode I. dohody o urovnaní

(ktorú uzavrel žalovaný 1/ so žalobcami ohľadom označených nehnuteľností za dohodnutú

kúpnu cenu 400 000 Sk) a v ktorej sa žalobcovia zaviazali vyplatiť žalovanej 2/ v hotovosti

sumu 200 000 Sk na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu na označených

nehnuteľnostiach (bod II/l dohody o urovnaní), ďalej bol v dohode uvedený spôsob zaplatenia

tejto sumy. Žalovaná 2/ zároveň postúpila pohľadávku na žalobcu 1/ vo výške 200 000 Sk

voči žalovanému 1/, ktorá vznikla z titulu vyplatenia 1/2 kúpnej ceny za nehnuteľnosť

uvedenej v bode I. dohody o urovnaní a vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný 1/ jej

neodovzdal polovicu kúpnej ceny.

  3 M Cdo 13/2009

Pokiaľ ide o dohodu o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, touto si

účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných

práv a povinností tým, že ich ruší a nahradzuje ich novými, t.j. doterajší záväzok tak zaniká  

a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Dohoda o urovnaní   je

samostatným zaväzovacím dôvodom – právnym dôvodom vzniku záväzku. Po uzavretí

dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len

plnenia   z   nového   záväzku   z   dohody   o   urovnaní.   Účelom   urovnania   v   zmysle   tohto

ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu napr. o tom, či boli splnené

predpoklady vzniku alebo zániku určitého práva, spornosť alebo pochybnosť týkajúcu sa

výšky pohľadávky, jej splatnosti a pod., pričom spornosť alebo pochybnosť môže byť

skutková i právna, objektívna i subjektívna. Urovnaním môžu byť medzi účastníkmi upravené

akékoľvek sporné práva, ktorými môžu disponovať. Spornosťou práva v zmysle § 585 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa nemienia súdne spory, ale rozdielny názor účastníkov na otázku

existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr. v akom rozsahu má byť plnené,

kedy a pod.). Stačí, že jednej zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného

právneho vzťahu javí sporným bez ohľadu na to, či spor objektívne existuje. Môže ísť o pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môže byť aj omyl. Podmienkou platnosti

dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného (urovnávaného) právneho vzťahu

medzi účastníkmi tejto dohody. Účelom urovnania je predísť ďalším nezrovnalostiam alebo

sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí

záväzkom novým. Urovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv a povinností,

ohľadom ktorých účastníci neboli v zhode, ale tiež celého záväzku (záväzkového právneho

vzťahu) alebo všetkých doterajších záväzkov medzi účastníkmi, avšak s výnimkou tých práv

(a im zodpovedajúcich povinností), na ktoré niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe,

keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Doterajší záväzok ktorý zanikol, je tak nahradený novo

dojednaným, ktorý je obsiahnutý v dohode o urovnaní. Dohoda o urovnaní je potom

samostatným zaväzovacím dôvodom. Ustanovenie § 586 ods. 1 Občianskeho zákonníka

chráni urovnanie pred sankciou neplatnosti pre prípad, že pri uzatvorení dohody o urovnaní

došlo k omylu v tom, čo je medzi stranami sporné, či pochybné a teda v akom rozsahu sa má

urovnanie týkať doterajšieho záväzku. Omyl jednej, prípadne oboch strán pri uzatváraní

dohody o urovnaní, týkajúci sa rozsahu, v akom má byť doterajší záväzok nahradený iným,

nemá vplyv na platnosť dohody. Odsek 2/ tohto ustanovenia sa týka prípadov, kde strany pri

urovnaní vychádzali z domnelého práva jednej strany, hoci toto právo v čase dojednania

neexistovalo.

  3 M Cdo 13/2009

Súdy pri rozhodovaní vychádzali zo zhodného názoru, že na strane žalovanej 2/

vzniklo bezdôvodné obohatenie prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Hoci v konaní bolo

preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli so žalovanou 2/ 13. júna 2000 dohodu o urovnaní,

súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná 2/ získala prijatím sumy 175 000 od žalobcov

na základe uvedenej dohody o urovnaní bezdôvodné obohatenie. Napriek prijatému záveru,

súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal s otázkou (ne)platnosti

tohto právneho úkonu, hoci toto posúdenie je podstatným pre právny záver, či žalovaná mala

právny dôvod na prijatie plnenia od žalobcov na základe dohody o urovnaní. Uvedené

pochybenie neodstránil ani odvolací súd, ktorý posúdenie otázky (ne)platnosti dohody

o urovnaní tiež nepovažoval za právne významné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (zrejme vzhľadom na zaujatý názor o výlučnom

vlastníctve nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy). Z odôvodnenia rozhodnutí

súdov oboch stupňov tiež nevyplýva, ako sa vyporiadali s existenciou právoplatného rozsudku

Okresného súdu Čadca z 15. novembra 1999 č.k. 6 C 984/98-54, ktorým súd na návrh terajšej

žalovanej 2/ H. Š. určil, že nehnuteľnosti kat. úz. rodinný dom číslo súpisné X.  

s príslušenstvom a pozemok zastavaná plocha o výmere X. m2, zapísané na LV X.  

na základe kúpnej zmluvy R., tvorili bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov –   v tomto

konaní žalovaných 1/ a 2/. So zreteľom na uvedené rozhodnutia súdov oboch stupňov sú pre

nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a nemôžu byť považované za správne.

Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 243f ods. 1

písm. c/ O.s.p., dovolací súd dodáva, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu   z   hľadiska   správnosti   zaujatých   právnych   záverov,   lebo   vzhľadom   na   už

spomenutú tzv. inú vadu nemožno posúdiť, či súdy správne aplikovali príslušnú právnu

normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto po zistení, že v konaní došlo k vyššie

uvedenej procesnej vade konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., na ktorú musel vziať

zreteľ, zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa  

na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.).  

Pokiaľ ide o náhradu trov prvostupňového konania medzi žalobcami a žalovanou 2/,

o tejto doposiaľ nebolo rozhodnuté, pretože Krajský súd v Žiline uznesením z 31. marca 2009   3 M Cdo 13/2009

sp. zn. 7 Co 59/2009 zrušil uznesenie Okresného súdu Čadca z 15. januára 2009 č.k.  

6 C 580/00-254 vo výroku, ktorým žalovaná 2/ bola zaviazaná nahradiť žalobcom 1/ a 2/

trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v sume 2 854,91 € (86 007 Sk) na účet

právnej zástupkyne žalobcov, advokátky JUDr. M. P.. V novom rozhodnutí rozhodne súd

znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1

O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2011

  JUDr. Daniela Sučanská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová