Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 M Cdo 11/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnému M. P., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. A. C., advokátkou so
sídlom v B., o vymoženie 344,55 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 6 Er 212/2008, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom z 24. augusta 2009 č.k. 6 Er 212/2008-12,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Žiar nad
Hronom z 24. augusta 2009 č.k. 6 Er 212/2008-12 a uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo 7. decembra 2009 sp. zn. 13 CoE 140/2009 a vec vracia Okresnému súdu Žiar nad
Hronom na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žiar nad Hronom na základe návrhu oprávneného poverením z 27. februára 2008 sp. zn. 6 Er 212/2008 poveril súdneho exekútora JUDr. R. K. vykonaním
exekúcie proti povinnému na vymoženie 10 380 Sk (344,55 €) s príslušenstvom, trov
predchádzajúceho konania 3 886 Sk a trov exekúcie na základe právoplatného
a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti S. a.s., B. z 30. októbra
2007 sp. zn. SR 7928/2007 (ďalej len „exekučný titul“).
Povinný podaním z 1. júla 2009 navrhol zastaviť exekučné konanie z dôvodu, že
označený exekučný titul založil jeho povinnosť na podklade zmluvy o úvere z 25. januára
2007 uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorá je typom spotrebiteľskej zmluvy, obsahujúcej
tak nerovnosť podmienok strán zmluvy aj rozpor s dobrými mravmi, jednak v rozsahu úhrady
vypožičanej sumy, ako aj ohľadne výšky úrokovej sadzby.
Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 24. augusta 2009 č.k. 6 Er 212/2008-12
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že pri poverení
exekútora na vykonanie exekúcie súd neskúma vecnú správnosť exekučného titulu. Povinný
mal možnosť do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať žalobu na príslušnom
súde a domáhať sa jeho zrušenia z dôvodov uvedených v § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“). Uvedený rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť, stal sa vykonateľným a je spôsobilým exekučným
titulom. K námietke povinného o neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi
(§ 39 Občianskeho zákonníka) súd uviedol, že v exekučnom konaní takéto námietky nemôžu
byť predmetom posudzovania; sporné otázky týkajúce sa platnosti takejto zmluvy rieši súd
v sporovom konaní na základe žaloby podanej dotknutou osobou.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 7 decembra 2009 sp. zn.
13 CoE 140/2009 odvolanie povinného podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. odmietol z dôvodu,
že smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.).
Proti uzneseniu okresného súdu na základe podnetu povinného podal mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) a žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Namietal, že exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie
nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1
písm. c/ a § 33 ods. 2 druhá a tretia veta zákona č. 244/2002 Z.z. Exekučný súd neskúmal, či
rozhodcovský súd aplikoval ustanovenia chrániace spotrebiteľa pred nekalými podmienkami
a či úverová zmluva neporušuje § 4 ods. 2 písm. j/ a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 258/2001 Z.z.“) a § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. (najmä z hľadiska rešpektovania
zásad vyplývajúcich z článku 3 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podľa názoru generálneho prokurátora mal
exekučný súd v súlade s § 45 ods. 1 písm. b/, c/ zákona č. 244/2002 Z.z. skúmať, či
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, odporujúce dobrým mravom alebo
vyplývajúce z nekalej zmluvnej podmienky, ktorá nebola v úverovej zmluve medzi
kontrahentmi individuálne dohodnutá. Exekučný súd ale takto nepostupoval. Až po
preskúmaní exekučného titulu v naznačenom smere bolo možné posúdiť, či ním povinnému
uložená povinnosť vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola čo do výšky istiny
a úrokov v súlade s dobrými mravmi. Spôsobilosť exekučného titulu na uspokojovanie
nárokov oprávneného je „permanentnou“ podmienkou pre celú dobu exekúcie. Ak by
exekučný súd zistil, že exekučný titul ukladá povinnému plnenie právom nedovolené alebo
odporujúce dobrým mravom, „nemal udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo
v neskoršom štádiu konania túto zastaviť“.
Povinný sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora. Uviedol, že § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. nielenže výslovne
umožňuje na návrh preskúmať v exekúcii rozhodcovský rozsudok podľa vypočítaných
kritérií, ale priamo exekučnému súdu ukladá, aby ex officio sám tak urobil. Určenie dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať, patrí zákonu
a súdu nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom zvoleného riešenia, pokiaľ nie
je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými
zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125 ods. 1 písm. a/
a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Uvedené ustanovenie zakotvuje prieskumnú
právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky
materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z.
je tak potrebné na účely § 45 tohto zákona vo vzťahu k exekučnému súdu vylúčiť; exekučný
súd je teda pri postupe podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. oprávnený hľadieť na
rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v uvedenom ustanovení aj čo do jeho materiálnej správnosti.
Z uvedených dôvodov navrhol vyhovieť dovolaniu generálneho prokurátora, zrušiť napadnuté
uznesenie exekučného súdu a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.
Oprávnený písomné vyjadrenie k dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej
republiky nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.)
generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.
a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní
označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacieho dôvodu uvedeného
výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Žiadna z týchto vád nebola v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo.
Dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. preto nie je daný.
V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluva
o úvere) na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok
rozhodcovského súdu. Okresný súd na návrh oprávneného poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie proti povinnému na vymoženie 10 380 Sk (344,55 €) s príslušenstvom,
trov predchádzajúceho konania 3 886 Sk a trov exekúcie na základe vyššie uvedeného
exekučného titulu. Napadnutým uznesením z 24. augusta 2009 č.k. 6 Er 212/2008-12
exekučný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom vychádzal z názoru,
že podstatou poverenia pri vykonávaní exekúcie nie je skúmanie oprávnenosti uplatneného
nároku; právoplatným a vykonateľným rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý je exekučným titulom, je súd viazaný a neprislúcha mu meniť konkrétne uloženú povinnosť v tomto
rozhodnutí.
Pre účely preskúmavanej veci treba uviesť, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z.). Účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku v prípadoch uvedených v § 40 ods. 1 písm. a/ až j/
zákona č. 244/2002 Z.z. Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po
uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov
(§ 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/
alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.).
Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že
exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny
procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu
vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe
exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že
rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný
rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté teda platí aj
v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu.
Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul
opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je
z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke
formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako
aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia – určitosti, zrozumiteľnosti
a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať
vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku
rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to,
či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.
Exekučný súd je však v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. Toto
zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených
v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z., je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to,
v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza; vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či
vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi
uvedenými v § 63 Exekučného poriadku sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením
§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. však nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť
exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Exekučného poriadku.
Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy (ako je tomu v danom prípade) treba uviesť, že
preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v 45 ods. l písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. (rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva,
že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná
podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či
plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento
zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
Dovolací súd v súvislosti s pojmami uvedenými v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z., a to
„zastaví výkon rozhodcovského rozsudku“ a „zastaví exekučné konanie“ považuje za
potrebné na záver poznamenať, že nie je dôvodom ich pre daný prípad rozlišovať, nakoľko
každý rozhodcovský rozsudok sa vykonáva prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného
poriadku (viď § 251 ods. 1 O.s.p.).
Keďže súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré
nezodpovedajú právnemu posúdeniu veci považovanému dovolacím súdom za správne a vec
neposudzoval z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z., Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesenie prvostupňového súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i
ods. 2 O.s.p.) a vec vrátil Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie. Zároveň ako
súvisiace zrušil tiež uznesenie odvolacieho súdu odmietajúce odvolanie proti mimoriadnym
dovolaním napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. septembra 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková