Najvyšší súd

Slovenskej republiky   3 M Cdo 10/2011

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, so sídlom v   Trenčíne, Štefánikova č. 20, proti povinnému F., s.r.o., so sídlom v B., pre vymoženie 232,36 €, vedenej na Okresnom

súd Považská Bystrica pod sp. zn. 10 Er 564/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica  

z 19. mája 2010 č.k. 10 Er 564/2008-16 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

z 20. augusta 2010 sp. zn. 19 CoE 335/2010, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica  

z 19. mája 2010 č.k. 10 Er 564/2008-16 vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne z 20. augusta 2010 sp. zn. 19 CoE 335/2010 z r u š u j e   a vec v rozsahu

zrušenia vracia Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

  Okresný súd Považská Bystrica uznesením z 19. mája 2010 č.k. 10 Er 564/2008-16

exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnej exekútorke JUDr. E. Š. náhradu

trov exekúcie nepriznal. Takto rozhodol po zistení, že povinný   v priebehu exekučného

konania zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania,  

a preto v danej veci je odôvodnený postup podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Výrok  

o nepriznaní trov exekúcie súdnej exekútorke odôvodnil tým, že   povinnosť zaplatiť trovy

exekúcie nemožno povinnému pre jeho zánik bez právneho nástupcu uložiť a nebola zistená 3 M Cdo 10/2011

ani procesná zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by podľa § 203 ods. 1

Exekučného poriadku odôvodňovala jeho povinnosť na zaplatenie trov exekúcie.

  Krajský súd v Trenčíne, na odvolanie súdnej exekútorky čo do výroku o trovách

exekúcie, uznesením z 20. augusta 2010 sp. zn. 19 CoE 335/2010   uznesenie súdu prvého

stupňa v napadnutej časti potvrdil. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa o trovách exekúcie

rozhodol vecne správne. Zhodne s prvostupňovým súdom mal za to, že v danom prípade

aplikácia § 203 ods. l Exekučného poriadku pre rozhodovanie o trovách exekúcie neprichádza

do úvahy, nakoľko zo spisu nemožno vyvodiť zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie.

Do úvahy neprichádza ani aplikácia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže k zastaveniu

exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie;

exekúcia bola zastavená v dôsledku zániku povinného bez právneho nástupníctva, ktorý tým

stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na

základe podnetu súdnej exekútorky napadol uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku   o   trovách exekúcie a potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu (ďalej len „napadnuté

rozhodnutia“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom vyslovil názor, že spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že súdy

nesprávne stanovili dôvod zastavenia exekučného konania. V prípade, ak povinný zanikne bez

právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. l písm. h/ Exekučného

poriadku) a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ako nesprávne vychádzali

súdy nižších stupňov. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 28. októbra 2009 č.k.  

32 CbR 239/2009 vyplýva, že povinný bol zrušený bez likvidácie, nakoľko nemá žiadny

obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za

výkon funkcie likvidátora. Vzhľadom na tento dôvod zrušenia povinného a jeho vymazanie

z obchodného registra súdy mali pri zastavení exekúcie postupovať podľa § 57 ods. l písm. h/

Exekučného poriadku a následne pri stanovení náhrady trov exekúcie aplikovať § 203 ods. 2

vetu prvú Exekučného poriadku a priznať súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie

od oprávneného.

  Oprávnený, povinný ani súdna exekútorka sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho

prokurátora nevyjadrili.

3 M Cdo 10/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i

ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia súdov  

v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.  

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery  

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

  Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona

patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je

exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho

odmena o daň z pridanej hodnoty.

  Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 Exekučného poriadku).

  Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

  Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie

pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

S dôvodom vytýkaným napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom treba

súhlasiť, pretože súdy nižších stupňov sa náležite nezaoberali otázkou, z akého dôvodu došlo

k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia

exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách

exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l   3 M Cdo 10/2011

písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2

Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak

povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval

na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do

úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu

vykonať. Závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia exekúcie podľa  

§ 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, treba považovať za súčasného stavu veci, keď  

sa neoboznámili s dôvodmi, pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu  

Bratislava I z 28. októbra 2009 sp. zn. 32 CbR 239/2009 k zrušeniu povinného bez likvidácie

a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasné. Preto aj ich rozhodnutie  

o trovách exekúcie nemožno považovať za správne.

Keďže súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na právnych záveroch, ktoré

nepovažuje dovolací súd za daného stavu veci za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie odvolacieho súdu

zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie konanie (§ 243b ods. l, 3

O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania  

(§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 243i ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková