UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej V. F., bývajúcej v X., za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 2 721,14 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2 C 88/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu Prešov zo 14. mája 2012 sp. zn. 16 Co 27/2012, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie o d m i e t a. Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.
Odôvodnenie
Okresný súd Bardejov rozsudkom zo 4. júla 2011 č.k. 2 C 88/2010-65 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 711,18 € s 18,25 % úrokom z omeškania ročne špecifikovaným v žalobe, ako aj trovy konania vo výške 827,38 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovanej. Po podaní odvolania vedľajším účastníkom, pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní, žalobca odvolaciemu súdu písomne oznámil, že žalobu berie späť v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť. Krajský súd v Prešove uznesením zo 14. mája 2012 sp. zn. 16 Co 27/2012 pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 714,14 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania pri určení tarifnej odmeny advokáta sa stotožnil s predloženou špecifikáciou trov vedľajšieho účastníka, v zmysle ktorej tarifná hodnota veci pozostáva z istiny vo výške 2 411,18 € a zo sumy 2 767,35 ako kapitalizovanej sumy úrokov z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo súm uvedených v špecifikácii trov konania. Na podnet žalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti výroku uznesenia Krajského súdu v Prešove zo 14. mája 2012 sp. zn. 16 Co 27/2012 o trovách konania. Namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom inouvadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu vytkol, že odôvodnenie jeho rozhodnutia týkajúce sa výroku o trovách konania nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p., nie je dostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnej aplikácii ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ak do základu pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej služby okrem istiny 2 711,18 € zahrnul aj kapitalizované úroky z omeškania v sume 2 767,35 €. Z uvedených dôvodov žiadal uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o trovách konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že dovolanie je dôvodné. Podľa jeho názoru napadnuté uznesenie krajského súdu nie je riadne odôvodnené a spĺňa znaky arbitrárneho konania. Trovy vedľajšieho účastníka nepovažuje za účelne vynaložené, vedľajší účastník, cieľom ktorého je ochrana spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Pokiaľ ide o určenie výšky trov právneho zastúpenia, stotožnil sa s názorom generálneho prokurátora. K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril aj vedľajší účastník, ktorý žiadal mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Zastával názor, že tarifnou hodnotou je nielen istina, ale aj úroky z omeškania, čomu nasvedčuje aj jednotná prax súdov pri aplikácii § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.
Podľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.). V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu pretrvávala nejednotnosť rozhodovania a výkladu ustanovení § 243e až § 243j O.s.p. v otázke procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania. Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra 2015, bolo prijaté spoločné zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť“. Predmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, že postup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči všeobecne rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje práva“. Táto zásada zdôrazňuje procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby sám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval ochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané v § 243e až § 243j O.s.p. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal na podklade spisu, či žalobca napadol uznesenie odvolacieho súdu dovolaním. Po zistení, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nepodal, najvyšší súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietol ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení sustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dal podnet na mimoriadne dovolanie žalobca. Najvyšší súd žalovanej ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal, lebo nepodali návrh na jej priznanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.